Špecializovaný trestný súd odsúdil v pondelok expolicajta Pavla Vorobjova z kauzy Očistec na dvojročný trest odňatia slobody vo väzení s minimálnym stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku. Rozsudok je právoplatný.
Vorobjov priznal vinu, čo bolo predpokladom na schválenie dohody o vine a treste, ako aj vzdanie sa práva na verejný proces a možnosti podať odvolanie.
Obvinený bol celkovo z deviatich skutkov - činnosti pre zločineckú skupinu a s tým spojených trestných činov prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj neoprávneného nakladania s osobnými údajmi.
Jeho meno sa spája s takzvanými lustráciami novinárov. Zisťoval osobné informácie o 28 žurnalistoch vrátane zosnulého Jána Kuciaka, ich rodinách a blízkych. Spolu je v tomto prípade až 168 poškodených. Novinári žiadajú aj o náhradu škody pre zásah do súkromia a neoprávnené nakladanie s ich údajmi. Dodnes totiž nie je celkom jasné, v koľkých a akých rukách tieto citlivé údaje o nich skončili.
Vorobjov v minulosti pôsobil ako šéf finančnej spravodajskej jednotky Národnej kriminálnej agentúry. Ako reagoval samosudca ŠTS na verejnom zasadnutí a následne aj prokurátor, k mimoriadnemu zníženiu trestu u neho došlo aj vďaka jeho aktívnej spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorým pomáha objasňovať trestnú činnosť bývalých policajtov v kauze Očistec, svedčí, polroka si odsedel vo väzbe a teraz pôjde do výkonu trestu a bude opäť odlúčený od rodiny. Reálne má zaistený majetok – rodinný dom a záhradný domček.
AKTUALIZOVANÉ Policajný prezident Štefan Hamran kategoricky odmieta tvrdenia lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica o avíze na policajnú akciu zameranú na ľudí z bývalého inšpekčného tímu Oblúk, sudcov a prokurátorov.
Na bezpečnostnej rade štátu podľa neho "nič také" neodznelo. Prekvapilo ho, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) Ficovi "sadol na lep", hoci má prístup k informáciám z bezpečnostnej rady. Hamran o tom informoval v pondelok.
Policajný prezident Štefan Hamran kategoricky odmieta tvrdenia lídra opozičného Smeru-SD Roberta Fica o avíze na policajnú akciu zameranú na ľudí z bývalého inšpekčného tímu Oblúk, sudcov a prokurátorov. Na bezpečnostnej rade štátu podľa neho nič také neodznelo. Tvrdí, že hovoril o akcii, ktorá už bola medializovaná. Prekvapilo ho, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) Ficovi "sadol na lep", hoci má prístup k informáciám z bezpečnostnej rady.
Fico vo víkendovej diskusnej relácii uviedol, že Hamran pred najvyššími ústavnými činiteľmi hovoril o príprave obrovskej bezpečnostnej akcie. Spoludiskutujúci v relácii, predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, potvrdil, že aj on zachytil takéto informácie.
Hamran: Nikdy som Bezpečnostnú radu SR neinformoval o príprave nejakej akcie
Policajný prezident deklaroval, že nikdy Bezpečnostnú radu (BR) SR neinformoval o príprave nejakej akcie. "Bezpečnostnú radu som informoval o tom, že vedieme trestné konanie vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, čo my považujeme za bezpečnostné riziko a na bezpečnostnej rade by sa taká informácia podľa nášho názoru mala objaviť," uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii.
Spomínané trestné konanie vedie vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). "Na základe dôkaznej situácie, listinných dôkazov, výsluchov, ktoré vykonal, vyšetrovateľ dospel k záveru, že je tu dôvodné podozrenie, že v rámci orgánov presadzujúcich právo môže pôsobiť organizovaná zločinecká skupina, ktorá nezákonným spôsobom vplýva na trestné konania," vysvetlil Hamran.
