Maďarsko má záujem na pokračovaní rozvoja maďarsko-slovenskej spolupráce a vzájomných vzťahov, reagoval v pondelok na sociálnej sieti hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer v reakcii na nedeľňajšie vyjadrenie predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina), týkajúce sa údajných územných nárokov maďarského premiéra Viktora Orbána. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"S úctou pripomíname Borisovi Kollárovi, že žijeme v 21. storočí. V uplynulom desaťročí sme mnoho pracovali na tom, aby sa spolupráca Maďarska so Slovenskom priebežne rozvíjala, čo je v prospech oboch krajín. Dosiahli sme spoločne pekné výsledky a sme pripravení, aby sme tieto vzťahy ďalej budovali v rámcoch Európskej únie, ktorej sme už obe krajiny dávno členmi," píše Menczer.
Kollár v televízii Markíza v nedeľňajšej relácii Na telo vyjadril obavy, že o chvíľu si ruský prezident Vladimir Putin s Orbánom "rozparcelujú" Slovensko. "(Maďari) hovoria o veľkom Uhorsku, kupujú si u nás nehnuteľnosti, rozdávajú pasy. To nie je sranda," povedal s tým, že ruská agresia podkopáva medzinárodný systém, ktorý zaručuje suverenitu aj Slovensku, čo by časom podľa Kollára mohol využiť aj Orbán smerom k Slovensku.
Za najdôležitejší problém, ktorým musí Slovensko v súčasnosti čeliť, považuje 56 percent Slovákov rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometer. Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR upozornila, že dáta zbierali na prelome januára a februára, a tak nereagujú na vojenskú inváziu Ruskej federácie na Ukrajine.
Z najnovšieho Eurobarometra vyplýva, že 74 percent považuje vo všeobecnosti súčasnú situáciu za zlú. Aj ekonomickú situáciu na Slovensku vníma obdobný počet respondentov (76 percent) ako zlú. Okrem spomínaných rastúcich cien, inflácie a nákladov na život označujú
Slováci za najdôležitejšie problémy aj zdravie (33 percent), ekonomickú situáciu (28 percent), nezamestnanosť (13 percent), dôchodky (13 percent) či vzdelávací systém (deväť percent), štátny dlh (osem percent) a životné prostredie a zmenu klímy (sedem percent). Novým problémom, ktorému musí Slovensko čeliť, sú dodávky energií. Tento problém označilo 10 percent opýtaných, čo je o deväť percentuálnych bodov viac ako v predchádzajúcom prieskume.
AKTUALIZOVANÉ Poslanec Národnej rady SR Ján Benčík (SaS) podal trestné oznámenie na lídra Smeru-SD Roberta Fica. Informoval o tom na sociálnej sieti.
Pre agentúru TASR ozrejmil, že ide o reakciu na konkrétny status Fica, v ktorom uverejnil video s presunom systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu.
Viacero trestných činov
Trestné oznámenie sa má podľa slov Benčíka týkať podozrenia zo spáchania trestného činu vyzvedačstva a tiež ohrozenia utajovanej skutočnosti, respektíve trestného činu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.
Podľa Benčíka mohol Fico potenciálne ohroziť vojakov či železničiarov, ktorí sa podieľali na presune systému S-300, keďže video zverejnil na sociálnej sieti skôr než bol samotný presun oznámený. Odvoláva sa pritom na nedávne vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že ak niektorá krajina poskytne Ukrajine podobné systémy, Rusko to nedovolí a stanú sa legitímnymi cieľmi útokov.
Fico berie trestné oznámenie na vedomie
Fico podanie tohto trestného oznámenia berie na vedomie. „V duchu filozofie ,lebo Smer, lebo Fico´ a hrubého zneužívania trestného práva na likvidáciu opozície, preto očakávam, že mi v krátkom čase vtrhnú do bytu a vykopnú dvere ozbrojenci vedení vyšetrovateľom NAKA Čurillom a právoplatne odsúdeným zločincom, špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom. Chcem požiadať vládnych politikov, ktorí sa zjavne nakazili duševnou poruchou Matoviča, aby neurážali zdravý rozum ľudí," dodal šéf Smeru-SD vo svojom profile na sociálnej sieti.
Heger: Fico ohrozil vojakov aj civilistov
Predseda strany Smer Fico ohrozil vyzradením informácií o presune systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu bezpečnosť vojakov a civilistov, ktorí sa na jeho presune podieľali. Premiér Eduard Heger to povedal v diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo.
„Kompetentné orgány by sa na to mali pozrieť a konať v zmysle zákonov Slovenskej republiky. Každý by mal byť braný na zodpovednosť, ak ohrozí zákony SR,“ vyhlásil.
Fico vo svojom profile na sociálnej sieti minulý týždeň ešte pred oficiálnym oznámením zverejnil video, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Vo verejnom priestore sa diskutovalo, že šéf Smeru-SD mohol prezradiť utajovanú skutočnosť. „Celý deň dostávame info z hraníc s Ukrajinou o manévroch s vojenskou technikou. Máme vážne obavy, že Heger chce v Kyjeve oznámiť slovenský dar Ukrajine – S-300,“ napísal Robert Fico vo štvrtok 7. apríla večer na sociálnej sieti.
AKTUALIZOVANÉ Ruské ozbrojené sily pri ukrajinskom meste Dnipro zničili systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Ukrajine poskytla "jedna z európskych krajín". V rámci pondelkového brífingu to oznámilo ruské ministerstvo obrany.
TASR o tom informuje na základe príspevku ruského ministerstva obrany na sociálnej sieti Telegram.
Podľa ruského ministerstva bolo zariadenie ukryté v hangári. Zasiahli ho údajne presne navádzané rakety s plochou dráhou letu typu Kalibr. Zničené boli štyri odpaľovacie zariadenia S-300. Pri útoku zahynulo 25 príslušníkov ukrajinskej armády, uvádza ruské ministerstvo.
Informácie ruského ministerstva obrany nebolo možné bezprostredne overiť, napísala k tomu stránka britskej stanice Sky News.
Agentúra AP konštatuje, že je však nejasné, či obe strany hovoria o tom istom útoku. Rusi v ostatných dňoch zaútočili na systémy protivzdušnej obrany na troch rôznych lokalitách.
Správy o zničení sú klamstvom, reaguje rezort obrany
Darovaný systém protivzdušnej obrany S-300 naďalej pomáha Ukrajine. Správy z Ruskej federácie o jeho zničení sú ďalším klamstvom ruského prezidenta Vladimira Putina. Hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková to uviedla pre TASR v súvislosti so správami o zničení systému.
Korčok: nemáme o tom dôkazy
Na zničené systémy S-300 sa AP spýtala slovenského ministra zahraničia Ivana Korčoka, ktorý je na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. Šéf slovenskej diplomacie jej povedal, že o zničení slovenských batérií „nemáme dôkazy“ a na základe informácií poskytnutých Ukrajinou to nemožno potvrdiť. „Ukrajinská strana to vylúčila,“ uviedol. Ako tiež povedal, Slovensko poskytlo svojmu východnému susedovi S-300, lebo „chceme posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny“.
