Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V západnom Londýne postrelili osemročné dievča, polícia pátra po svedkoch

V nedeľu popoludní krátko po 17.30 hod. došlo k streľbe na ulici Southern Row v západnom Londýne.

Osemročné dievča a 34-ročný muž utrpeli strelné zranenia. Obete boli prevezené do nemocnice. Dievča bolo vážne zranené, no jeho stav nie je život ohrozujúci a nachádza sa v stabilizovanom stave. Polícia aktuálne čaká na informácie od lekárov o zdravotnom stave muža.

Policajti spolu s londýnskou záchrannou službou zasahovali na mieste krátko po nahlásení streľby. Motív incidentu zatiaľ nie je známy.

Prípad vyšetruje Scotland Yard, ktorý apeluje na verejnosť o poskytnutie akýchkoľvek informácií. Nadporučík Owen Renowden, ktorý je zodpovedný za bezpečnosť v oblastiach Kensington a Chelsea, označil incident za hrozný a vyzval svedkov, aby sa prihlásili: „Počuli ste včera večer výstrely? Videli ste niekoho utekať z oblasti? Vaše informácie môžu byť kľúčové pre vyšetrovanie.“

Polícia žiada, aby sa ozvali všetci, ktorí mohli byť svedkami alebo majú akékoľvek poznatky, bez ohľadu na ich dôležitosť.

(lup)

Minúta  |  

Český prezident Trumpovi: Dve percentá HDP na obranu sú začiatok, Rusku musíme čeliť spolu

Pavel v úvode listu Trumpovi zablahoželal k opätovnému zvoleniu do funkcie prezidenta Spojených štátov a vyzdvihol priateľské vzťahy ČR a USA a 25 rokov spojenectva v NATO.

Česko si podľa prezidenta Petra Pavla uvedomuje, že zo spojenectva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú nielen výhody, ale aj záväzky. Napísal to v liste novozvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý mu poslal minulý týždeň.

Táto transatlantická väzba je podľa neho základom prosperity a bezpečnosti oboch strán Atlantiku a je zásadná aj pre stabilitu ďalších regiónov sveta.

„Česká republika si je plne vedomá toho, že z aliančného spojenectva vyplývajú nielen výhody, ale tiež záväzky. Od začiatku ruskej agresie proti nezávislej Ukrajine vynakladáme maximálne úsilie, aby Rusko aj ďalšie autokratické štáty pochopili, že brutálna agresia nemôže zvíťaziť," napísal Pavel.

Dodal, že Ukrajina v rámci českej muničnej iniciatívy tento rok od ČR dostane 500-tisíc kusov munície veľkého kalibru a dodávky budú pokračovať aj budúci rok.

„Na obranu tento rok vynaložíme dve percentá HDP, pričom toto číslo vidím ako začiatok, nie strop," pokračoval český prezident. Okrem obrany by ČR podľa jeho slov chcela so Spojenými štátmi posilniť spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti či energetiky.

Pavel označil USA za symbol slobody a pripomenul, že ČR a ďalšie krajiny strednej a východnej Európy sa k slobodným štátom pridali pred 35 rokmi. Varoval, že Rusko sa snaží tento stav zmeniť, čo bude mať globálne dôsledky.

ČR podľa neho zdieľa s USA úsilie zachovať mier v Taiwanskom prielive a stabilitu v Juhočínskom mori. Zdôraznil, že ruská agresia a spolupráca autokratických štátov ohrozujú postavenie Západu, ktorému musia demokratické štáty spoločne čeliť. Transatlantická jednota je kľúčom k stabilite, mieru a prosperite.

(tasr)

Minúta  |  

Floridské školy vyraďujú nevhodné knihy. Medzi nimi aj Kinga, Vonneguta či Orwella

V americkej Floride zákon guvernéra Rona DeSantisa umožňuje verejnosti žiadať vyradenie „nevhodných“ kníh zo školských knižníc, čo spustilo rozsiahlu cenzúru literatúry.

Floridské ministerstvo školstva uviedlo, že len v aktuálnom školskom roku 2023/2024 bolo vyradených približne 700 titulov. Organizácia PEN America uvádza, že od júla 2021 zmizlo zo školských knižníc viac ako 4 500 kníh.

Kritici tvrdia, že zákon sa často používa na cenzúru diel obsahujúcich témy sexuálnych menšín alebo intímne problémy dospievajúcich. Na zoznam vyradených kníh sa však dostali aj klasické diela svetovej literatúry, ako „Bitúnok č. 5“ od Kurta Vonneguta, „1984“ od Georgea Orwella či knihy Stephena Kinga. Rovnako zmizli aj grafické adaptácie Denníka Anny Frankovej.

Zástancovia zákona, vrátane floridského ministerstva školstva, tvrdia, že ide len o ochranu detí pred sexuálne explicitnými materiálmi. „Žiadne knihy na Floride nie sú zakázané,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Sydney Brookerová a obvinila oponentov zákona z šírenia hoaxov.

Naopak, kritici ako Stephana Ferrellová z organizácie Florida Freedom to Read tvrdia, že zákon ignoruje potreby rôznych vekových skupín a umožňuje jednotlivcom rozhodovať o prístupe všetkých detí k literatúre. Podľa nej tak ide o vážne ohrozenie literárnej slobody.

(lup)

Minúta  |  

Opozičné poslankyne chcú predložiť parlamentu uznesenie k odsúdeniu násilia na ženách

Mária Kolíková, Vladimíra Marcinková (obe SaS) a Martina Bajo Holečková (nezaradená) poukázali pritom na viacero prípadov a systém, ktorý podľa nich nedostatočne chráni ženy pred násilím.

