Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kazašský prezident nariadil posilnenie územnej obrany a špeciálnych síl

K tomuto kroku pristúpil Kasym-Žomart Tokajev niekoľko dní pred plánovanou návštevou ruského prezidenta Vladimira Putina.

Tokajev nariadil ministrovi obrany „zintenzívniť spoluprácu s domácimi obrannými podnikmi, a rozvíjať územnú obranu a sily špeciálnych operácií", oznámila kancelária prezidenta.

Kazašský parlament momentálne tiež prerokúva návrh zákona, ktorý by umožnil vytváranie „jednotiek sebaobrany", a teda skupín dobrovoľníkov, ktoré môžu byť začlenené do armády a plniť bojové úlohy. Cieľom týchto opatrení je „zlepšiť obranyschopnosť krajiny" a sú podobné modelu, aký funguje na Ukrajine.

Putin by mal v stredu navštíviť kazašské hlavné mesto Astana, aby sa tam zúčastnil na summite Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), obrannej aliancie, ktorú vedie Moskva a ktorej členmi sú ďalšie bývalé sovietske krajiny vrátane Kazachstanu.

Kazachstan zdieľa s Ruskom 7 500 kilometrov dlhú hranicu a na jeho území sa nachádzajú ruské vojenské základne. Vojna na Ukrajine však vyvoláva v tejto stredoázijskej krajine určité obavy.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ a USA darujú Ukrajine 107 miliónov eur na obnovu energetických zariadení

Vyše 62 miliónov eur poskytne Európska únia a vláda USA daruje vyše 46 miliónov dolárov (44,28 milióna eur).

Rusko od jari tohto roka zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinský energetický sektor, pričom zničilo približne 90 percent výrobnej kapacity najvýznamnejšej energetickej spoločnosti na Ukrajine DTEK.

„Vláda USA a Európska komisia darujú DTEK zhruba 107 miliónov eur vo vybavení a v stavebných materiáloch, čím poskytnú životne dôležitú podporu energetickému systému zničenému pokračujúcimi ruskými raketovými útokmi a útokmi bezpilotných lietadiel," uviedla spoločnosť DTEK.

Poznamenala pritom, že 62,8 milióna eur od Komisie na zariadenia a materiály obnoví výrobnú kapacitu vo výške 1,8 gigawattu. To zabezpečí stabilné a spoľahlivé dodávky energie pre viac ako dva milióny Ukrajincov.

USA poskytujú 46,1 milióna USD na nákup riadiacich systémov a desiatok nových transformátorov dôležitých pre dodávky energie, uviedol ukrajinský výrobca elektriny. Pred ruskou inváziou vyrábal DTEK približne štvrtinu ukrajinskej spotreby elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

V Tbilisi pokračujú protivládne protesty. Poslancov označili za „Rusov“ a „otrokov“

V Tbilisi sa v pondelok konalo ustanovujúce zasadnutie nového parlamentu. Prozápadná opozícia a prezidentka Zurabišviliová neuznávajú jeho legitimitu a tvrdia, že výsledky volieb z 26. októbra boli sfalšované.

V nedeľu večer sa v blízkosti budovy parlamentu však opäť zhromaždili protivládni demonštranti, ktorí si tam postavili stany a chceli poslancom vládnej proruskej strany Gruzínsky sen zabrániť vo vstupe do areálu - to sa im však nepodarilo.

Na vládnych poslancov, ktorí v pondelok ráno prichádzali na ustanovujúcu schôdzu, však aspoň pokrikovali „Rusi" a „otroci" a hádzali do nich i do budovy vajíčka.

Na ustanovujúcej schôdzi sa prezentovalo 88 poslancov, vrátane čestného predsedu vládnej strany Bidziny Ivanišviliho. Poslanci zvolení za Gruzínsky sen, ktorý získal 54 % hlasov a 89 mandátov, potvrdili mandáty všetkých 150 poslancov.

Za predsedu parlamentu bol opätovne zvolený Šalva Papuašvili a schválení boli aj kandidáti na predsedov parlamentných výborov.

Gruzínska volebná komisia potvrdila víťazstvo vládnucej strany

Mohlo by Vás zaujímať Gruzínska volebná komisia potvrdila víťazstvo vládnucej strany

Okrem strany Gruzínsky sen sa do parlamentu prebojovali aj štyri opozičné strany a zoskupenia: Koalícia za zmenu (19 mandátov), ​​Jednota – národné hnutie (16 mandátov), Silné Gruzínsko (14 mandátov) a Pre Gruzínsko (12 mandátov). Všetky tieto strany krátko po voľbách deklarovali, že prácu nového parlamentu budú bojkotovať.

Podľa zákona sa ustanovujúca schôdza parlamentu musí konať najneskôr v 10. deň odo dňa oficiálneho vyhlásenia výsledkov volieb, pričom ju zvoláva hlava štátu. Prezidentka Zurabišviliová to však odmietla urobiť.

Okrem toho Zurabišviliová podala aj žalobu na Ústavný súd, v ktorej žiadala zrušenie výsledkov volieb - domnieva sa totiž, že vo voľbách boli porušené princípy univerzálnosti a tajnosti hlasovania.

