Európsky súd odmietol sťažnosť Maďarska a Poľska. Únia môže pre spory o právny štát škrtať dotácie

Spor o pravidlách vyplácania európskych dotácií má konečné rozuzlenie. Poľsko a Maďarsko napadli podmienenie financií od EÚ dodržiavaním pravidiel právneho štátu na Súdnom dvore EÚ, ale napokon neuspeli.

Po dlhodobých sporoch medzi Úniou a západnými členskými štátmi na jednej strane a Poľskom s Maďarskom na strane druhej prišla pred dvoma rokmi Európska komisia (EK) s návrhom riešenia. Predstavila mechanizmus na dodržiavanie princípov právneho štátu. Princíp znel jednoducho – ak ich členský štát bude porušovať a ohrozovať finančné záujmy EÚ, príde o európske dotácie.

Lenže podľa Poľska a Maďarska je mechanizmus potenciálne zneužiteľný. Namietali, že interpretácia právneho štátu môže byť široká a týkať sa aj hodnotových otázok či politických krokov, ktoré s právnym štátom priamo nesúvisia. Napadli ho preto na Súdnom dvore EÚ.

Európsky súd sa v stredu postavil na stranu Bruselu. Mechanizmus je podľa neho právne v poriadku a Únia ho môže použiť, ak niektorý členský štát zásady právneho štátu porušuje.

Súd pripomenul, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi je založená na rešpektovaní spoločných hodnôt, na ktorých je Únia založená. Zároveň tieto hodnoty definujú samotnú identitu Únie a ich rešpektovanie predstavuje podmienku pre využívanie všetkých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv. Únia preto musí v rámci svojich právomocí tieto hodnoty chrániť, uviedol súd. Porušenie zásad právneho štátu v niektorom z členských štátov môže podľa súdu tiež ohroziť finančné záujmy Únie.

#ECJ rejects the actions brought by #Hungary and #Poland against the #EUBudget conditionality mechanism on the respect of the #RuleOfLaw by Member States @Europarl_EN @EUCouncil

— EU Court of Justice (@EUCourtPress) February 16, 2022

Maďarsko a Poľsko čakajú ťažké chvíle

Celé mesiace viaceré západné členské štáty a Európsky parlament poukazovali na to, ako sa podľa nich rozkladá právny štát v Maďarsku a Poľsku. Apelovali na EK, aby obom štátom siahla na európske fondy.

Komisia volila mäkšie kroky. Vedie s oboma štátmi viacero súdnych sporov, viaceré z nich aj s finančnými sankciami. Dávala im čas, aby tie najväčšie excesy napravili. Poľsko taktizovalo a opakovane v kľúčovom momente ustúpilo, napríklad pri spore o disciplinárnej komisii na tamojšom najvyššom súde alebo v prípade bane Turów.

Hoci EK europarlament nabádal, na fondy siahnuť nechcela. Mechanizmus na ochranu právneho štátu bol pre Maďarsko a Poľsko problematický natoľko, že vetovali viacročný európsky rozpočet aj Plán obnovy. Napokon ho po mediácii Nemecka odsúhlasili, ale obrátili sa na Súdny dvor EÚ, aby preveril jeho zákonnosť. (Hoci v iných prípadoch mu nevedia prísť na meno a poľský ústavný súd priamo napadol jeho kompetencie vo viacerých oblastiach a prednosť európskeho práva.)

Lídri sa na zlomovom samite vtedy dohodli, že kým súd nevyriekne verdikt a EK nespresní jeho použitie, mechanizmus sa nebude uplatňovať. Je to uvedené v záveroch samitu.

Komisia sa držala záverov samitu a čakala verdikt. Europarlament za to na ňu podal žalobu. Teraz sa už môže oprieť o rozhodnutie a očakáva sa, že bude konať. Použitie nového mechanizmu schvaľujú členské štáty kvalifikovanou väčšinou, upozorňuje Deutsche Welle.

Súd je podľa Maďarska spolitizovaný

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v stredu rozhodol, že Únia môže spájať finančnú podporu pre členské štáty s dodržiavaním zásad právneho štátu, je politickým verdiktom. Vyhlásila to na Facebooku maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová.

„Toto rozhodnutie je jasným dôkazom, že Brusel zneužíva svoju právomoc. Verdikt je ďalším vyvíjaním nátlaku na našu krajinu za to, že sme minulé leto prijali zákon na ochranu detí,“ reagovala Vargová vo svojom statuse.

„Byrokratická elita nedokáže prijať slobodné rozhodnutie a ani názor Maďarov,“ zdôraznila šéfka rezortu justície.

