Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič by chcel online prenosy z koaličných rád. Nech ľudia vidia, čo tam dokáže niekto vypotiť

Matovič odmietol Kollárovo pozvanie na okrúhly stôl k téme referenda. Vyjednávať s mafiou, aby sa náhodou nejaký teplý zadok nedostal do väzenia, nebudem, povedal.

Predseda OĽaNO a minister financií Igor Matovič v diskusnej relácii TA3 V politike povedal, že rokovanie koaličných rád by mali byť verejné, "aby ľudia videli, čo všetko tam dokáže niekto vypotiť". Matovič to povedal v odľahčenom tóne, ale "pre ľudí by to bol zaujímavý pohľad," povedal. Niektorí politici by podľa neho konečne začali na koaličné rady chodiť a dávať si pozor, čo povedia.

Matovič tiež rezolútne odmietol ponuku Borisa Kollára – nemieni sa zúčastniť okrúhleho stola k téme referenda, ktorý Kollár navrhol na stránke Štandardu. Problém s témou referenda podľa Matoviča spôsobila prezidentka Čaputová, ktorá sa s petíciou obrátila na ústavný súd a výsledkom je, že je znemožnené vykonať právo signatárov petície, ale rozhodnutie ústavného súdu je potrebné rešpektovať. "Našou úlohou je vyčistiť Slovensko od mafie," povedal, a preto "na rokovanie s mafiou – Ficom a Pellegrinim – nepôjdem". Ich blízki sedia vo väzení a vypovedajú aj proti Pellegrinimu, ktorý bral "úplatky desiatky miliónov eur" za to, že presadzoval nejaké zákony. "Vyjednávať s mafiou, aby sa náhodou nejaký teplý zadok nedostal do väzenia, nebudem," dodal Matovič. Na otázku, čo myslí pod tým "teplým zadkom" povedal, že to myslí obrazne.

Konanie a pripomienky generálneho prokurátora Maroša Žilinku k téme vojenskej zmluvy s USA ho až tak neprekvapili. "Rozhodol sa hodiť granát do rybníka," svojím charakterom sa jeho konanie "blíži k politike", ale "na druhej strane, prečo nie, je to dôležitá zmluva a je potrebné o nej viesť verejnú diskusiu". Matovič zároveň vyzval Zuzanu Čaputovú, ktorej podpis bude napokon rozhodujúci, aby sa do tejto diskusie zapojila.

Na otázku, čo si myslí o návrhu Roberta Fica, aby sa o zmluve konalo referendum, Matovič odpovedal, že "ak by Fico s Pellegrinim vládli, tak by tú zmluvu podpísali", ich postoj nazval opozičným, keďže túto zmluvu podľa neho na 80 až 90 percent vyrokovali práve oni. Na otázku, či on sám zmluvu s USA podporuje, neodpovedal. "Sledujem diskusiu a je dobré, že prebieha práve takto," povedal.

Na kritiku voči Marošovi Žilinkovi, napríklad aj za jeho cestu do Moskvy na 300. výročie založenia tamojšej prokuratúry, povedal, že Žilinka je maslo na hlave Čaputovej a Denníka N. "Urobili všetko pre to, aby generálnym prokurátorom nebol Daniel Lipšic," dokonca aby "nemohol ani kandidovať". Teraz sa podľa neho Čaputová alebo ministerka Kolíková správajú "ako Pilátove ženy". Pripomenul, že Kolíková na stretnutí klubu Za ľudí Žilinku podporila.