Na zasadnutí BR SR uviedol tiež podľa svojich slov na pravú mieru aj nesprávne informácie o zásahu polície na Okresnom súde Bratislava III a jeho nadväznosti na vyšetrovanie zločineckej skupiny.
Ľubomír Daňko. Foto: TASR/Jakub Kotian
"Je to živá vec, viac informácií som neposkytol a viac informácií nemám k dispozícii ani v tomto okamihu," dodal. Hamranove slová potvrdil aj riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a skutočnosť, že nebolo vznesené obvinenie, detaily prípadu nechcel komunikovať.
Policajný prezident považuje za kľúčové, že vyšetrovatelia majú rozviazané ruky. "Máme tu niekoľko verdiktov, ktoré potvrdzujú, že vyšetrovatelia NAKA nepáchajú nič protiprávne. Práve naopak, sú tu veľmi vážne podozrenia, že sú tu osoby, ktoré presadzujú právo a konali alebo konajú spôsobom, ktorý vytváral priestor buď na účelové trestné stíhanie, alebo naopak, na to, aby sa nedali stíhať niektoré skutky," povedal.
Kollár: Hamran by mal byť zdržanlivý
Policajný prezident Štefan Hamran by mal byť zdržanlivý a dávať si pozor na vlastné správanie. Pred pondelkovou koaličnou radou to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Reagoval tak na vyjadrenia Hamrana v súvislosti údajnou plánovanou policajnou akciu zameranou na ľudí z bývalého inšpekčného tímu Oblúk, sudcov a prokurátorov. Kollár podľa Hamrana "sadol na lep" lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi, hoci má prístup k informáciám z bezpečnostnej rady.
"Nech nie je premúdrený pán prezident, v prvom rade nech je zdržanlivý," podčiarkol Kollár s tým, že keby Hamran nechodil po médiách, urobil by lepšie. Práve on totiž podľa Kollára hovoril o spornej informácii. Kollár ju podľa vlastných slov nemá z Bezpečnostnej rady SR, no počul o nej v parlamente od poslancov, ktorým o tom mal hovoriť sám Hamran. Predseda NR SR podľa vlastných slov nehovoril počas víkendovej diskusnej relácie o zásahu polície, ale o tom, že má prebiehať nejaká akcia. Z informácií o situácii v polícii má byť podľa neho jasné, o čo ide.
Boris Kollár. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Mikulec žiada politických partnerov i oponentov, aby prestali zavádzať verejnosť
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) rázne žiada politických partnerov, ako aj oponentov, aby prestali zavádzať verejnosť. Uviedol to na sociálnej sieti v súvislosti s medializovanými vyjadreniami predsedu opozičného Smeru Roberta Fica a šéfa parlamentu Borisa Kollár (Sme rodina) o tom, že policajný prezident Štefan Hamran mal na bezpečnostnej rade avizovať akciu zameranú na policajtov, sudcov a prokurátorov.
"Všetky zložky v rezorte vnútra sú slobodné vo výkone svojej práce a majú moju dôveru," uviedol Mikulec. Dodal, že spravodlivosť a čestné konanie sú preňho alfou a omegou.
Roman Mikulec a Eduard Heger. Foto: TASR/Roman Hanc
Zvolávať bezpečnostnú radu k práci polície je neprijateľné , vyhlásila Remišová
Zvolávať bezpečnostnú radu, na ktorej by politici "spovedali" policajného prezidenta, koho polícia plánuje stíhať, je neprijateľné a neakceptovateľné. Vyhlásila to šéfka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Myslí si, že je to za hranicou fungujúceho demokratického právneho štátu. Avizovala, že tejto téme sa má venovať aj pondelková koaličná rada.
"Zvolanie bezpečnostnej rady pre prácu orgánov činných v trestnom konaní považujem za nepochopenie toho, ako bezpečnostná rada funguje a aké má plniť úlohy," skonštatovala Remišová na pondelkovej tlačovej konferencii. Odmieta sa zúčastniť na takom zasadnutí bezpečnostnej rady, kde by sa malo vstupovať do práce orgánov činných v trestnom konaní (OČTK).