Čo povedal Heger
Tvrdenia o zničení systému S-300, ktorý Slovensko dodalo Ukrajine, sa objavili už v nedeľu, avšak premiér SR Eduard Heger ich neskoro večer poprel.
"Ruská propaganda šíri klamstvá, že obranný systém zo Slovenska S-300 je zničený. Chcem upozorniť, že ide o nepravdivé informácie a sprievodné videá či fotografie sú staršieho dáta," povedal Heger. Dodal, že aj ukrajinská strana oficiálne potvrdila, že ide o dezinformácie.
21:12 Pentagón: Denne posielame Ukrajine 8 až 10 lietadiel so zbraňami a muníciou
Spojené štáty a ich spojenci naďalej denne dodávajú Ukrajine veľké množstvá zbraní a munície. V pondelok to uviedol hovorca Pentagónu John Kirby, podľa ktorého "v oblasti" pristáva denne osem až desať lietadiel s vojenským vybavením. Zásielky sú z lietadiel preložené na nákladné autá, ktoré následne putujú na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.
"Zásielky z USA sa do rúk Ukrajincov dostávajú o šesť dní po ich odoslaní. V tomto tempe nepoľavíme. Dodávky zbraní budú pokračovať aj naďalej a nová stratégia ruskej armády, ktorá sa chce zrejme sústrediť na východné regióny Ukrajiny, na tom nič nezmení," uviedol Kirby.
DPA pripomenula, že americká vláda prisľúbila a postupne dodáva Ukrajine zbrane v celkovej hodnote až 1,7 miliardy dolárov. Podľa informácií z minulého týždňa ide o 1 400 protilietadlových rakiet, 5 000 protitankových riadených striel Javelin, stovky bezpilotných lietadiel a 50 miliónov nábojov. Američania Ukrajincom posielajú aj zdravotnícky materiál.
20:20 Borrell: Prioritou EÚ by mala byť ďalšia vojenská pomoc pre Ukrajinu
Prioritou Európskej únie by v čase ruského útoku na východe tejto krajiny malo byť poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci – nie ďalšie sankcie. Povedal to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
Situácia v separatistickom regióne Donbas sa podľa neho vystupňuje "so sankciami i bez nich". Prerušenie dovozu plynu z Ruska ruskú armádu nezastaví. Naozaj dôležitá je podľa jeho slov pomoc a obrana.
Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v pondelok rokovali o ďalšom postupe vo vojne na Ukrajine vrátane nových sankcií namierených voči dovozu ropy z Ruska i o zaslaní ďalšej vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov eur, píše DPA.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
19:42 OSN: Ukrajinské ženy a deti potrebujú väčšiu ochranu
Na vyšetrovanie násilia zo strany Ruska voči ženám počas invázie na Ukrajinu a na ochranu detí v tomto konflikte vyzvali v pondelok vysokopostavení predstavitelia Organizácie Spojených národov (OSN). Informovala o tom agentúra AFP.
"Táto vojna sa musí skončiť. Teraz," povedala riaditeľka agentúry Ženy OSN Sima Bahousová na schôdzke Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku.
"Stále častejšie počujeme o znásilňovaní a sexuálnom násilí. Tieto tvrdenia sa musia nezávisle vyšetriť v záujme zaistenia spravodlivosti a zodpovednosti," dodala.
Riaditeľ Detského fondu OSN (UNICEF) pre krízové programy Manuel Fontaine tiež vyzval na ukončenie vojny a upozornil, že deti v oblasti sú ohrozené hladomorom. "Z 3,2 milióna detí, ktoré podľa odhadov ešte zostali vo svojich domovoch, môže byť takmer polovica ohrozená nedostatkom jedla," povedal na pôde BR OSN.
"Situácia je ešte horšia v mestách, ako je Mariupol a Cherson, kde deti a ich rodiny už niekoľko týždňov trávia bez tečúcej vody a sanitárnych služieb, pravidelných zásob jedla a zdravotnej starostlivosti," dodal.
18:55 Indický premiér Módí navrhol priame stretnutie Putina so Zelenským
Indický premiér Naréndra Módí v pondelok uviedol, že navrhol priame rozhovory medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, a dodal, že situáciu na Ukrajine považuje za veľmi znepokojujúcu. Módího vyjadrenia prišli krátko pred jeho virtuálnym rokovaním s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Indický premiér ďalej uviedol, že správy o zabíjaní civilistov v Buči na Ukrajine sú "obzvlášť znepokojujúce". Agentúra Reuters upozornila na to, že Spojené štáty už viackrát vyzvali Indiu, aby odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu. Indickí predstavitelia síce vyzvali na ukončenie násilností na Ukrajine, avšak na pôde OSN sa krajina zdržala hlasovania pri viacerých rezolúciách odsudzujúcich Rusko.
Lídri Spojených štátov a Indie počas svojho posledného stretnutia na začiatku marca nedokázali dosiahnuť dohodu pri spoločnom odsúdení ruskej vojenskej invázie. Biely dom v nedeľu uviedol, že prezident USA bude počas pondelkového virtuálneho rokovania s Módím "pokračovať v blízkej konzultácii týkajúcej sa dôsledkov ruskej brutálnej vojny proti Ukrajine".
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa s Módím stretol začiatkom apríla, privítal postoj, ktorý India ku konfliktu na Ukrajine zaujala.
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) kráča s indickým premiérom Naréndrom Módím pred ich stretnutím v Naí Dillí 6. decembra 2021. Foto: TASR/AP
18:07 Rusko varovalo Fínsko a Švédsko pred členstvom v NATO
Rusko varuje Švédsko a Fínsko pred ich možným vstupom do NATO a tvrdí, že takýto krok stabilitu do Európy neprinesie. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice BBC, ktorá sa odvolala na vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
Peskov podľa BBC Alianciu označil za "nástroj zameraný na konfrontáciu".
Noviny The Times s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov v pondelok informovali, že Fínsko a Švédsko sú zjavne pripravené vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) už v lete tohto roka.
Predstavitelia Spojených štátov podľa správy The Times uviedli, že členstvo oboch severských krajín v NATO bolo "témou debaty a viacerých stretnutí" počas minulotýždňových rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Švédska a Fínska.
Washington je podľa britského denníka presvedčený, že takýto krok zvýši tlak na ruskú armádu a rozšíri západnú alianciu z 30 na 32 členov ako priamy dôsledok invázie Ruska na Ukrajinu.
Vládnuca Švédska sociálnodemokratická strana v pondelok otvorila vnútornú diskusiu o tom, či by Štokholm mal o členstvo v NATO požiadať, píše AFP.
Fínska premiérka Sanna Marinová v pondelok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Yle zdôraznila výhody členstva v tejto Aliancii, píše DPA.
Sanna Marinová. Foto: TASR/AP
17:14 Nehammer: Rokovania s Putinom boli veľmi priame a ťažké; vojna sa musí skončiť
Za "veľmi priame, otvorené a ťažké" označil v pondelok rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer svoje rokovania o vojne na Ukrajine s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry APA.
"Toto nie je žiadna priateľská návšteva," zdôraznil Nehammer vo vyhlásení bezprostredne po pondelkovom stretnutí s Putinom v Moskve.
"Mojím najdôležitejším posolstvom pre Putina bolo (...) , že táto vojna sa musí skončiť, pretože vo vojne sú na oboch stranách len porazení," podotkol rakúsky kancelár.