Žilinkova cesta do Moskvy Matovičovi v zásade neprekáža, "je to jeho slobodné rozhodnutie, nech si ide," cesta ostrakizácie Ruska podľa neho nie je správna. S Rusmi by sme mali mať kontakt. Tí, čo si mysleli, že sankcie zaberú, sa podľa predsedu OĽaNO mýlili, Rusko predtým dovážalo potraviny z Európy aj zo Slovenska, teraz je sebestačné. Zároveň ale Matovič, ako je pre neho typické, jednou vetou povedal aj vetu s presne opačným odkazom, Žilinka by podľa neho mal brať ohľad na partnerov z EÚ, Matovič by nebol rád, "aby bolo Slovensko jediným štátom EÚ, ktorý si v Moskve pripomenie výročie prokuratúry". Viac ho ale znervózňuje, ako Žilinka "využíva až zneužíva" paragraf 363. Generálny prokurátor podľa neho prekračuje svoje právomoci, "my sme ho volili s tým, aby eliminoval paragraf 363, on ho zatiaľ najviac využíva," vyhlásil Matovič.

Vyjadril sa tiež ku covidu a stave opatrení, ktoré sa od pondelka čiastočne uvoľnia. Matovič to považuje za chybu, preto sa aj nezúčastnil na rokovaní vlády, kde sa o tom rozhodlo. "Zaoberáme sa tým, akú muziku budeme hrať na vrchnom poschodí Titanicu, (...) ale omikron bude mať pre nás devastačné dôsledky." Svoju úvahu oprel o aktuálne čísla z USA, kde nie je taká vysoká preočkovanosť ako v západnej Európe a kde sú nemocnice plné už tak, ako boli na vrchole predchádzajúcej vlny. Slovensko má pritom ešte nižšiu zaočkovanosť ako Amerika.

"Vlnu treba spomaliť, nie uvoľniť," povedal Matovič, preto mali byť školy podľa neho ešte jeden mesiac zatvorené a deti sa mali učiť v online režime. "Potom budeme panikáriť, ako vlnu zastaviť," dodal. Aj predchádzajúcu vlnu podľa neho spustilo zrušenie rúšok v školách, "priliali sme tým olej do ohňa".

Matovič nie je fanúšikom povinného plošného očkovania. "Očkovať 20-ročného policajta alebo vojaka je absolútna hlúposť." Možno im to síce prikázať, ale nemá to význam, určujúci je vek – a kategória 60+, nie typ profesie. Povinné očkovanie však úplne nevylúčil, ale až "keď sa minú všetky ostatné prostriedky" a iba pre kategóriu 60+. Za dôležitejšie považuje aj starších ľudí motivovať, pripomenul benefity za očkovanie, ktoré navrhol.

Na otázku redaktora TA3, či povedie kandidátku OĽaNO do volieb on alebo Eduard Heger, odpovedal, že tento rok budú komunálne a župné voľby, on ani Heger nekandidujú a rozhodujúci budú ľudia, ktorí sa budú o funkcie uchádzať.

Minúta  |  

Sociológ: Trvanie na dokončení volebného obdobia môže urýchliť ďalší pokles popularity koalície

Opozičná strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas) uplynulý rok viedla rebríček politickej popularity, v novom roku 2022 by ju mohol ohroziť konkurenčný Smer – sociálna demokracia (Smer), ale „dnes to ešte nevyzerá reálne“. Povedal to sociológ Pavel Haulík.

Vývoj ukázal, že počas uplynulého roka sa popularita strán u voličov menila. V prieskume agentúry AKO vlani vo februári Smer dosiahol podporu 8,5 percenta a Hlas 25 percent opýtaných. Vo vlaňajšom novembrovom prieskume AKO pre TV JOJ zverejnenom v diskusnej relácii Na hrane mala strana Hlas podporu 18,5 percenta a Smer 13 percent respondentov.

„Ak som sa pozrel na čísla, ako sa vyvíjajú preferencie týchto dvoch strán mimo oficiálnych prieskumov, pretože to, čo sa publikuje, sú ilustračné veci, nie analytické, vyzerá to tak, že Smeru sa darí preskupovať na svoju stranu väčšiu časť z bývalých voličov pôvodného Smeru, než sa to darí Hlasu. Zo začiatku to bolo presne naopak,“ priblížil Haulík. Podľa neho Smer má určitý potenciál okrem pôvodných voličov oslovovať aj voličov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) a Sme rodina, „ale či to bude stačiť na Hlas, si dnes netrúfam povedať“.