Niektorí právnici a opozičníci tvrdia, že potvrdenie mandátov poslancov pred ukončením súdneho konania je nezákonné.

Zahraniční pozorovatelia pri voľbách zaznamenali porušenia pravidiel, ktoré mohli ovplyvniť výsledky, no nehovorili o „ukradnutí volieb“. Západní partneri Gruzínskemu snu nezablahopriali k víťazstvu a vyzvali na vyšetrenie nezrovnalostí pri hlasovaní, čakajúc na správu ODIHR.

(tasr)

Minúta  |  

Pellegrini vysvieti palác oranžovou farbou, pripája sa ku globálnej iniciatíve

Prezident chce vyslať odmietavý postoj násilia na ženách či dievčatách.

Peter Pellegrini na sociálnej sieti zdôraznil, že odmieta akékoľvek násilie a spoločnosť musí vyslať jasný signál, že takéto prejavy nesmie tolerovať. Prezident to uviedol pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia na ženách.

"Preto som sa pripojil k celosvetovej kampani Orange the World, ktorá je súčasťou globálnej iniciatívy OSN," uviedla hlava štátu. Prezident spomenul, že symbolom medzinárodného dňa sa stala oranžová farba, ako nádej pre ženy a dievčatá, ktoré musia násiliu čeliť.

VOP: Násilie na ženách sa najčastejšie odohráva skryté pred zvedavými očami

Mohlo by Vás zaujímať VOP: Násilie na ženách sa najčastejšie odohráva skryté pred zvedavými očami

Oranžová podľa neho zároveň upozorňuje, že tento typ násilia je jedným z najrozšírenejších na svete. Pellegrini avizoval, že prezidentský palác bude v pondelok v noci nasvietený touto farbou.

(tasr)

Minúta  |  

Cyprus plánuje vstúpiť do NATO. Prezident už navštívil Bidena

Počas stretnutia s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome predstavila cyperská hlava štátu podrobný plán, ktorého cieľom je pripraviť Cyprus na vstup do Severoatlantickej aliancie, keď to politické podmienky umožnia.

Návrh prezidenta Cyperskej republiky Nicosa Christodoulidesa bol vo Washingtone prijatý pozitívne, pričom poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan ho označil za výnimočný príspevok s veľkým potenciálom.

Plán sa sústreďuje na tri hlavné strategické oblasti. Prvou je dlhodobejšie zrušenie zbrojného embarga USA, čo by umožnilo Cypru prístup k modernému obrannému vybaveniu. Prezident Biden prisľúbil, že podnikne kroky na zmenu legislatívy v Kongrese, ktorá by to umožnila. Táto požiadavka je kľúčová pre zvýšenie obranných kapacít Cypru.

Druhou oblasťou je prehĺbenie vojenského výcviku cyperských vojakov na amerických vojenských akadémiách. Hoci tieto možnosti boli doteraz obmedzené, prezident žiada zvýšenie počtu miest a ďalšie rozšírenie spolupráce. Cyperská národná garda považuje tento krok za dôležitý pre svoj rozvoj a schopnosť napĺňať štandardy NATO.

Tretím cieľom je modernizácia vojenskej infraštruktúry, ktorá už teraz slúži americkým silám. Základňa „Andreas Papandreou“ v Pafose by mohla byť rozšírená s finančnou podporou USA, aby umožnila trvalú prítomnosť amerických síl. Táto modernizácia zvýrazní strategickú úlohu Cypru v regióne východného Stredomoria.

Cyprus je od roku 1974 už päťdesiat rokov rozdelený na severnú časť, tzv. Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznalo len Turecko a Cyperskú republiku na juhu, ktorá je medzinárodne uznaným reprezentantom ostrova Cyprus, ktorá je od mája 2004 členom Európskej únie a členom eurozóny od januára 2008.

(lup)

Minúta  |  

Trump plánuje po nástupe do úradu navrhnúť rozsiahle zmeny v energetickej politike

Zvolený americký prezident tvrdí, že ich súčasťou bude uvoľnenie podmienok pre vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) a rozšírenie ťažby ropy na pozemkoch v správe federálnej vlády.

Donald Trump tiež plánuje zrušiť niektoré kľúčové právne predpisy a nariadenia úradujúceho prezidenta Joea Bidena v oblasti ochrany klímy, ako sú daňové úľavy pre elektrické vozidlá a sprísnené normy pre elektrárne, ktorých cieľom je postupné ukončenie využívania uhlia a zemného plynu.

Republikán by mohol hneď po nástupe do úradu symbolicky obnoviť povolenie na výstavbu ropovodu Keystone, ktoré demokrat Biden zablokoval v prvý deň svojho pôsobenia v Bielom dome, uviedli zdroje.

Mnohé časti plánu budú musieť prejsť legislatívnym procesom v Kongrese alebo posúdením zo strany regulačných úradov, čo si môže vyžiadať určitý čas.

Trump už vyhlásil, že hneď v prvý deň svojho pôsobenia v úrade vyhlási stav núdze v energetike, vďaka čomu by mohol tieto prekážky obísť a zaviesť niektoré zmeny v zrýchlenom konaní.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.