Veronika Remišová. Foto FB Veroniky Remišovej
Predseda parlamentu Boris Kollár cez víkend povedal, že požiadal premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady v súvislosti s možným únikom informácií z polície.
Remišová dodala, že Fico "hrubo" osočuje prokurátorov a vyhráža sa im aj sudcom, ktorí rozhodujú inak, ako si on predstavuje.
Fico tvrdí, že Hamran potvrdil informáciu o zásahu proti vyšetrovateľom a sudcom
Policajný prezident Štefan Hamran podľa lídra opozičného Smeru Roberta Fica v pondelok potvrdil slová jeho a predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) o príprave zásahu polície proti skupine vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Trvá na tom, že premiér Eduard Heger (OĽaNO) musí zvolať bezpečnostnú radu.
Robert Fico. Foto: TASR/Martin Baumann
"Potešil som sa, že konečne idú klepnúť poriadne po prstoch takým vyšetrovateľom, ako je Čurilla, takým prokurátorom, ako je Lipšic či Repa, a takým sudcom, ako je Kliment alebo Záleská. Toto je politicky angažovaná organizovaná skupina, ktorá plní vládny program – pozatvárať opozíciu a ľudí s ňou spolupracujúcich," komentoval Fico. Ako však poznamenal, Hamran mal zjavne na mysli inú skupinu, keď o nej minulý týždeň hovoril na bezpečnostnej rade. "A to skupinu vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, ktorí sa snažia odhaliť pravdu o manipuláciách s trestnými konaniami a hrubom porušovaní ľudských práv obvinených," dodal.
Ukrajinské jednotky brániace mesto Charkov ležiace na severovýchode krajiny dosiahli štátne hranice s Ruskom, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Oleh Sinehubov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Sme hrdí na vojakov 227. práporu 127. brigády Síl územnej obrany ukrajinskej armády (TrO ZSU), ktorí obnovili hraničné značenie na štátnych hraniciach. Ďakujeme každému, kto riskuje život pri oslobodzovaní Ukrajiny od ruských votrelcov. Máme pred sebou ešte veľa práce – spoločne k víťazstvu!" napísal v príspevku na sociálnej sieti Telegram Sinehubov.
Agentúry Reuters však upozorňuje, že túto správu nedokázala nezávisle overiť, pričom si všíma, že z príspevku gubernátora Charkovskej oblasti nie je jasné, koľkým vojakom sa podarilo na hranice dostať, a ani to, kde presne sa im hranice podarilo dosiahnuť.
Ukrajinské jednotky spustili protiútok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom prinútil ruské jednotky, aby sa stiahli z druhého najväčšieho mesta krajiny Charkova, píše Reuters. Boje v tejto časti krajiny zosilneli po tom, ako sa ruské vojská nedávno stiahli zo severu Ukrajiny a okolia Kyjeva a zamerali sa na ukrajinský východ.
Podľa Matoviča je dohoda medzi koaličnými stranami okrem SaS. Sú pripravené návrh schváliť v parlamente aj s podporou opozície. Predseda jeho poslaneckého klubu Michal Šipoš verí, že sa napokon pridajú aj liberáli.
Balík pomoci rodinám, ktorý plánuje minister financií Igor Matovič (OĽaNO) predložiť budúci týždeň v stredu na rokovanie vlády, sa mierne upraví. Prídavok na dieťa by sa mal od budúceho roka zvýšiť na 50 eur, namiesto pôvodne predstavených 40 eur. O rovnakých desať eur sa zníži príspevok na služby deťom, tzv. "krúžkovné", z pôvodných 60 eur na 50 eur.
