Vatikán zatiaľ tieto podujatia nepotvrdil, no katolícky líder začiatkom apríla v lietadle z Malty do Ríma pripustil, že na stretnutí s patriarchom Kirillom sa pracuje „a uvažujeme, že to urobíme na Blízkom východe, takto sa teraz majú veci“.
Schôdzka by sa mohla uskutočniť hneď po apoštolskej ceste do Libanonu, ktorá by mala byť v júni. Tamojší maronitský patriarcha kardinál Béchara Boutros Rai už vyhlásil, že pontifikov príchod bude „požehnaním pre ľud a výstražným signálom pre vladárov“.
František hovorí o ukrajinskej téme veľmi vyvážene, zaznelo z Moskvy
Vatikán uvažuje takisto o oficiálnej návšteve Ukrajiny. Podľa médií je skoro samozrejmosťou, no do úvahy treba vziať nielen bezpečnosť a logistiku, ale aj vzťahy s Ruskom, ktorému by sa to asi nepáčilo, vysvetlil apoštolský nuncius v Kyjeve Visvaldas Kulbokas. Zastávku v slovanskej krajine je preto nutné naozaj zvážiť a prehodnotiť. Navyše by nešlo o „ozajstnú apoštolskú cestu so stretnutiami s ľuďmi“, aj keď by možno mala „prorocké momenty“, dodal pápežov vyslanec v slovanskej krajine.
„Rímsky pápež František hovorí o ukrajinskej téme veľmi vyvážene, pretože si uvedomuje nielen súčasnú históriu konfliktu, ale aj jeho prehistóriu, ktorá siaha k udalostiam z roku 2014,“ pochválil vatikánsku východnú politiku metropolita Hilarion. Podľa neho „v súčasnej zložitej politickej situácii“ treba pri stretnutí Františka a Kirilla starostlivo zvážiť nielen samotný obsah, ale aj otázky bezpečnosti, dopravy a logistiky.
Argentínsky pápež má zatiaľ naplánovanú a oficiálne potvrdenú apoštolskú cestu do Demokratickej republiky Kongo a do Južného Sudánu začiatkom júla.
Aký by mala zmysel schôdzka s Kirillom?
Možný samit najvyšších lídrov katolicizmu a ruského pravoslávia vyvoláva viacero otázok. Niektorí novinári ho vítajú, pre iných už nemá zmysel potom, keď patriarcha Kirill vyhlásil, že „sme vstúpili do boja, ktorý nemá fyzický, ale metafyzický význam“. V nedeľnej kázni vyzval veriacich, aby sa cirkev zomkla okolo vlády:
„Nech nám Pán všetkým pomôže v týchto pre našu vlasť ťažkých časoch spojiť sa, a to aj okolo vlády. Vláda nech si splní svoje povinnosti k ľudu – pokorne a pripravene mu slúžiť, a to aj ak by za neho mala položiť svoj život.“
Jorge Bergoglio sa stretol s Kirillom po prvý raz pred šiestimi rokmi. Bolo to po prvý raz, čo sa rímsky biskup a moskovský patriarcha uvideli od veľkej schizmy katolíckej a pravoslávnej cirkvi v roku 1054. Vatikanista Gian Franco Svidercoschi pre Štandard minulý týždeň povedal, že toto a taktiež druhé plánované stretnutie nemá veľký zmysel:
„Absurdné bolo už prvé stretnutie pápeža Františka a patriarchu Kirilla v roku 2016. Na letisku bez žiadnych náboženských symbolov nehovoriac o tom, že to bolo na komunistickej Kube. V súčasnosti sa hovorí o ďalšom stretnutí azda na Blízkom východe. Aký to má zmysel? Mohli by sa stretnúť v Ríme či v Moskve, to je jedno. Vojna na Ukrajine ukázala zlyhanie krehkého mieru, ale aj viacerých ľudí viacerých cirkví, lebo obnažila ich neschopnosť reálne zakročiť.“
Pápež si mal dať schôdzku s Kirillom v roku 2014 v Kyjeve na Majdane, „aby sa spoločne modlili k Bohu, aby odvrátil dnešné bláznovstvo novej svetovej vojny“, myslí si taliansky vatikanista:
"Aj hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá patrí pod moskovský patriarchát, je proti Moskve. Kirillov politicko-náboženský prístup je dosť smiešny."