Podľa Haulíka je situácia v tejto veci komplikovaná a ak by procesy preskupovania podpory od Hlasu k Smeru pokračovali alebo aj akcelerovali, tak Hlas by mohol mať problém s vedúcim postavením, „ale to je otvorené“.

Sociológ poukázal na to, že všetky koaličné strany sú na zostupnej tendencii, možno s výnimkou SaS, ktorej tiež odchádzajú voliči. Ako jediná z vládnych strán však dokáže pozbierať aj iné, či už koaličné, alebo mimoparlamentné hlasy. Haulík naznačil, že „ľpenie“ na dokončení volebného obdobia môže urýchliť ďalší pokles popularity koalície, čo dospeje až do kritickej roviny. „Vtedy sa začne panika, a tam je potom možné čokoľvek,“ uzavrel sociológ.

(sita)

Minúta  |  

Veterány v Starej Turej

Trasa 24. ročníka zrazu historických vozidiel „Trnavských 100 kilometrov“ viedla v roku 2021 aj cez okresy Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Kým napríklad Čachticami, Vaďovcami, či cez mesto Myjava len prechádzali v Starej Turej si urobili vyše hodinovú prestávku.

Lorraine-Dietrich z roku 1907

Jedným z najväčších lákadiel stretávky veteránov počas zastavenia v Starej Turej bol honosný automobil Lorraine-Dietrich. Predstavil sa s ním český zberateľ Pavel Beran z Lanškrouna. Vyrobili ho v roku 1907 vo Francúzsku.

https://vimeo.com/663632031

„Veterán s objemom motora 3050 cm³ so štyrmi valcami o výkone 15 konských síl a maximálnou rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu má zimnú aj letnú úpravu. Na tú letnú ho dvaja ľudia dokážu prestrojiť asi za 4 hodiny“, pochválil sa hrdý zberateľ Pavel Beran pár minút predtým, ako v elegantnom dobovom oblečení spolu s manželkou naštartovali svoj historický automobil a pobrali sa spolu s ďalšími veteránmi smerom na Myjavu.

Tatra 75 z roku 1938

Na staroturanskom veteránskom zastavení bola obdivovaná aj svetoznáma česká značka Tatra v podobe automobilu Tatra s označeným 75, ktorá sa v Kopřivnici vyrábala od roku 1934. Výroba bola ukončená v roku 1942 a tak Tatra Radoslava Antalu z Bziniec pod Javorinou je jednou zo 4501 kusov, ktoré uzreli svetlo sveta v priebehu piatich rokov, kedy prebiehala ich výroba.  

„Táto je z roku 1938 a vlastnil ju doktor Berger z Bohatíc. Na takýchto autách sa kedysi vozili iba ľudia z najmajetnejších vrstiev a to najmä doktori a právnici,“ prezradil majiteľ Radoslav Antala a ešte dodal, že najlepší pocit z jazdy autom má vtedy, keď sa len tak, bez nejakého časového harmonogramu vyberie v lete s manželkou na zmrzlinu.

Elegantná Tatra so štvorvalcovým motorom a ôsmimi rýchlosťami jazdiaca na benzín so spotrebou okolo pätnásť litrov na stokilometrovej trase má aj svojho malého bračeka, precízne postavenú repliku Tatry 75, ktorú bravúrne ovláda malý syn Radoslava Antalu.

Minúta  |  

Umiestnenie amerických základní si podľa Fica vyžaduje súhlas ľudu. Smer chce referendum

Opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej chce prijať uznesenie Národnej rady SR (NR SR) o vyhlásení referenda, či ľudia súhlasia s „umiestnením amerických základní na území Slovenskej republiky".