Nehammer je prvým predsedom vlády členskej krajiny Európskej únie (EÚ), ktorý navštívil Moskvu od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine (24. februára), pripomína APA. Cestu do Ruska pritom označil za svoju "povinnosť".
"Povinnosť vychádzajúca zo zodpovednosti nenechať nič nevyskúšané, zastaviť nepriateľstvo alebo aspoň sa usilovať o humanitárny pokrok pre trpiace civilné obyvateľstvo na Ukrajine," dodal Nehammer.
Zároveň poukázal na to, že u Putina hovoril aj o "ťažkých vojnových zločinoch v Buči a na ďalších miestach", a zdôraznil, že "všetci, ktorí sú za to zodpovední, majú byť braní na zodpovednosť".
"Prezidentovi Putinovi som tiež veľmi jasne povedal, že sankcie voči Rusku zostanú v platnosti a budú ďalej sprísňované, kým na Ukrajine budú zomierať ľudia," dodal.
Nehammer počas víkendu navštívil aj Ukrajinu a odcestoval aj do mesta Buča pri Kyjeve, kde po odchode ruských jednotiek našli množstvo mŕtvych tiel civilistov, píše APA.
16:47 Kremeľ varuje pred rozširovaním NATO o Fínsko a Švédsko
Kremeľ v pondelok varoval pred rozširovaním Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) o severské krajiny Fínsko a Švédsko. Ako informuje spravodajský web CNN, argumentoval tým, že expanzia Aliancie neprinesie Európe žiadnu stabilitu.
Vo Fínsku a Švédsku sa od vypuknutia vojny na Ukrajine diskutuje o možnosti vstupu do NATO. Odborníci sa domnievajú, že tento krok by Moskvu pravdepodobne rozzúril a ešte viac by zdôraznil strategickú chybu Ruska pri invázii na Ukrajinu.
16:15 Ukrajina očakáva, že ruský útok na východe krajiny sa začne už čoskoro
Ukrajina očakáva, že Rusko už čoskoro spustí veľkú ofenzívu na východe krajiny. Uviedol to v pondelok počas brífingu pre médiá hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexandr Motuzianyk. TASR informácie prevzala od agentúry AFP. "Nepriateľ takmer dokončil prípravu na útok na východe. Atak sa začne čoskoro," povedal Motuzianyk a dodal, že "nevieme presne, kedy" Rusi zaútočia.
Kyjev predpokladá, že po stiahnutí ruských jednotiek z viacerých oblastí sa blíži ďalší útok Moskvy na východe a juhu Ukrajiny. "Predpokladáme, že v blízkej budúcnosti sa odohrajú na týchto územiach intenzívne boje," povedal Motuzianyk a dodal, že "ukrajinská armáda je pripravená".
Kvety a hračky položené na plote na železničnej stanici v meste Kramatorsk, na východe Ukrajiny 11. apríla 2022. Foto: TASR/AP
16:02 Diskusie o prípadnej kúpe systému protivzdušnej obrany sú nateraz neaktuálne
Diskusie o prípadnej kúpe niektorého z existujúcich systémov protivzdušnej obrany sú nateraz neaktuálne. Hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková to uviedla v reakcii na slová predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý naznačil plány o odkúpení jednej batérie systému Patriot od spojencov.
"Pre ministerstvo obrany je prioritou zaistenie obrany vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Poskytnutie štyroch batérií systému Patriot v najnovšej verzii PAC 3 zo strany Nemecka, Holandska a USA garantuje najvyššiu úroveň zaistenia ochrany vzdušného priestoru v histórii Slovenska. Zároveň nám to poskytlo časový priestor na riešenie iných modernizačných priorít Ozbrojených síl SR," skonštatovala hovorkyňa.
Rezort však podľa Kovaľ Kakaščíkovej nevylučuje ďalšie diskusie o budúcnosti ochrany vzdušného priestoru SR vrátane prípadného nadobudnutia niektorého z existujúcich systémov. "Nateraz sú ale takéto diskusie neaktuálne," dodala hovorkyňa.
15:50 Slovensko podľa rezortného ministerstva nedostalo od Ruska žiadnu diplomatickú nótu
Slovensko nedostalo od Ruska žiadnu diplomatickú nótu. Na sociálnej sieti na to upozorňuje polícia s odvolaním sa na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Na sociálnych sieťach sa podľa polície šíria informácie o údajnej diplomatickej nóte, ktorá má vyvolať strach a obavy z toho, že Slovensko pomáha Ukrajine. "Žiadna takáto nóta Slovensku doručená nebola, nič také neeviduje ani náš zastupiteľský úrad v Moskve, ktorý by musel byť o nóte upovedomený. To, že ide o dezinformáciu, naznačuje aj samotný jazyk a štýl, akým je správa napísaná," ozrejmil rezort diplomacie.
Doplnil, že Slovensko nie je ohrozené a členstvo v NATO poskytuje krajine najvyššie bezpečnostné záruky. Vzdušný priestor SR je chránený systémami Patriot. "Darovanie systému S-300 prebehlo na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN ako priamy následok ozbrojenej agresie zo strany Ruskej federácie," vysvetlilo MZVEZ.
15:40 Lavrov: Rusko nepozastaví pre mierové rokovania svoju vojenskú operáciu
Rusko nepozastaví svoju vojenskú operáciu na Ukrajine pre ďalšie kolo mierových rokovaní. Vyhlásil to v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. Podľa ruských predstaviteľov mierové rokovania s Ukrajinou nenapredujú tak rýchlo, akoby chceli. Zároveň obviňujú Západ, že sa snaží mierové rokovania zmariť, keď obviňuje ruských vojakov z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, čo Rusko popiera.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
Lavrov však v rozhovore odvysielanom v ruskej štátnej televízii uviedol, že nevidí dôvod na to, prečo by rokovania s Ukrajinou nemali pokračovať. Zároveň však trvá na tom, že Moskva nepozastaví svoju vojenskú operáciu, keď sa strany opäť zídu.
15:35 Ukrajina potrebuje vojenskú podporu, uviedol Korčok pred zasadnutím Rady EÚ
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) v pondelok zdôraznil potrebu poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje na základe videozáznamu, ktorý Korčok zverejnil na sociálnej sieti.
"Konflikt (na Ukrajine) pokračuje a je zrejmé, že ide o záležitosť prežitia, o schopnosť Ukrajiny ubrániť svoju krajinu. Potrebujú však vojenskú pomoc. Potrebujú vojenskú podporu," povedal Korčok pred pondelkovým zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Minister dodal, že v mene SR vyzve ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, aby sa pripojili ku krajinám, ako Slovensko, ktoré Ukrajine poskytuje vojenskú pomoc.
Ivan Korčok. Foto: TASR/Jakub Kotian
15:29 Ruské jednotky zadržali vodičov mikrobusov, ktorí pomáhali pri evakuácii ľudí z Mariupoľa
Ruské sily zadržali deviatich dobrovoľných vodičov podieľajúcich sa na záchrannej misii v Mariupoli. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na humanitárnu organizáciu Help People pomáhajúcu pri evakuácii obyvateľstva a poskytujúcu jedlo a lieky tým, ktorí to potrebujú.
