S migrantami, ktorých pápež nezobral do Talianska

Keď navštívil pápež František v decembri Cyprus, dal pri tejto prí­leži­tosti zorganizovať pre­sídlenie 50 migrantov do Talianska. Boli medzi nimi aj dvaja Ka­merunčania, ktorí urobili hlúpu chybu, že podali svoju žiadosť o azyl mie­ro­vým silám OSN, a od­vtedy trča­li v krajine nikoho – v ná­raz­níkovej zó­ne, ale aj ľudia z už oficiálne zru­šeného (reálne však pre­plne­né­ho) de­portačného tábora, kto­rých vza­li pria­mo z tábora do lietadla. Napadlo mi, že sa po­rozprávam s tý­mi, kto­rých pápež so sebou nevzal.

Zistil som, že Cyprus sa za päť rokov zreteľne zmenil. Tureckom oku­povaný severný Cyprus bol vďaka masám platiacich afrických štu­den­tov už dlho naja­fric­kej­ším regiónom v Európe, ale teraz sú mla­dí muži ázijského a afrického pôvodu aj na gréckom juhu súčasťou po­uličnej scény. Tu­rec­ko je po­dobne ako Bielorusko podozrivé z podpory migrácie s cie­ľom de­sta­bi­lizovať EÚ. Ak to prepočítame na počet oby­vateľov, je momentálne tento roz­de­le­ný ostrovný štát štátom EÚ, ktorý trpí najväčším prí­le­vom migrantov. František myslel svoj malý resettlement ako signál solidarity s Cyprom.

V slnečné ráno som stál pred ruinami nárazníkovej zóny s ostnatým drôtom v Nikózii. Do nich bola vsadená trojdielna kamenná budova: v strede malý, v interiéri dosť tmavý katolícky kostol Svätého krí­ža; vpravo nun­ciatúra so záhradou a BMW; vľavo malá kancelária ka­tolíckej Ca­ri­tas Cyprus, ktorá poskytuje poradenstvo približne desiatim tisícom re­gis­t­rovaných mig­rantov. Tú tichú scénu narušili svojím prechodom dvaja muži, jeden výrazne germánsky vojak OSN a nunciov záhradník.

Prišiel som v pracovný, ale nestránkový deň, niektorí migranti beztak vy­hľa­dali charitu maličkej katolíckej menšiny. Ka­me­run­s­kej matke samoživiteľke, ktorá je na Cypre od roku 2018, bol už dávno udelený azyl, prá­ve si s dcé­ren­kou vyzdvihla for­mu­lár žia­do­s­ti o ob­novenie svojich do­kla­dov. Chce sa sťahovať do zá­pad­nej Európy, iba pandémia to oddialila. Opý­tal som sa jej – ako ne­skôr všet­kých os­tat­ných – na jej dôvody, prečo potrebuje azyl. Neochotne od­po­ve­dala, že ide o „zmes po­li­tic­kých a ná­bo­ženských dôvodov“ a vytratila sa.

Podobne vágnu odpoveď („Banglamafia“) mi dala aj skupina spo­lu­bý­va­júcich Bangladéšanov, ktorí ma rýchlo obklopili trpkými ob­vi­ne­nia­mi. Tvr­di­li, že Cyp­rus dostáva od EÚ mesačne 500 eur za každého mig­ran­ta, „ale ja do­stávam len 261 eur, ktoré mi už dva mesiace za­držia­va­jú. 261 eur, kde je zvyšok, to sú moje peniaze!“ Fran­cúz­s­ko dáva 460 eur, po­vedali mi, Taliansko 550. Sťažovali sa, že cy­per­ské úrady „automaticky zamietajú Bangladéšanov do dvoch me­sia­cov“, cyperskí práv­nici vraj berú 500 – 600 eur za odvolanie, až do 1200 eur za ďalšie od­vo­lanie – „a sú spokojní! My sme pre Cy­per­ča­nov biznis!“

Vyšla ku mne dôstojná dáma vo vlnenej veste a poskytla mi roz­ho­vor. Na tvári mala decentne rúško, hrialo nás slnko. Riaditeľka cyperskej cha­rity Elizabeth Kas­si­ni­so­vá označila údaje Bangladéšanov za nepresné, podľa nej do­stá­va mig­rant na Cypre približne 380 eur mesačne plus 100 eur za ná­jom. Caritas sa vraj neustále borí s tým – povedala zdvorilo –, že mig­ranti disponujú ne­správ­nymi in­for­má­ciami. Pápež František tu v kostole Svätého kríža slávil ekumenickú bohoslužbu s migrantmi. Šty­ria z nich, dve ženy a dvaja muži, dali svedectvá, aj samotná Kassinisová predniesla príhovor, po nej pápež. Riaditeľka charity nevedela povedať, akej viery boli štyria vybraní migranti. Ona sa na vieru ne­pý­ta, „to nie je spôsob, akým pracujem“.