"Zjednodušene sa to bude dať komunikovať – 50 eur prídavok na dieťa, 50 eur služby deťom. Na to budú mať nárok všetky deti, bez ohľadu na to, či rodičia pracujú alebo nie. Navyše, keď rodič pracuje, má 50 daňový bonus, a keď má dieťa do 15 rokov, ďalších 50 eur navyše," priblížil Matovič v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Dohodli sa na tom podľa neho tri koaličné strany bez SaS a sú pripravené schváliť to v parlamente aj s podporou opozície.
SaS podporuje protiinflačné opatrenia aj pomoc rodinám, ale je zásadne proti zvyšovaniu daní, zopakoval v diskusii predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič. Priblížil napríklad návrh na zvýšenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. "Jeho sadzba je dnes približne 4,2 percenta. Návrh hovorí o 12 percentách, teda 1 percento mesačne dodatočného zdanenia zisku pre tieto veľké firmy, ktorým sa darí fungovať," vyčíslil.
Upozornil, že veľké firmy majú schopnosť zarábať, ale aj schopnosť optimalizovať svoje dane a budú to robiť tým viac, čím ich daňová povinnosť bude vyššia. "Na zvýšenie daní sa ľudia vždy vyzbierajú, často práve tí chudobnejší," predpokladá Viskupič.
Matovič pripomenul, že bežné firmy, ktorých je na Slovensku okolo 200-tisíc, budú platiť rovnako ako doteraz 21 % daň z príjmu. Iba necelá stovka tých mimoriadne bohatých, ktoré majú obmedzenú konkurenciu, by platili 33 %. "Čo by sa im stalo? Nič, ale mohli by sme pomôcť rodinám," zdôraznil minister financií.
Rovnako nesúhlasí s kritikou vysokých výpadkov príjmov, ktoré by zvýšenie daňového bonusu spôsobilo samosprávam. "Pre mňa sú omnoho lepšie uložené peniaze v peňaženke rodiny ako v kasičke primátora," vyhlásil Matovič. Nesúhlasí s tvrdením, že samosprávy prídu o príjmy. Ich nárast akurát v nasledujúcich rokoch nebude taký prudký, aký bol doteraz.
"Myslíte si, že primátor tie peniaze kradne? Obce sú najbližšie ľuďom, robia služby pre ľudí. Bude im to chýbať," reagoval Viskupič. Predpokladá, že už čoskoro sa bude riešiť, ako vykryť výpadok 600 miliónov eur, ktoré budú samosprávam chýbať. Okrem iného budú podľa neho musieť zvyšovať rôzne miestne dane.
Šipoš: Verím, že balíček podporí aj SaS
To, že návrh by mali predložiť v stredu na vládu, avizoval aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš dnes v relácii Na telo televízie Markíza. Vo štvrtok, prípadne v piatok by mal o nich hlasovať parlament. Šipoš dokonca verí, že protiinflačný balíček podporí napokon aj strana SaS.
"V OĽaNO budeme robiť všetko pre to, aby to prešlo v koalícii," zdôraznil. Vylúčil zároveň, že by sa v prípade neústupčivosti liberálov snažili získať podporu opozície. "Nerokujeme s nimi. Je to na nich, ako budú o týchto opatreniach hlasovať a či chcú podporiť rodiny," uviedol Šipoš.
Spoludiskutujúci v relácii, podpredseda Hlasu-SD a poslanec parlamentu Erik Tomáš netají porozumenie pre to, ak sa majú prostriedky na pomoc rodinám nájsť aj prostredníctvom zdanenia nadmerných ziskov a mimoriadneho bankového odvodu, chce však vidieť konkrétne návrhy. Zopakoval zároveň, že Hlas-SD podporu podmieňuje rozšírením navrhovaného balíka pomoci. "Aby sa teda opatrenia proti zdražovaniu týkali aj približne 1,6 milióna pracujúcich, ktorí zarábajú menej ako 1 600 eur, a tiež vyše milióna seniorov, poberajúcich penziu, ktorí by mali dostať 14. dôchodok," pripomenul.
