Pandémia ešte viac posilňuje konflikt medzi mladými a staršími

Pandémia čínskeho koronavírusu prehlbuje v Európe latentný medzigeneračný konflikt. Hoci na prvý pohľad bola pandémiou zasiahnutá predovšetkým staršia generácia, mladí sa cítia postihnutí viac. Nejde len o pocit krivdy, ale aj o zmenu postoja voči autorite štátu.

Vo východnej Európe sú generačné rozdiely vyostrené aj postkomunistickou transformáciou. Generácia dnešných päťdesiatnikov a starších štyridsiatnikov, ktorá vstupovala do produktívneho veku v 90. rokoch minulého storočia, má veľmi špecifickú životnú skúsenosť. Táto generácia preto môže ťažko porozumieť tej prechádzajúcej i tej nasledujúcej. Chýbajúci spoločný pohľad na svet a jeho problémy nutne rozkladá spoločenskú súdržnosť.

Sú obeťami pandémie mladí alebo starší?

Úvahy o nerovných dopadoch protipandemických opatrení sa opakovane objavovali v priebehu minulého roku vrátane generačných rozdielov. Ja sám som v marci upozorňoval, že zatiaľ čo čínsky vírus postihuje najmä starších, prijaté opatrenia dopadajú na mladú a strednú generáciu.

Mladí sa preto môžu cítiť obetovaní. Epidemiologické opatrenia boli často explicitne formulované s cieľom ochrániť starších pred zdravotnými následkami pandémie. Zároveň sociálne systémy v západných spoločnostiach v podstate izolujú ľudí v postproduktívnom veku od akýchkoľvek ekonomických šokov. Náklady opatrení tak niesli mladí, zatiaľ čo benefity dostávali tí starší.

To, že protipandemické opatrenia polarizujú spoločnosť, je zjavné a zdá sa zbytočné to dokazovať. Je však zaujímavé sledovať rôzne demografické, politické a sociálne línie, ktoré toto štiepenie kopíruje. Zaujímavé údaje k tomu prináša septembrová štúdia bulharského politológa Ivana Krasteva a Brita Marka Leonarda nazvaná Europe’s invisible divides: How COVID-19 is polarising European politics (Neviditeľné rozdelenie Európy: Ako COVID-19 polarizuje európsku politiku), ktorú spracovali na základe výskumov verejnej mienky v 12 európskych štátov.

Podľa zistení Krasteva a Leonarda vyvolala pandemická kríza podobnú polarizáciu ako predtým kríza eura a migračná kríza. Rozdelenie panuje medzi štátmi aj vo vnútri jednotlivých spoločností. Tento výskum potvrdzuje aj generačné rozdiely vo vnímaní pandémie a protipandemických opatrení.

Prekvapivo až 54 percent oslovených Európanov sa necítilo pandémiou zasiahnutých. Otázky smerovali na zdravotné dopady – ťažký priebeh ochorenia či úmrtie v okolí – a tiež na ekonomické dopady. Významný rozdiel je však medzi respondentami nad 60 rokov, z ktorých pandémiou nebolo dotknutých 65 percent, ani zdravotne, ani ekonomicky, zatiaľ čo v skupine pod 30 rokov ich bolo len 43 percent.

Generačný rozdiel existuje podľa zistení Krasteva a Leonarda aj vo vnímaní vládnej politiky. Zatiaľ čo v generácii nad 60 rokov vládnym opatreniam dôveruje až 71 percent, medzi respondentami pod 30 rokov len 57 percent. Zbytok sa delí medzi tých, ktorí sú voči úmyslom vlády podozrievaví, a tých, ktorí ju priamo vinia z úmyselného obmedzovanie práv pod zámienkou pandémie. Do budúcnosti môže byť najväčšou obeťou pandémie dôvera voči štátu.

Mladý starému neverí a naopak

Vo východnej Európe je generačný konflikt komplikovaný postkomunistickou transformáciou. Aktuálne sa v spoločnosti stretávajú tri generácie s veľmi odlišnou skúsenosťou z obdobia vstupu do produktívneho života. A pri moci je generácia, ktorá môže ťažko porozumieť tým ostatným.

Generácia dnešných päťdesiatnikov a starších štyridsiatnikov dostala v 90. rokoch možnosti, o ktorých sa predchádzajúcej generácii ani nesnívalo. Tá už bola v období transformácie príliš stará, aby získanú slobodu využila, a často bez vlastného zavinenia skončila v transformácii medzi porazenými. Víťazi transformácie môžu predchádzajúcej generácii ťažko porozumieť a často nerozumejú ani vlastným rovesníkom, ktorí neboli rovnako úspešní. Veď príležitosť mal každý.

Zároveň majú staršie generácie pocit, že dnešní mladí majú vstup do života jednoduchší, pretože všetky revolučné a transformačné boje už boli vybojované. Zvlášť príslušníci onej revolučnej generácie si často neuvedomujú, že úspechy, ktoré dosiahli, často neboli dané výlučne ich schopnosťami, ale jednoducho tým, že boli v správny čas na správnom mieste.

Transformácia ekonomiky, politiky, médií či akadémie rýchlo vyniesla nahor vtedy mladých ľudí. A tí sú tam dodnes, hoci už nie sú mladí. Dnešní mladí musia k rovnakým výsledkom prejsť omnoho náročnejšou cestou, čo si predchádzajúca generácia dokáže ťažko predstaviť, keďže ich kariéra vyzerala úplne inak. Podobné rozdiely by sme našli v prístupe k bývaniu a ďalších oblastiach.

Generačné rozdiely sa budú ďalej vyostrovať tým, ako bude silná kohorta dosahovať dôchodkový vek. Záujmy dôchodcov sú zjavne odlišné od záujmov ľudí v produktívnom veku, či už máme pandémiu alebo nie. Je len otázkou času, kedy sa politici rozhodnú naplno osedlať túto vlnu.

Keď raz politiku ovládne väčšina neproduktívnych občanov, ktorí budú uplatňovať svoje nároky voči produktívnej menšine, pre demokraciu to neveští nič dobrého.