Ako uviedla organizácia, do Donbasu odišlo celkovo desať vodičov mikrobusov, aby pomohli pri evakuácii ľudí z obliehaného Mariupoľa. Ruskí vojaci ich však zastavili a chceli ich prinútiť, aby autobusy nasmerovali do Ruska. Ako poznamenal šéf organizácie Alex Voronin, vodiči odmietli a Rusi ich zajali. Momentálne sú nezvestní.
15:02 Litva žiada NATO o rozšírenie práporov na Pobaltí na brigády
Litva žiada Severoatlantickú alianciu, aby rozšírila svoje prápory v pobaltských štátoch na brigády. V pondelok to oznámil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Litva a ostatné pobaltské krajiny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stále žiadajú o zvýšenie počtu vojakov na východnom krídle NATO.
14:45 Rusi využívajú neplnoleté ukrajinské deti na prieskumnícku činnosť, hovoria Ukrajinci
Ruskí okupanti sa snažia získavať informácie o pozíciách ukrajinských ozbrojených síl za pomoci neplnoletých ukrajinských detí. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).
V Charkove sa stal prípad, že ruskí vojaci nadviazali kontakt s maloletým chlapcom prostredníctvom Telegramu. Rusi mu sľúbili, že mu za informácie o pozíciách ukrajinských vojakov v meste zaplatia. V Luhanskej oblasti zasa dvaja ruskí vojaci priamo oslovili 16-ročného chlapca. Ponúkli mu peniaze výmenou za informácie o polohe a trasách ukrajinských jednotiek. Chlapec sa zľakol, no okupanti ho údajne „upokojili“ so slovami, že je maloletý a nemá sa čoho obávať. Obaja chlapci vďaka zásahu SBU nestihli odovzdať informácie nepriateľovi.
14:34 EÚ dala pre bezpečnostné obavy na čiernu listinu 21 ruských aerolínií
Európska únia (EÚ) dala na čiernu listinu 21 leteckých spoločností registrovaných v Rusku. Dôvodom sú obavy týkajúce sa bezpečnosti lietadiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Na zozname zakázaných leteckých spoločností, kam Európska komisia pridala 21 ruských aerolínií, sa nachádzajú spoločnosti, ktoré podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy alebo prevádzkovým obmedzeniam v rámci EÚ, pretože nespĺňajú medzinárodné bezpečnostné normy.
Ruský úrad pre letectvo totiž aerolíniám dovolil prevádzkovať stovky lietadiel, ktoré patria zahraničným vlastníkom, bez osvedčenia o letovej spôsobilosti. Takéto štandardné povolenie na komerčnú osobnú alebo nákladnú prevádzku je predpokladom pre to, aby lietadlo mohlo lietať.
13:50 Bieloruský infokanál informoval o presune ruskej techniky z Bieloruska
Proukrajinský bieloruský on-line spravodajský kanál Belaruski gajun informoval, že v nedeľu zaznamenal značný presun techniky ruských ozbrojených síl, ktorý sa uskutočnil vlakmi cez Bielorusko. Britská spravodajská stanica BBC v pondelok s odvolaním sa na spomínaný zdroj uviedla, že vlaky naložené ruskou vojenskou technikou boli videné na železničných staniciach v hlavnom meste Minsk, ako aj v juhovýchodnom Bielorusku vrátane staníc Kalinkavičy, Chojniki a Homeľ Sever.
Nákladné autá a tanky videli zasa naložené na nákladné plošinové vagóny aj na železničnej stanici Rečyca na juhovýchode Bieloruska. V blízkosti boli spozorované protilietadlové raketové systémy a obojživelné obrnené vozidlá čakajúce na naloženie. Z letiska Baranavičy na západe Bieloruska odštartovalo šesť stíhačiek a transportných lietadiel. Niekoľko ruských vrtuľníkov odletelo z letiska Mačuliščy pri Minsku, tvrdí Belaruski gajun.
13:42 Nemecko eviduje rozsiahle indície vojnových zločinov na Ukrajine
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok povedala, že Nemecko eviduje "rozsiahle indície" nasvedčujúce tomu, že počas ruskej invázie dochádza na Ukrajine k páchaniu vojnových zločinov. Baerbocková to povedala novinárom pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa koná v Luxemburgu.
"Napokon budú musieť (o podozreniach zo spáchania vojnových zločinov) rozhodnúť súdy, ale pre nás je najdôležitejšie zabezpečiť všetky príslušné dôkazy," uviedla podľa agentúry Reuters šéfka nemeckej diplomacie.
13:31 Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne, bude pracovať pre Die Welt
Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová bude pracovať pre nemecké noviny Die Welt. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostala v marci tohto roku, keď v živom vysielaní hlavných správ ruskej štátnej televízie ukázala protestný plagát proti vojne na Ukrajine.
Ako nezávislá spolupracovníčka bude Ovsiannikovová pre Die Welt pokrývať okrem iného dianie na Ukrajine a v Rusku. V pondelkovom tlačovom vyhlásení to oznámil mediálny koncern Axel Springer, ktorý vydáva Die Welt, informujú agentúry DPA a AFP.
Ovsiannikovová (43) bude písať správy pre noviny Die Welt a pravidelne bude tiež prispievať do vysielania rovnomennej televíznej stanice. Ako povedala, toto nemecké periodikum "reprezentuje to, čo v súčasnosti tak vehementne obhajujú odvážni ľudia na Ukrajine – slobodu. Ako novinárka považujem za svoju úlohu postaviť sa za túto slobodu," povedala.
13:25 Belgický premiér vyjadril ochotu v prípade návrhu NATO poslať vojakov na Slovensko
Belgicko by bolo ochotné poslať svojich vojakov na Slovensko v prípade návrhu NATO na ďalšie posilnenie východnej hranice Aliancie. Predseda vlády Belgicka Alexander De Croo to uviedol po pondelkovom stretnutí so slovenským premiérom Eduardom Hegerom v Bratislave. Zdôraznil, že bezpečnosť v Európe je kolektívna otázka.
Alexander De Croo a Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann
Heger opätovne vyjadril podporu Ukrajine pri záujme stať sa členom Európskej únie. Poskytnutie slovenských stíhačiek MiG-29 podľa slovenského premiéra prichádza do úvahy. Poukázal na rizikovosť sovietskej techniky po agresii Ruska na Ukrajine. S partnermi už prebiehajú rokovania o zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. Verí, že o výsledkoch by mohli informovať v priebehu niekoľkých týždňov.
12:39 Ruskí vojaci zaútočili na seminár pri Kyjeve, ukradli kalich Jána Pavla II.
Ruskí vojaci zničili rímskokatolícky seminár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v obci Vozel pri Kyjeve, pričom ukradli kalich a monštranciu, ktoré v roku 2001 použil pápež Ján Pavol II. počas návštevy Ukrajiny. V pondelok o tom informoval latinský biskup kyjevsko-žytomyrskej diecézy Vitalij Kryvyckyj. TASR správu prevzala od agentúry ANSA.