Obaja sa v krátkosti vyjadrili aj k avizovanému protestu učiteľov. Šipoš rozumie požiadavkám pedagógov na vyššie platy, upozornil však, že je na to potrebné nájsť zdroje a v ich hľadaní a návrhoch mal byť podľa neho oveľa aktívnejší minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Tomáš považuje za frašku, ak minister školstva i minister financií chcú osobne podporiť protesty učiteľov, namierené voči vláde, ktorej sú členmi.
Šipoš takisto vyjadril nádej, že sa do leta podarí vyriešiť mzdy pre zdravotníkov. "Je tu viacero návrhov, musíme poctivo nájsť zdroje," dodal s tým, že prípadný opozičný návrh na odvolanie šéfa rezortu zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) by nepodporil.
Tomáš zasa v záverečnej rubrike Áno-Nie vylúčil, že by nezaradená poslankyňa Romana Tabák vstúpila do Hlasu-SD. "Nie, nemali by sme o ňu záujem. Ona má ponuku z inej strany, pokiaľ viem. Tuším od Sme rodina, teda špekuluje sa o tom," uviedol.
AKTUALIZOVANÉ Ak by dve poslankyne, ktoré vylúčil klub Obyčajných ľudí, neprešli do opozície, bolo by to pre vládu podľa šéfa parlamentu lepšie.
Predseda Národnej rady a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár dnes kritizoval postoj strany SaS, ktorá podľa neho spustila kampaň proti hnutiu OĽaNO a jeho lídrovi Igorovi Matovičovi po tom, ako parlament neschválil väzbu pre lídra opozície Roberta Fica. "Ak chce Richard Sulík povaliť vládu, nech to povie otvorene a priamo," doplnil. Na adresu poslankýň Romany Tabák a Kataríny Hatrákovej, vylúčených pre dané hlasovanie z klubu OĽaNO, povedal, že bude rád, ak neprejdú do opozície. Deklaroval, že v Sme rodina majú dvere otvorené.
Povedal to v diskusnej relácii TA3 V politike.
Fico svoje obvinenie vníma ako účelové, ide podľa neho o politický boj, ktorého cieľom je zatvoriť opozičného lídra. Zdôrazňuje, že na to bude reagovať robením ešte tvrdšej opozičnej politiky. "My chceme vyhrať a vyhráme parlamentné voľby," dodal.
Kollár kritizoval aj sudcov
Kollár v relácii tiež uviedol, že chce otvoriť otázku porušovania ľudských práv zo strany sudcov pri ich rozhodovaní. S touto témou chce prísť na pondelkovú koaličnú radu.
Kollár poukázal na to, že v parlamente silnejú hlasy, aby sa riešili množiace sa prípady, keď ústavný súd, prípadne európske inštitúcie konštatujú porušovanie základných ľudských práv pri rozhodovaní justičných orgánov. "Toto je vážna vec a ak sa to v prípade jedného sudcu stane opakovane, buď to robí naschvál, alebo je nekompetentný, oboje je neprijateľné," skonštatoval.
Takéto prípady by sa podľa neho mohli riešiť v súlade s princípom trikrát a dosť. Sankciou pre sudcu by mohlo byť podľa neho preradenie na nižší stupeň súdu.
Predseda Smeru-SD Robert Fico poukázal aj na možný únik informácií z polície. "Prezident Policajného zboru, ktorý o tom nemá čo vedieť a už vôbec nemá o tom čo rozprávať, pred najvyššími ústavnými činiteľmi hovoril, že sa pripravuje obrovská bezpečnostná akcia," priblížil. Kollár reagoval, že v tejto veci požiadal premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby zvolal bezpečnostnú radu štátu.
Nové tresty pre sudcov, naopak, nie sú potrebné podľa podpredsedu strany Za ľudí Juraj Šeliga. Súčasná legislatíva je podľa neho dostatočná. Uviedol to v reakcii na iniciatívu predsedu parlamentu.