Ako na sobotňajšej tlačovej konferencii informoval predseda Smeru-SD Robert Fico, mimoriadna schôdza by sa mala uskutočniť ešte pred riadnou schôdzou NR SR, ktorá sa začína 1. februára. Pod zvolanie schôdze sa okrem poslancov za stranu Smer-SD podpíšu aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

„Nemáme inú možnosť len ísť cestou Ústavy SR, pretože tak závažné rozhodnutie, ako je umiestnenie amerických základní na Slovensku, si vyžaduje súhlas ľudu," uviedol Fico. Ak parlament neschváli program tejto mimoriadnej schôdze, tak Smer-SD podľa jeho slov požiada predsedu parlamentu, aby tento bod zaradil do programu februárovej schôdze. „Ak koalícia neschváli ani to, tak 1. februára spustíme petičnú akciu po celom Slovensku za účelom vyhlásenia referenda. Táto zmluva je totiž nad rámec akýchkoľvek povinností Slovenskej republiky," dodal šéf Smeru-SD.

Fico naďalej trvá na tom, že plánovaná dohoda je nevýhodná a narušuje zvrchovanosť a suverenitu krajiny. Predstavitelia tejto vládnej koalície podľa šéfa Smeru "klamú, že je to len taká malá rámcová zmluva, ktorá vlastne nič neznamená". Ako uviedol, je oveľa silnejšia a má prednosť pred slovenskými zákonmi. Podľa neho dohoda umožní priamo vytvoriť základne amerických vojsk, bráni tiež kontrole amerických vojakov i všetkých s nimi spolupracujúcich subjektov na území Slovenska a obmedzuje slovenskú jurisdikciu.

Šéf Smeru podčiarkol, že táto vláda chce zakryť podstatu pripravovanej Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi SR a USA (DCA). Tou je, že by po jej ratifikácii "odovzdala do rúk americkej armády" dve slovenské vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. Fico sa v tejto súvislosti nazdáva, že Hegerov kabinet sa bude v tejto veci "tak ponáhľať, že ju bude chcieť schváliť na vláde už nastávajúcu stredu (12. januára)".

Štandard analyzoval návrh pripravovanej zmluvy v samostatnom článku.

Petíciu chce Smer zorganizovať sám

Prípadnú petičnú akciu na vyhlásenie referenda o prítomnosti amerických vojsk na území SR chce zorganizovať strana Smer-SD výlučne vo vlastnej réžii, spresnil líder Smeru.

"Ako silná strana so zastúpením na celom Slovensku dokážeme petičnú akciu rozbehnúť tak, že ktokoľvek ju môže podporiť a môže sa k nej pridať, budeme ju však organizovať sami ako strana Smer-SD," uviedol. Priznal, že predchádzajúca petícia za vypísanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, ktorá bola spoločnou aktivitou viacerých strán i občianskeho sektora, bola "trochu ťažkopádna".

Mimoparlamentná SNS je presvedčená, že v prípade petície za referendum o prítomnosti amerických vojsk na území SR by malo ísť o spoločnú akciu strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS. "Mali by sme spolupracovať ako pri predchádzajúcej petícii a v komunálnych voľbách, aby sme ukázali jasný postoj Sulíkovi, Matovičovi a Kollárovi,“ mieni predseda národniarov Andrej Danko.

Tomu, že Fico avizuje petíciu len v réžii Smeru, nerozumie, myslí si však, že expremiér tým opakuje svoje politické chyby. "Na jednej strane Smer opakovane deklaruje potrebu spolupráce, na druhej strane v situáciách, keď je potrebné sa spojiť, využíva politické nápady SNS a prezentuje ich nie prvýkrát pred verejnosťou ako svoje, upozornil Danko.