"Prišli vojaci s ťažkou technikou a zo seminára si odniesli všetko, čo sa dalo – klimatizácie, práčky, počítače, internetové routery, kuchynské vybavenie, dokonca aj obľúbené staré tenisky nášho rektora, v ktorých si chodil zabehať," vymenoval Kryvyckyj. Dodal, že vojaci odcudzili i niekoľko liturgických predmetov vrátane pamätného kalicha a monštrancie, ktoré použil svätý Ján Pavol II.
12:32 Podľa šéfky nemeckej diplomacie Ukrajina potrebuje ťažké zbrane, aby sa bránila
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyhlásila, že Ukrajina potrebuje ťažké zbrane, aby sa bránila, a teraz nie je čas na „výhovorky". Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že jeho krajina je v kľúčovom období a ruská armáda stupňuje svoje operácie na východe krajiny.
„Jasné je to, že Ukrajina potrebuje ďalší vojenský materiál, predovšetkým ťažké zbrane, a teraz nie je čas na výhovorky, teraz je čas pre kreativitu a pragmatizmus," povedala šéfka nemeckej diplomacie v pondelok po príchode na stretnutie so svojimi partnermi z krajín Európskej únie.
12:18 Do Poľska prichádza už menej utečencov z Ukrajiny
Od začiatku ruskej invázie prišlo do Poľska už 2,66 milióna utečencov z Ukrajiny, uviedla v pondelok poľská pohraničná stráž. V ostatných týždňoch však počet takýchto príchodov prudko klesá a naopak sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, upozorňuje stanica BBC.
Za nedeľu prišlo do Poľska 28 500 takýchto utečencov, čo je o 2,1 percenta menej ako za sobotu. Ide pritom o výrazne nižší počet ako rekordných 142 300 ukrajinských utečencov, ktorí do Poľska prišli 6. marca.
12:04 Nehammer bude Moskve tlmočiť jasné humanitárne a politické postoje
Rakúsky kancelár Karl Nehammer, odišiel do Moskvy, kde sa v pondelok popoludní stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s "veľmi jasnými humanitárnymi a politickými posolstvami". Povedal to rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg, informuje agentúra AP. Šéf rakúskej diplomacie spresnil, že Nehammer sa rozhodol podniknúť cestu do Moskvy po sobotňajšom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve a po rozhovoroch s lídrami Turecka, Nemecka a EÚ.
Schallenberg pred zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu uviedol, že "nechceme, aby zostala nejaká možnosť (ukončenia invázie) nevyužitá a musíme sa chytiť každej príležitosti s cieľom ukončiť humanitárne peklo na Ukrajine". "Každý hlas, ktorý prezidentovi Putinovi jasne ukáže, ako vyzerá realita mimo múrov Kremľa, nie je zbytočným hlasom," dodal.
Karl Nehammer, Foto: TASR/AP
Pôjde o prvého európskeho lídra, ktorý sa so šéfom Kremľa stretne od začiatku ruského vpádu na Ukrajinu. Podľa slov Schallenberga sa Putin s Nehammerom stretnú bez prítomnosti médií. Uviedol, že že Rakúsko spravilo všetko pre to, aby táto návšteva nebola zneužitá na propagandistické účely Moskvy. "A myslím si, že samotný (Putin) by mal mať záujem o to, že mu niekto povie pravdu a skutočne zistí, čo sa vonku deje," dodal minister.
11:35 Vývoj vojenskej situácie v Donbase zhorší humanitárnu situáciu
Poslankyňa ukrajinského parlamentu Marija Mezencevová upozorňuje, že preskupovanie ruských inváznych síl v Donbase zhorší už aj tak zlú situáciu civilistov uviaznutých v oblastiach bojov na východe Ukrajiny.
V rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN Mezencevová v nedeľu upozornila, že prítomnosť ruských jednotiek v okolí Charkova vytvára ďalšie riziká pre malé mestá v danej oblasti. Humanitárne organizácie, ktoré sa snažia pomáhať vojnovým utečencom, tam už teraz zápasia s veľkými ťažkosťami.
11:27 Rusko zastaví predaj dlhopisov a obráti sa na súd, ak pre sankcie nesplatí dlh
Rusko zastaví predaj dlhopisov po zvyšok roka a podnikne právne kroky, ak ho západné sankcie prinútia nesplatiť dlh. Uviedli to ruské noviny Izvestija s odvolaním sa na vyhlásenie ministra financií Antona Siluanova. Siluanov to povedal niekoľko dní po tom, čo ruská vláda minulý týždeň porušila podmienky a platby z dvoch zahraničných dlhopisov uhradila v rubľoch namiesto v dolároch.
Agentúra Standard & Poor's (S&P) Global Ratings v sobotu (9. 4.) zhoršila Rusku rating na úroveň čiastočnej platobnej neschopnosti (selective default, SD).
11:15 Veľká ofenzíva v Donbase sa už v podstate začala, hovorí ukrajinská strana
Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko tvrdí, že veľká ofenzíva ruských jednotiek v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny sa už v podstate začala. Americká spravodajská televízia CNN v pondelok informovala, že Denysenko vo vysielaní ukrajinskej televízie podotkol, že tentoraz sa nebude opakovať situácia z 24. februára, keď Rusko spustilo prvé nálety a ostreľovanie na ciele na ukrajinskom území.
"Z môjho pohľadu sa veľká ofenzíva už de facto začala," uviedol Denysenko, pričom poukázal na to, že "Rusi hromadia svoje sily" a pokračujú v presúvaní svojich jednotiek a techniky do oblastí Doneckej a Luhanskej. "Stále tu nie sú žiadne veľké bitky, o ktorých sa v posledných dňoch toľko diskutuje. Vo všeobecnosti by sme však mohli povedať, že ofenzíva sa už začala," konštatoval.
11:02 Stoltenberg: NATO plánuje stálu vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle
Severoatlantická aliancia si chce zaistiť rozsiahlu a trvalú vojenskú prítomnosť na hraniciach svojich členských krajín ležiacich na východnom krídle NATO, aby dokázala v budúcnosti zabrániť prípadnej agresii zo strany Ruska. V rozhovore pre britský denník The Telegraph, z ktorého v pondelok citovala agentúra Reuters, to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Aliancia sa nachádza "uprostred veľmi zásadnej transformácie", ktorá bude reflektovať "dlhodobé dôsledky" konania šéfa Kremľa Vladimira Putina, uviedol Stoltenberg.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
"Čo teraz vidíme, je nová realita, nový normál pre európsku bezpečnosť. Preto sme požiadali našich vojenských veliteľov, aby predostreli možnosti toho, čo nazývame reštartom, čiže dlhodobou adaptáciou NATO," priblížil šéf Aliancie s tým, že tieto rozhodnutia majú byť prijaté na júnovom summite NATO v Madride. "Bez ohľadu na to, kedy a ako sa vojna na Ukrajine skončí, pre našu bezpečnosť má už teraz dlhodobé následky. NATO sa musí prispôsobiť novej realite. A to je presne to, čo robíme," konštatoval Stoltenberg podľa denníka Politico.
Šéf NATO okrem toho podporil výzvy Kyjeva adresované západným spojencom, napríklad Nemecku, aby sa prestalo rozlišovať medzi útočnými a obrannými zbraňami. Berlín totiž vylúčil možnosť dodania útočných zbraní na Ukrajinu, pripomína Politico. "Ukrajina sa teraz bráni voči invázii. Takže všetko, čo Ukrajina robí, je obranou (voči agresorovi)," dodal Stoltenberg.