"Sudcovia sú v prípade pochybenia za svoju rozhodovaciu činnosť zodpovední, disciplinárne a dokonca i trestnoprávne. Zodpovednosť je koncipovaná veľmi široko a prísne," skonštatoval s tým, že na akékoľvek zmeny nevidí dôvod. Preradenie sudcov na nižší stupeň súdu, ktoré by chcel Kollár zaviesť v prípade, že sudca trikrát poruší ľudské práva súdených, je podľa neho možné aj dnes.
Šeliga zdôraznil, že sudcu nemožno trestať za legitímny a obhájiteľný právny názor. "Iná je, samozrejme, situácia, ak by sudca úmyselne urobil chybu, krivil spravodlivosť alebo iné nezákonné konanie, v takom prípade máme oprávnené subjekty, ktoré majú právo iniciovať disciplinárne konanie voči sudcovi, kde najvyšší trest je vyzlečenie z talára," skonštatoval.
Kollár s Ficom sa zhodli na bankovom odvode
Kollár sa vyjadril aj ku koaličnej téme sporu o protiinflačný balíček. Cestou k dohode celej koalície by vraj mohlo byť spoločné rokovanie a dohoda vlády so spoločnosťami, ktorých nadmerné zisky majú byť zdanené. Myslí si to predseda Národnej rady SR a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý v diskusnej relácii TA3 V politike povedal, že ústretový postup firiem by mohol zmeniť aj postoj Richarda Sulíka a strany SaS.
"Som presvedčený, že by pomohlo, ak by sme to len tak nenariadili, ale sa s firmami vrátane bankového sektora stretli a dohodli sa na tom, koľko a akým spôsobom môžu v týchto ťažkých časoch prispieť. Verím, že aj firmy budú ústretové," zdôraznil Kollár. "Toto by mohlo presvedčiť aj Richarda Sulíka, ktorý ich v rámci svojej politiky legitímne bráni," povedal Kollár.
Spolu so svojím kolegom v diskusii, predsedom Smeru-SD a poslancom parlamentu Robertom Ficom sa zhoduje v tom, že okrem zdanenia nadmerného zisku bohatých firiem by sa mal opätovne zaviesť bankový odvod.
Fico je dokonca za to, aby bol tento odvod aj trojnásobne vyšší ako v minulosti. "My v každom prípade musíme hľadať zdroje tam, kde sú, a musíme ich poskytnúť rýchlo," uviedol o nutnosti opatrení proti zdražovaniu. Uistil, že za zdanenie nadmerných ziskov a bankový odvod jeho strana v parlamente zahlasuje, bude však proti tomu, ak by sa mali prostriedky na protiinflačný balíček negatívne dotknúť príjmov samospráv. "Za toto nikdy nebudeme hlasovať, aby sa bralo samosprávam. Tie nebudú mať potom inú možnosť, ako zvyšovať miestne dane," upozornil Fico na jeden z krokov, ktoré avizovali samosprávy ako vynútenú reakciu na nižšie príjmy pre mestá a obce.
Víťazom pesničkovej súťaže Eurovízia 2022 sa v noci na nedeľu podľa očakávania stala ukrajinská hiphopová skupina Kalush Orchestra so skladbou "Stefania". Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Päťčlenná formácia vo finále tohto najväčšieho hudobného podujatia svojho druhu na svete porazila ďalších 24 súťažiacich. Rozhodujúcimi boli hlasy divákov, ktorí Ukrajine vyjadrili podporu v čase ruskej okupácie.
Kalush Orchestra vo svojej tvorbe kombinuje folklórne motívy s modernými zvukmi, pričom používa rozličné ľudové nástroje. Skupina je pomenovaná po západoukrajinskom meste Kaluš.
Víťazná skladba Strefania
Text autorskej skladby "Stefania" je koncipovaný ako óda na matku. "Aj keď budú všetky cesty zničené, vždy nájdem cestu domov," znie jeden z veršov víťaznej piesne.