"Návrhom uznesenia Národná rada odsúdi akékoľvek násilie páchané na ženách. Týmto uznesením zároveň zaviaže poslancov aktívne prijímať opatrenia a návrhy, ktoré prispejú k zvýšeniu ochrany obetí násilia a prevencii násilia," priblížila Bajo Holečková.

Dodala, že taktiež chcú týmto uznesením zaviazať parlamentných poslancov správať sa ku všetkým ženám s rešpektom a zdržať sa akýchkoľvek hanlivých výrazov, ako i "znevažujúcich slov na ich adresu, čoho sme boli svedkom aj na pôde parlamentu".

PS vyzýva Suska na zriadenie medzirezortnej skupiny pre problematiku násilia na ženách

Mohlo by Vás zaujímať PS vyzýva Suska na zriadenie medzirezortnej skupiny pre problematiku násilia na ženách

Opozičné poslankyne pritom poukázali na to, že súčasné pravidlá pre odstíhanie páchateľov sú nedostatočné. Kolíková vyzvala ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby danú problematiku riešil a realizoval kroky na ochranu žien.

"Má v šuflíku už právnu úpravu, ktorá nastavuje trestné pravidlá tak, aby sme vedeli páchateľa postaviť včas pred súd a aby obeť, preživší neboli niekoľkokrát vedení k tomu, že musia opakovať svoje výpovede," dodala. Spolu s Marcinkovou skritizovali Suska za nečinnosť. Upozornili tiež na to, že stále nebola vyhlásená výzva na podporu organizácií pomáhajúcim obetiam.

(tasr)

Minúta  |  

Pápež František a šéf OSN vyzvali na ukončenie výroby a používania nášľapných mín

Tajomník OSN vyzval štáty, aby plnili záväzky z dohovoru a poskytovali finančnú a technickú podporu na riešenie humanitárnych a rozvojových dopadov.

Generálny tajomník OSN António Guterres v posolstve delegátom na piatom hodnotení Medzinárodnej zmluvy o zákaze mín, známej aj ako Ottawský dohovor, uviedol, že 25 rokov po nadobudnutí jej platnosti niektoré zmluvné strany obnovili používanie protipechotných mín a niektoré zaostávajú v plnení záväzkov zlikvidovať ich.

Vyhlásenie v mene pápeža Františka prečítal štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin. Aj po mnohých rokoch vojnových konfliktov „tieto zradné zariadenia naďalej spôsobujú hrozné utrpenie civilistom, najmä deťom", uviedol.

„Pápež František vyzýva všetky štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby pristúpili k dohovoru a medzitým okamžite zastavili výrobu a používanie pozemných mín," dodal.

Vatikán bude mať v apríli prvého svätca z generácie mileniálov

Mohlo by Vás zaujímať Vatikán bude mať v apríli prvého svätca z generácie mileniálov

Podľa Landmine Monitor Rusko, Mjanmarsko, Irán a Severná Kórea v rokoch 2023–2024 aktívne používali nášľapné míny. Míny použili aj ozbrojené skupiny v Kolumbii, Indii, Mjanmarsku, Pakistane a Pásme Gazy.

V roku 2023 zabili alebo zranili najmenej 5757 ľudí, tretinu z nich tvorili deti. Rusko masívne nasadzuje protipechotné míny na Ukrajine, kde USA nedávno schválili ich dodávky Kyjevu na zastavenie ruského postupu.

„Protipechotné míny predstavujú jasné a aktuálne nebezpečenstvo pre civilistov. Aj po skončení bojov môžu tieto hrozné a nerozlišujúce zbrane zostať a uväzniť celé generácie ľudí v strachu," upozornil Guterres.

Vyzdvihol tiež Kambodžu za odmínovanie, zdieľanie skúseností a príspevok k mierovým misiám OSN. Po troch desaťročiach konfliktov (ukončených v roku 1998) patrila k najzamínovanejším krajinám s štyri až šesť miliónmi mín a nevybuchnutej munície.

(tasr)

Minúta  |  

Európski ministri obrany budú rokovať v Berlíne o posilnení bezpečnosti Európy

Hlavnou témou diskusií bude pravdepodobne nová ruská hypersonická balistická raketa Orešnik.

John Healey (Británia), Sébastien Lecornu (Francúzsko), Boris Pistorius (Nemecko), Wladyslaw Kosiniak-Kamysz (Poľsko) a Guido Crosetto (Taliansko) sa stretávajú pred blížiacim sa nástupom staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

Trump bude do prezidentskej funkcie inaugurovaný 20. januára a požaduje, aby Európa investovala do vlastnej bezpečnosti podstatne viac peňazí ako doteraz. Všeobecne sa tiež očakáva, že zníži vojenskú pomoc pre Ukrajinu napadnutú Ruskom.

Po nedávnom súhlase Washingtonu začala Ukrajina používať pri útokoch na vojenské objekty vo vnútrozemí Ruska rakety ATACMS americkej výroby a britské riadené strely Storm Shadow.

Rusko spustilo sériovú výrobu strely Orešnik. Údajne môže zmeniť priebeh vojny

Mohlo by Vás zaujímať Rusko spustilo sériovú výrobu strely Orešnik. Údajne môže zmeniť priebeh vojny

Ruský prezident Vladimir Putin následne nariadil útok raketou Orešnik na ukrajinské mesto Dnipro, ktoré má viac ako milión obyvateľov.

Šéf Kremľa označil raketu Orešnik (Lieska) za jedinečnú a povedal, že sa začne vyrábať vo veľkom. Moskva tvrdí, že raketa letí hypersonickou rýchlosťou, čo znemožňuje jej zachytenie protivzdušnými systémami. Odborníci predpokladajú, že raketa by technicky mohla byť vybavená aj jadrovými hlavicami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.