10:30 Ukrajina podľa britských zdrojov odrazila niekoľko ruských útokov v Doneckej a Luhanskej oblasti
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina odrazila niekoľko útokov ruských ozbrojených síl v Doneckej a Luhanskej oblasti. Výsledkom je podľa rezortu zničenie ruských tankov, vozidiel a delostrelectva. V aktualizácii zverejňovaných spravodajských informácií ministerstvo konštatovalo, že ruské bombardovanie oboch východoukrajinských regiónov stále trvá.
10:15 V pondelok sa má otvoriť deväť humanitárnych koridorov
Ukrajinská vláda informovala, že v pondelok bude otvorených deväť humanitárnych koridorov, ktoré majú pomôcť ľuďom dostať sa z oblastí ťažkých bojov na východe krajiny. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
Vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že v priebehu nedele sa podarilo do bezpečia dostať okolo 2 800 civilistov.
09:48 Nemecko prevezie zranených Ukrajincov z Poľska zdravotníckym lietadlom
Špecializované zdravotnícke lietadlo nemeckých ozbrojených síl v pondelok ráno odletelo do mesta Rzeszów na juhovýchode Poľska, odkiaľ do Nemecka privezie zranených Ukrajincov. TASR prevzala správu od agentúry DPA.
09:06 Kadyrov sa zastrája ofenzívou na Kyjev, Mariupol a ďalšie ukrajinské mestá
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v pondelok vyhlásil, že dôjde k novej ofenzíve ruských síl, a to nie len na obliehaný Mariupol, ale aj na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá. Kadyrov sa takto vyjadril vo videozázname zverejnenom prostredníctvom aplikácie Telegram, informuje agentúra Reuters.
"Dôjde k ofenzíve... nie len na Mariupol, ale aj na iné miesta, mestá a dediny," povedal Kadyrov, ktorý sám seba zvykne označovať za "pešiaka" ruského prezidenta Vladimira Putina. "Luhansk a Doneck - tie v prvom rade plne oslobodíme... a následne si vezmeme Kyjev a ďalšie mestá," dodal s tým, že čo sa týka Kyjeva, o jeho získaní nemôže byť pochýb.
Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP
08:31 Rusko na východe Ukrajiny pokračuje v útokoch neriadenými strelami
Ruská armáda pokračuje v delostreleckých útokoch na ciele v Doneckej i Luhanskej oblasti, pričom využíva neriadené strely, čo zvyšuje pravdepodobnosť civilných obetí. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Britský rezort obrany zároveň pripomenul, že ruské vojská v minulosti útočili v Doneckej oblasti muníciou s bielym fosforom, a upozornil, že túto látku môžu v budúcnosti použiť v Mariupole. Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov.
8:10 Ukrajinská vláda uvoľnila prvé prostriedky na obnovu oslobodených oblastí
Ukrajinská vláda uvoľnila prvé finančné prostriedky vo výške jednej miliardy hrivien (31,2 milióna eur) na naliehavé práce pri odpratávaní sutín a na nevyhnutné opravy v oblastiach, ktoré boli oslobodené spod ruskej okupácie. Spomínaná suma z vládnej rezervy je vraj len prvou fázou komplexnej obnovy krajiny.
Ako prvé sa majú opraviť rozvodné siete zaisťujúce dodávky tepla, plynu, elektriny a vody. Ďalšie prostriedky sa vynaložia na opravy striech, výmenu okien a dverí a tiež odstránenie škôd na uliciach spôsobených útokmi ruských síl.
Financie sú určené pre oblasti Ukrajiny, ktoré niekoľko týždňov okupovali ruské jednotky a zanechali za sebou obrovské škody a zničené mestá a dediny. Kyjevská oblasť má dostať na opravné práce štyristo miliónov hrivien, Černihivská a Sumská oblasť na severe krajiny po 250 miliónov hrivien a Žytomyrská oblasť na západe sto miliónov hrivien.
08:02 Ekonomika Ukrajiny sa v tomto roku podľa Svetovej banky zmenší o 45 percent
Svetová banka odhaduje, že hospodárstvo Ukrajiny sa v tomto roku v dôsledku vojny zmenší o 45 percent. Veľká časť pracovnej sily krajiny totiž bola donútená utiecť alebo bojovať. Firmy sú zatvorené a cesty, závody a iná infraštruktúra sú poškodzované a mnohé roky pokroku boli zničené, uviedla banka. Informuje o tom portál bbc.com.
Sankcie proti Rusku znamenajú, že ekonomika tejto krajiny v tomto roku klesne o viac ako 11 percent, prognózuje Svetová banka.
06:25 The Times: Fínsko a Švédsko môžu vstúpiť do NATO už v lete tohto roka
Fínsko a Švédsko sú zjavne pripravené vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) už v lete tohto roka. Informovali o tom v pondelok noviny The Times s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov, podľa ktorých Rusko v tejto súvislosti urobilo "obrovskú strategickú chybu". TASR správu prevzala z webu britského denníka a agentúry Reuters.
Predstavitelia Spojených štátov podľa správy uviedli, že členstvo oboch severských krajín v NATO bolo "témou debaty a viacerých stretnutí" počas minulotýždňových rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Švédska a Fínska.
Washington je podľa britského denníka presvedčený, že takýto krok zvýši tlak na ruskú armádu a rozšíri západnú alianciu z 30 na 32 členov ako priamy dôsledok invázie Ruska na Ukrajinu.
Žiadosť Fínska sa očakáva v júni a žiadosť Švédska by mala nasledovať neskôr, napísali The Times na svojej webovej stránke.
05:04 Zelenskyj varoval pred zintenzívnením bojov na východe Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v nedeľu obyvateľov svojej krajiny, že Rusko zrejme uskutoční väčšie vojenské operácie na východe krajiny. Najbližší týždeň bude podľa neho rovnako kľúčovým ako všetky ostatné v tejto vojne.
"Ruské jednotky sa presunú k ešte väčším operáciám na východe nášho štátu," povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom príhovore.
Rusko obvinil zo snahy vyhnúť sa zodpovednosti za vojnové zločiny.
"Keď ľuďom chýba odvaha priznať si chyby, ospravedlniť sa, prispôsobiť sa realite a poučiť sa, zmenia sa na netvory. A keď to svet prehliada, netvory sa rozhodnú, že to svet sa musí prispôsobiť im. Ukrajina to všetko zastaví," vyhlásil Zelenskyj. "Príde deň, keď budú musieť všetko priznať. Prijať pravdu."
Ukrajinský líder tiež znova vyzval západné krajiny, aby poskytli jeho krajine viac pomoci. Počas nedeľňajšieho telefonátu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom podľa vlastných slov hovoril o tom, ako posilniť sankcie voči Rusku a "ako prinútiť Rusko, aby sa usilovalo o mier".
"Rád konštatujem, že postoj Nemecka sa nedávno zmenil v prospech Ukrajiny. Považujem to za úplne logické," doplnil Zelenskyj.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
03:19 Ukrajina: Ruské útoky na východe neutíchli, pri Charkove zahynulo 10 ľudí
Ruské sily počas uplynulého víkendu pokračovali v ostreľovaní východnej Ukrajiny. V okolí Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta ležiaceho neďaleko ruskej hranice, zahynulo desať civilistov vrátane dieťaťa a ďalších 11 utrpelo zranenia, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informácie priniesli denník The Guardian, agentúra AFP a stanica BBC.