Text skladby je výlučne v ukrajinčine. Výpoveď piesne dostala emotívny kontext vo svetle ruského vojenského vpádu na Ukrajinu, ktorý sa začal len dva dni po tom, ako skupina prijala ponuku vystúpiť na Eurovízii.
https://www.youtube.com/watch?v=foqgjD_SNss
Ukrajinu mala pôvodne reprezentovať speváčka Alina Pašová. Tá však odstúpila po tom, ako vyšlo najavo, že v roku 2015 vstúpila na územie Moskvou okupovaného Krymského polostrova z ruskej strany, čo Kyjev považuje za nelegálne.
Rusko i jeho blízky spojenec Bielorusko boli z aktuálneho ročníka Eurovízie v súvislosti s vojnou na Ukrajine vylúčené.
V poradí 66. ročník Eurovízie sa uskutočnil 10. – 14. mája v talianskom meste Turín, keďže vlani v holandskom Rotterdame zvíťazila talianska rocková skupina Maneskin. Súťaž sa konala vo viacúčelovej aréne Pala Alpitour.
Ukrajina zvíťazila na Eurovízii predtým už dvakrát – v roku 2004 triumfovala speváčka Ruslana s piesňou "Wild Dances" a v roku 2016 speváčka Džamala so skladbou "1944".
Na druhom mieste súťaže sa umiestnil reprezentant Veľkej Británie.
Zelenskyj: Naša hudba dobýva Európu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval hiphopovej skupine Kalush Orchestra, ktorá v noci na nedeľu vybojovala v talianskom Turíne pre Ukrajinu prvenstvo v pesničkovej súťaži Eurovízia.
"Naša odvaha ohromuje svet, naša hudba dobýva Európu!" napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook po tom, ako formácia porazila 24 ďalších súťažiacich, informuje tlačová agentúra AFP.
Frontman tejto päťčlennej skupiny Oleh Psiuk po vystúpení vyzval z pódia v angličtine: "Prosím, pomôžte Ukrajine a Mariupolu! Pomôžte Azovstaľu hneď teraz!"
Psiuk neskôr poďakoval každému, kto na súťaži hlasoval za jeho Rusmi okupovanú vlasť. "Toto víťazstvo je pre Ukrajinu veľmi dôležité, najmä v tomto roku. Ďakujeme vám z celého srdca. Sláva Ukrajine!" povedal Psiuk novinárom.
Členovia skupiny Kalush Orchestra dostali od ukrajinskej vlády špeciálne povolenie vycestovať a zúčastniť sa na Eurovízii, keďže muži v bojovom veku majú zakázané opustiť krajinu. Ich povolenie vyprší už o dva dni.
Psiuk si podľa vlastných slov nie je celkom istý, čo jeho kapelu čaká, keďže na Ukrajine zúri vojna. "Ako všetci Ukrajinci aj my sme pripravení bojovať až do konca," uviedol.
Ruské jednotky sa po niekoľkých týždňoch intenzívneho bombardovania stiahli z druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov, oznámila v sobotu ukrajinská armáda.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl spresnil, že ruské jednotky sa sťahujú z Charkova a zameriavajú sa na ochranu zásobovacích trás. Okrem toho podnikajú granátové a delostrelecké útoky i nálety na Doneckú oblasť s cieľom "vyčerpať ukrajinské sily a zničiť obranné línie", informujú agentúra AP a televízia BBC.
Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov na margo tohto vývoja uviedol, že Ukrajina "vstupuje do novej - dlhodobej - fázy vojny".
O vytlačení ruských jednotiek z Charkova informovali aj západní predstavitelia. "Ukrajinci pokračujú v protiútokoch, najmä v okolí Chersonu a Charkova. Očakávame, že sa to zmení na dlhú opotrebovaciu bitku," cituje agentúra AP nemenovaný západný zdroj.
Aj podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) Ukrajina pravdepodobne zvíťazila v boji o Charkov. Analytici ISW uviedli, že Rusku sa nepodarilo obkľúčiť druhé najväčšie ukrajinské mesto a teraz sa vzdalo pokusov urobiť to. Od začiatku invázie pritom bolo pre Rusko obsadenie Charkova kľúčovým strategickým cieľom.