Strana Hlas-SD nevidí dôvod rozhodovať o zmluve s USA v referende. Je to úloha politikov a ústavných orgánov, aby takúto zmluvu vyrokovali v prospech Slovenskej republiky a nezaťažovali ňou občanov. Hlas zmluvu v súčasnej podobe určite nepodporí. Pri téme referenda bude Hlas neustále pripomínať, že je stále na stole 600-tisíc právoplatných podpisov ľudí žiadajúcich vypísanie referenda o predčasných voľbách," priblížila stanovisko strany jej hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková.

Ku každej veci by nemalo byť referendum

Ku každej veci by sa nemalo konať referendum. Uviedol to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy člen ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a generálny manažér strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok. Reagoval tak na Smer-SD, ktorý chce iniciovať mimoriadnu schôdzu parlamentu o vypísaní referenda, ktoré by sa týkalo prítomnosti americkej armády na území SR. Predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) tvrdí, že referendum je kampaňovou záležitosťou.

Pre Hlas je najdôležitejšie to referendum, ktoré je v Prezidentskom paláci a týka sa predčasných volieb, tvrdí Šutaj Eštok. "Treba urobiť všetko preto, aby zmluva neprešla a aby sa konali čím skôr predčasné voľby," povedal. Krúpa tvrdí, že referendá nikdy na Slovensku dobre nefungovali, avšak fungujú dobre ako kampaň pred voľbami.

Šutaj Eštok viackrát zopakoval, že zmluvu v takomto stave nepodporia. "Prídeme so žiadosťou a výzvou na prezidentku, aby využila svoje ústavné právo a obrátila sa po tom, ako takýto materiál prejde vládou, na Ústavný súd," povedal s tým, aby Ústavný súd v tomto smere dal jasné stanovisko a reflektoval na všetky výhrady. Krúpa je presvedčený, že zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré má spĺňať medzinárodná zmluva a je v súlade s Ústavou SR. "Nemám s tým problém, keby to dala prezidentka predložiť Ústavnému súdu," poznamenal Krúpa.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť poznamenal, že financie pôjdu aj do infraštruktúry letísk, pretože projekty sú pripravované už dlhodobo. "Slovensko tým usporí značné prostriedky zo štátneho rozpočtu, keďže tieto peniaze pôjdu na rozvoj vojenskej infraštruktúry a my do toho nemusíme investovať," vysvetlil. Poukázal na to, že sa zabúda napríklad na to, že sa už opravovalo Letisko Sliač a bolo to z peňazí NATO a nikto vtedy nemal voči tomu námietky. Podľa Šutaja Eštoka je však pomer za a proti nevýhodný. Zmluva pre SR nie je výhodná," uviedol.  

Naď a Korčok sú rezolútne za

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) na tlačovej besede v polovici decembra 2021 vysvetlili, že dohoda upravuje právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu Slovenska s USA. Poukázali na to, že podobnú dohodu má podpísanú 23 z 30 členských krajín NATO. Slovensko viedlo rokovania o obrannej spolupráci s USA od roku 2018. V predošlej vláde ju však blokovala Slovenská národná strana.

Ministri vtedy zdôraznili, že dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by malo na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov do infraštruktúry. Naď konkretizoval, že tieto peniaze by mohli byť použité na rekonštrukciu vojenských letísk Sliač a Malacky, pričom by sa Slovensko nevzdalo vlastníctva týchto objektov.

Štandard priniesol k tejto téme aj rozhovory s generálom vo výslužbe a politikom Pavlom Mackom a českým politológom a bezpečnostným expertom Tomášom Šmídom.

Kritika z viacerých strán

Dohodu okrem Smeru-SD kritizoval aj mimoparlamentný Hlas-SD, odmietnutie žiada aj Komunistická strana Slovenska, ktorá uvádza, že vyvolávanie hrozieb z možných agresorov generujú zámerne pravicové vlády. Pripomienky k návrhu dohody uplatnil i generálny prokurátor Maroš Žilinka či zástupcovia občianskej iniciatívy. Naopak, zastali sa jej premiér Eduard Heger (OĽaNO), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a viacerí koaliční poslanci.