Rusko podľa Ukrajiny zhromažďuje svoje vojenské sily na východe, kde sa očakáva jeho veľká ofenzíva po tom, ako sa mu od začiatku invázie 24. februára nepodarilo obsadiť žiadne väčšie mesto. Ukrajinskí lídri vyzývajú civilistov, aby z dôvodu zintenzívnených ruských útokov z východu krajiny odišli, desaťtisíce ľudí však pri snahách o evakuáciu uviazli.
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v nedeľu cez humanitárne koridory evakuovali celkovo 2824 ľudí, z nich 213 zo zdevastovaného mesta Mariupol, ktoré ruské sily obliehajú celé týždne.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko predtým informoval, že počet obetí piatkového raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk sa zvýšil na 57 mŕtvych. Zranenia podľa neho utrpelo ďalších 109 ľudí.
"Tých s menej závažnými zraneniami prepustili domov, ťažko zranených prepravujú do bezpečných oblastí a poskytujú im potrebnú pomoc," uviedol Kyrylenko podľa BBC.
Stanicu v Kramatorsku zasiahli rakety v čase, keď tam tisíce Ukrajincov, prevažne žien a detí, čakali na odvoz do relatívneho bezpečia na západe krajiny. Rusko poprelo obvinenia zo zodpovednosti s tvrdením, že na stanicu dopadli ukrajinské rakety.
Na snímke ostreľovaním zničená obytná budova v Charkove počas 46. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v nedeľu 10. apríla 2022. Foto: TASR/AP
00:03 Von der Leyenová: Ukrajina patrí do európskej rodiny
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že dotazník, ktorý počas návštevy Kyjeva odovzdala ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, predstavuje veľmi dôležitý krok vpred. Odpovede Ukrajiny jej totiž umožnia rozhodnúť, či bude odporúčať túto krajinu ako kandidáta na vstup do EÚ, povedala pre televíziu CNN.
Tento proces obvykle trvá roky, no podľa von der Leyenovej by žiadosť Ukrajiny mohla byť posúdená v priebehu týždňov. Ukrajinci "bezpochyby patria do našej európskej rodiny", citovala šéfku EK agentúra AP.
"Včera mi niekto povedal: ’Viete, keď naši vojaci zomierajú, chcem, aby vedeli, že ich deti budú slobodné a budú súčasťou Európskej únie’," povedala von der Leyenová. "Sú v mimoriadnej situácii, kde musíme podnikať neobvyklé kroky," zdôraznila.
"Jedna vec je pre mňa jasná: po tejto vojne, keď bude Ukrajina obnovovaná, keď budeme podporovať Ukrajinu pri obnove tejto krajiny, budú to sprevádzať reformy. Takže to výnimočný spôsob, ako formovať túto krajinu a ísť cestou k Európskej únii," dodala predsedníčka EK.
AKTUALIZOVANÉ Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvíťazil v prvom kole volieb hlavy štátu, ktoré sa konalo v nedeľu. V druhom kole hlasovania sa o dva týždne opäť stretne so svojou krajne pravicovou súperkou Marine Le Penovou. Vyplýva to z aktualizovaných odhadov na základe takmer úplných výsledkov sčítania, ktoré v noci na pondelok priniesla agentúra AFP.
Prognózy po sčítaní vyše 90 percent hlasov ukazujú, že Macron ich získal 28 – 29 percent a Le Penová 22 – 24 percent. Je to o niečo vyšší rozdiel, než predpovedali predvolebné prieskumy. Ako tretí sa umiestnil krajne ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon s podporou okolo 21 percent. Účasť na voľbách dosiahla približne 74 percent. Konečné výsledky sa očakávajú v pondelok.
Emmanuel Macron volí vo volebnej miestnosti v meste Le Touquet. Foto: TASR/AP
Macrona i Le Penovú teraz čakajú dva týždne náročnej kampane pred druhým kolom volieb, ktoré sa uskutoční 24. apríla. Tento duel zrejme skončí oveľa tesnejším výsledkom než v roku 2017, keď Macron porazil šéfku krajnej pravice so ziskom 66 percent hlasov.
Naznačujú to aj štyri prieskumy z nedeľňajšieho večera. Podľa ich priemeru by druhé kolo skončilo pomerom 53 k 47 percentám v prospech Macrona, priblížila AFP.
Súčasného centristického prezidenta už v nedeľu večer podporila väčšina jeho porazených súperov, kým krajne pravicový kandidát Éric Zemmour svojich voličov vyzval, aby hlasovali za Le Penovú.
Televízia France 24 v tejto súvislosti konštatovala, že za krajnú pravicu, so Zemmourovými siedmimi percentami, hlasovala až tretina voličov, čo je dosiaľ najlepší výsledok tohto politického tábora v krajine.
Ľavicový kandidát na francúzskeho prezidenta Jean-Luc Mélenchon. Foto: TASR/AP
Macron oznámil, že v kampani bude pokračovať už v pondelok v severnom Francúzsku. Le Penová sa najskôr zíde so svojím tímom a v stretnutiach s voličmi v menších mestách a na vidieku chce pokračovať neskôr v priebehu týždňa.
Kľúčovým momentom ďalšej fázy kampane bude televízna diskusia oboch prezidentských kandidátov 20. apríla. Posledná debata, sledovaná miliónmi divákov, máva značný vplyv na konečný výsledok, čo sa prejavilo aj v roku 2017, keď z nej úspešnejšie vyšiel Macron, dopĺňa AFP.
Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico je proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Tvrdí, že kto tak robí, si želá pokračovanie vojny a nezmyselne zaťahuje Slovensko do konfliktu. Vyhlásil to v nedeľnej relácii Na telo v televízii Markíza. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) v relácii reagoval, že Ukrajina v rámci Charty OSN môže požadovať aj takúto formu pomoci a nejde tým o vstupovanie SR do vojny.
Smer-SD podľa Fica odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine a považuje to za hrubé porušenie medzinárodného práva. "Mne je ľúto, čo sa deje na Ukrajine, ale s týmto Slovensko nič nemá. Pomáhajme Ukrajincom, ako sa dá, ale nie zbraňami," vyhlásil Fico s tým, že v tomto smere je mu sympatický postoj Maďarska.
Kollár upozornil, že len humanitárnou pomocou nedokáže Ukrajina vyhnať agresora zo svojho územia. "Ak teraz nepomôžeme, obráti sa to proti nám. Ukrajina bojuje aj za nás, lebo sme druhí na rade," povedal.
Politici sa vyjadrili aj k systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko dalo Ukrajine. Predseda parlamentu skonštatoval, že ide o obranný a nie útočný systém. Pre svoju zastaranosť by o dva roky tak či tak podľa jeho slov skončil v "šrote".