Morawiecki: Európske inštitúcie opäť prekročili svoje kompetencie

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ), ktorý zamietol sťažnosti Poľska a Maďarska proti mechanizmu podmienenosti právneho štátu, za ďalší krok, ktorým „inštitúcie EÚ prekračujú svoje kompetencie“.

„Ťažko povedať, že by nás rozsudok Súdneho dvora EÚ nejakým spôsobom prekvapil, pretože inak by Únia a SDEÚ odporovali vlastnej judikatúre, s ktorou hlboko nesúhlasíme,“ povedal Morawiecki na tlačovej konferencii a dodal, že samotné inštitúcie EÚ si teraz stanovujú hranice svojich kompetencií, hoci by to tak podľa neho nemalo byť. „Hranice kompetencií sú striktne definované v zmluvách (EÚ),“ dodal šéf poľského vládneho kabinetu s tým, že „centralizácia štruktúr EÚ je nebezpečný proces“.

Morawiecki tiež upozornil, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ možno mechanizmus podmienenosti uplatniť len v prípade porušenia pravidiel upravujúcich čerpanie fondov EÚ. Poznamenal tiež, že podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý vyšetruje a preveruje, či sa prostriedky EÚ vynakladajú v súlade s právom EÚ, je v Poľsku takmer štyrikrát menej nezrovnalostí pri hospodárení s eurofondmi, ako je priemer EÚ.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller v tejto súvislosti vymenoval desať krajín, ktoré podľa správy OLAF „fungujú oveľa horšie“ ako Poľsko. V tejto súvislosti konkrétne menoval aj Slovensko.

EK: Budeme rázne konať

„Súd potvrdzuje zákonnosť tohto dôležitého nástroja, ktorý nám umožňuje lepšie chrániť rozpočet EÚ a finančné záujmy Únie pred porušovaním zásad právneho štátu,“ uviedla šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová v oficiálnom vyhlásení.

Podľa jej slov tento mechanizmus zabezpečuje, že rozpočet Únie bude v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia v prospech všetkých európskych občanov.

„Komisia teraz dôkladne zanalyzuje odôvodnenie rozsudkov a ich možný vplyv na ďalšie kroky, ktoré podnikneme podľa tohto nariadenia,“ odkázala von der Leyenová. Spresnila, že na základe rozsudkov exekutíva EÚ už v nasledujúcich týždňoch prijme usmernenia na uplatňovanie mechanizmu v praxi.

Spor o definíciu a výklad právneho štátu

Podozrievavosť je pochopiteľná, v správe Sargentini europarlament vyčítal Maďarsku porušovanie široko definovaných princípov právneho štátu a všeličo iné – napríklad prieťahy na súdoch (ktoré poznáme aj na Slovensku) alebo stav náboženskej slobody. Správa bola prvým krokom k aktivovaniu článku 7 (Štandard sa téme venoval v tomto rozhovore) za „porušovanie európskych hodnôt“, ktorý umožňuje rôzne sankcie.

Poľsko podobne čelí silnému tlaku europarlamentu. Rozhodnutia poľského súdu podľa neho nie sú legitímne a ohrozujú Európsku úniu, píše sa v októbrovom uznesení. Europoslanci chceli Poľsko okamžite trestať a podali dokonca žalobu na Európsku komisiu za to, že naň ešte neuvalila sankcie.

https://standard.sk/143048/polsku-a-madarsku-hrozi-dalsia-prehra-na-europskom-sude-hra-sa-o-velke-peniaze/

Europoslanci a niektoré členské štáty vyzývali eurokomisiu, aby uplatnila mechanizmus, ktorý pri porušovaní princípov právneho štátu umožňuje daným členským štátom odoprieť európske dotácie. Skrátka, chceli finančnými pákami donútiť oba štáty, aby sa podvolili. Poľsko je majstrom v efektivite využívania eurofondov (na rozdiel od Slovenska), Maďarsko zasa čelí početným podozreniam zo zneužívania a korupcie pri čerpaní európskych dotácií v prospech oligarchov blízkych Viktorovi Orbánovi (podobne ako Slovensko).

Poľsko a Maďarsko okrem toho aj v ďalších sporoch na európskom súde ťahajú za kratší koniec. Poľsko dostalo pred mesiacom ďalšiu pokutu milión eur denne za to, že nerešpektovalo jeho rozhodnutie. Podobne sa skončil spor s Českom pre ťažbu v prihraničnej uhoľnej bani Turów.

Sporom Poľska a ďalších štátov so Súdnym dvorom EÚ sme sa venovali podrobnejšie v Štandarde tu.