(sita, tasr, im)

Minúta  |  

Prieskum: Povinné či dobrovoľné očkovanie? Otázka Slovákov poriadne rozdeľuje

Takmer 37 percent Slovákov si myslí, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 by malo byť dobrovoľné bez ďalších podmienok. Viac ako 27 percent respondentov prieskumu však s povinným očkovaním súhlasí, a to pod hrozbou pokuty. Vyplýva to z prieskumu agentúry Nielsen Admosphere pre agentúru SITA.

Dobrovoľné očkovanie podporujú viac ženy ako muži, najviac Slováci vo veku od 35 do 44 rokov (40,7 percenta). Naopak, najmenej s výrokom, že očkovanie má byť dobrovoľné bez akýchkoľvek ďalších podmienok, súhlasili respondenti vo veku 45 až 54 rokov (28,9 percenta). S týmto názorom sa stotožňujú najmä ľudia so stredoškolským vzdelaním s maturitou, ako aj bez maturity. Väčšiu podporu má dobrovoľné očkovanie v dedinách a obciach (43,3 percenta) ako vo veľkých mestách (19,2 percenta). Najviac sa k nemu prikláňali na západnom Slovensku (40,1 percenta), naopak najmenej na strednom (28 percenta).

Povinné očkovanie pod hrozbou pokuty, teda tak ako je to aj pri ďalších ochoreniach, považujú za správne viac muži ako ženy, celkovo vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Takúto formu očkovania by uvítali najmä ľudia vo veku od 45 do 54 rokov (39 percenta), najmenej sa s ňou stotožňujú Slováci vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov (19,8 percenta).

Povinné očkovanie by viac uvítali obyvatelia veľkých (33,5 percenta), prípadne malých a stredných miest (29,5 percenta) ako ľudia žijúci na dedinách a v obciach (23,2 percenta). Súhlasia s ním najmä na strednom Slovensku (31,5 percenta), potom vo východnom regióne (27,8 percenta) a najmenej na západnom Slovensku (24,7 percenta).

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že viac ako 17 percent opýtaných s povinným očkovaním nesúhlasí, avšak súhlasí so zvýhodňovaním očkovaných. Ďalších necelých 8 percent takisto nesúhlasí s povinnou vakcináciou, avšak je za znevýhodňovanie nezaočkovaných. Viac ako 9 percent respondentov je absolútne proti očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a menej ako 2 percent sa nevedeli vyjadriť.

Prieskum sa uskutočňoval formou online dotazníka od 20. do 31. decembra 2021. Celkovo sa zapojilo 506 Slovákov vo veku 15 rokov a viac.

(sita)

Minúta  |  

Na Troch kráľov do prírody

Trojkráľová trojka ako nesúťažný beh. Bežci si tak trať prebehli individuálne.

Adam Lisý, bežec z Ľutova: „Tento rok sme sa po ročnej prestávke rozhodli, že tradíciu chceme zachovať. Tak sme zvolali pár kamarátov z blízkeho okolia. Takým prebehnutím tej trasy by sme túto tradíciu organizovania chceli nejako neprerušiť a si to aspoň takto prebehnúť, nesúťažne.”

https://vimeo.com/663418714

Adam je nielen bežec, ale aj kreatívec. Bežeckých kamošov prekvapil milým darčekom.

Adam Lisý, bežec z Ľutova: „Vymysleli sme si pre nich takú srandu. Tým, že tu je vlastne aj menej ľudí, tak sme si to mohli dovoliť. Budú zbierať na vrcholoch také odznaky, ktoré slúžia ako kontrola, keď ich zozbierajú, tak si ich založia do takej pamätnej plakety. Je to taká
hra na zbieranie odznakov po vrcholoch.“

Všetci bežci sa tešia a veria, že o rok to už bude v Ľutove opäť riadna súťaž.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.