Fico upozornil, že Slovensko odovzdalo cudziemu štátu vo vojnovom konflikte špeciálny systém, ktorý SR vlastnila a dokázala ovládať. To, či je obranný alebo útočný, nehrá podľa neho rolu, keďže ide o smrtiacu zbraň. Systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý poskytli Slovensku spojenci z NATO, podľa neho dokážu v SR ovládať momentálne len nemeckí, holandskí či americkí vojaci. "Nie je vo vlastníctve Slovenska a umiestnený je tu dočasne," povedal.
Kollár označil Patriot za nový a moderný systém. Avizuje, že by si ho v budúcnosti mohlo Slovensko za veľmi výhodných podmienok na splátky aj odkúpiť. Šéf parlamentu sa zároveň vyjadril i k možnosti okamžitého zastavenia dodávok plynu z Ruska. "Zničilo by to priemysel," vyhlásil.
Predseda opozičnej strany Smer-SD Robert Fico sa zverejnením detailov o presune obranného systému S-300 na Ukrajinu dopustil vlastizrady. Uviedla to vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v relácii RTVS O päť minút 12.
"Ohrozil tým životy vojakov, železničiarov a colníkov. Malo by to byť posudzované ako vlastizrada," povedala.
Poslanec Národnej rady (NR) SR Marián Kéry (Smer-SD) reagoval, že o presune vojenskej techniky sa aj tak vedelo. "Niektoré informácie sú dostupné, niektoré sú zakázané, niektoré sú zo satelitných družíc. Buďte si istí, že či už Američania, Číňania alebo Rusi vedeli o tom od prvej chvíle, ako S-300 išla do polohy transportu," dodal.
Kéry zároveň skritizoval rozhodnutie o darovaní S-300 na Ukrajinu. Systém Patriot, ktorý spojenci dodali na Slovensko, nie je podľa neho adekvátnou náhradou. "Je to absolútne zlé rozhodnutie vlády," skonštatoval. Remišová za týmto krokom kabinetu stojí. Pomoc pre Ukrajinu znamená podľa nej aj pomoc pre Slovensko. "Ak sa Ukrajina neubráni, druhý na rade sme my," priblížila.
Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill vyzval v nedeľu ľudí, aby sa v ťažkých časoch zomkli okolo vlády. Spravil tak v čase, keď Rusko pokračuje vo svojej vojenskej operácii na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Nech nám Pán všetkým pomôže v týchto pre našu vlasť ťažkých časoch spojiť sa, a to aj okolo vlády. Vláda nech si splní svoje povinnosti k ľudu – pokorne a pripravene mu slúžiť, a to aj ak by za neho mala položiť svoj život," uviedol Kirill počas kázne v Moskve.
Ruský patriarcha ďalej povedal, že po tom, ako sa populácia zjednotí okolo vedenia krajiny, dosiahne skutočnú solidaritu a získa schopnosť "odrážať vonkajších i vnútorných nepriateľov".
Patriarcha Kirill svojimi vyhlásenia aj v minulosti obraňoval konanie Ruska na Ukrajine, pričom uviedol, že konflikt vníma ako obranu proti liberálnej kultúre Západu, ktorú považuje za dekadentnú, píše Reuters.
Kirillova podpora ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, pri ktorej zomierajú tisíce vojakov i ukrajinských civilistov, však podľa Reuters rozhnevala niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku ale i niektorých cirkevných predstaviteľov v zahraničí, ktorí máju spojenie s Moskovským patriarchátom.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali na prelome marca a apríla, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19 percent hlasov. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 15,1 percenta. Tretia by bola strana SaS s 10,3 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý sa konal od 30. marca do 6. apríla na vzorke 1007 respondentov.
Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽANO s podporou 8,1 percenta. Nasledovalo by hnutie Sme rodina so 7,5 percenta a Progresívne Slovensko so ziskom 7,3 percenta hlasov. S podporou 6,9 percenta by sa do NR SR dostalo aj hnutie Republika a so 6,3 percenta hlasov KDH.
Pred bránami parlamentu by skončili ĽSNS so ziskom 4,5 percenta, Aliancia s 4,4 percenta, SNS s 3,6 percenta, Za ľudí s 2,5 percenta, Dobrá voľba-Umiernení s 1,9 percenta, Maďarské fórum s 1,6 percenta a Spolu s 0,7 percenta hlasov.
V prepočte na kreslá v Národnej rade SR by ich Hlas-SD získal 35, Smer-SD 28 a SaS 19. Za OĽANO by do parlamentu zasadlo 15 a za Sme rodina 14 poslancov. Štrnásť kresiel by získalo Progresívne Slovensko, Republika 13 a KDH 12 kresiel.
Slovensko rokuje s Ukrajinou aj o možnosti dodania húfnic Zuzana či o oprave poškodených bojových vozidiel. V nedeľnej diskusnej relácii O päť minút 12 v RTVS to povedal minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že v prípade húfnic by malo ísť o predaj.
Šéf rezortu deklaruje, že o odovzdaní systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine rozhodla vláda SR. "Kabinet o tom rokoval v utajenom režime a prijal k tomu uznesenie, ktoré nebolo zverejnené, lebo by utajenie stratilo význam," skonštatoval. Podotkol, že aj s Ukrajinou bola v utajenom režime podpísaná zmluva.
Minister sa ospravedlnil verejnosti, že v uplynulých dňoch pri otázkach, smerujúcich na S-300, klamal. "Bolo to s dobrým cieľom zabezpečiť operačnú bezpečnosť," uviedol. Zverejnenie informácie k S-300 zo strany lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica bolo podľa Naďa v čase, keď už systém na Ukrajine bol. Myslí si však, že opozičný politik ohrozil operáciu a konal akoby na pokyn Moskvy.
Naď označil dar za zodpovedné rozhodnutie. Vláda, ako tvrdí, postupovala v rámci Charty OSN. "Tento systém Ukrajinci vedia použiť a predstavuje pre nich veľkú možnosť bránenia sa," poznamenal. Odmieta tvrdenia, že Slovensko za S-300 nemá adekvátnu náhradu. Poukazuje pritom na systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý poskytli Slovensku spojenci z NATO.
"Jedna batéria Patriot-u je technologicky výrazne lepšia ako jedna batéria S-300 z konca 80. rokov minulého storočia, ktorý sa nemodernizoval," spresnil minister. Najneskôr o dva roky by podľa jeho slov S-300 na Slovensku skončil. Zároveň upozornil, že S-300 nebol zapojený a adekvátne funkčný, a teda poskytoval SR prakticky nulovú ochranu vzdušného priestoru.
"Momentálne je Patriot zapojený nonstop, dodaním štvrtej batérie bude pokrytá ochrana Slovenska od západu až po východ," povedal. Patriot bude na Slovensku podľa slov ministra dovtedy, kým to bude potrebné, a kým to bude SR chcieť. Zároveň pripomenul, že tento systém poskytli spojenci zadarmo.
V prípade stíhačiek MIG-29 na Slovensku začali podľa Naďa odchádzať ruskí technici späť do Ruska. "Čoskoro bude problém udržať MIG-y vo vzduchu," upozornil minister s tým, že čím skôr tieto stíhačky uzemníme, tým lepšie. Naď podotkol, že v rámci NATO Slovensko preto aktuálne rieši adekvátnu náhradu a rokuje o alternatíve, kým na Slovensko neprídu objednané stíhačky F-16.