Predpokladá sa, že ukrajinská armáda zatlačila ruské sily späť k medzinárodnej hranici. Podľa ISW však pravdepodobne nejde o úplný ústup Rusov tak, ako tomu bolo pri Kyjeve. Skôr ide o dôležitý okamih vojny ako o bod obratu, dodal inštitút. Informuje o tom portál bbc.com.
Starosta Charkova Ihor Terechov pre BBC potvrdil, že ruskí vojaci sa z územia mesta stiahli smerom k ruským hraniciam. Spresnil, že ruským jednotkám sa podarilo vstúpiť do malej časti kľúčového mesta len raz, no dlho tam nezostali.
"Teraz je v Charkove pokoj a ľudia sa do mesta postupne vracajú. Všetkým občanom zabezpečujeme dodávky vody, plynu a elektriny. Veľa obytných budov je, žiaľ, zničených alebo poškodených. V budúcnosti tak budeme musieť urobiť veľkú obnovu," uviedol Terechov.
Vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová verí, že koalícia na budúci týždeň dospeje k dohode o balíčku protiinflačnej pomoci. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Remišová dúfa, že ho teda podporí aj strana SaS, ktorá podľa nej v súčasnosti obhajuje záujmy bohatých podnikateľov.
"Keby to bolo na strane Za ľudí, tak pomoc je schválená už dávno," zdôraznila. Zároveň odmietla tvrdenia o tom, že by niektorý z bodov pomoci "chudobným bral a bohatým dával", a ďalšie výhrady liberálov, poukazujúcich na hrozbu zvyšovania daní. "Daňovo-odvodové zaťaženie klesá a ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak sa zdania nadmerné zisky spoločností, ktoré zarábajú na pandémii," uviedla v súvislosti so zámerom zdaniť 100 bohatých firiem.
Veronika Remišová. Foto: TASR/Jakub Kotian
Blanár: Keď nie ste schopní dohodnúť sa na pomoci ľuďom, tak choďte preč
Smer podľa jeho podpredsedu Juraja Blanára nepodporí daňový bonus, ak sa na tom nedohodne koalícia. Ak sa tak nestane, mala by skončiť. "Keď nie ste schopní dohodnúť sa na pomoci ľuďom, tak choďte preč, vzdajte sa," skonštatoval opozičný politik.
Avizoval, že Smer plánuje v súvislosti s protiinflačnou pomocou podať viacero pozmeňovacích návrhov. Kritizuje napríklad, že návrh daňového bonusu ukráti rozpočty samospráv. Remišová reagovala, že samosprávy najviac ochudobňuje neefektívne hospodárenie, poukazuje pritom na predražené tendre.
Remišová sa nebojí vyššej ceny plynu z mimoruských dodávok
Obaja sa vyjadrili aj k otázkam energetickej bezpečnosti. Blanár zopakoval, že Smer je kategoricky proti nepremyslenému okamžitému odpojeniu sa od ruských dodávok ropy a plynu, upozornil na konzekvencie pre hospodárstvo a domácnosti, ktoré by takýto krok spôsobil. "Bola by to úplná katastrofa, nikdy to nepodporíme," vyhlásil.
Remišová upozornila, že v súčasnosti nestojí otázka tak, "či sa my odpojíme, ale či nás Rusko neodpojí". "Preto je pre Slovensko strategicky dôležité, aby sme čo najskôr riešili diverzifikáciu prísunu energetických zdrojov a eliminovali závislosť od Ruska," zdôraznila. Nebojí sa ani Blanárom naznačenej hrozby vyššej ceny plynu z mimoruských dodávok, poukazuje pritom na príklad objednávok skvapalneného plynu od USA pre Bulharsko.
Počas debaty si politici často skákali do reči. Blanár v reakcii na to Remišovej povedal: "Vy ste tá najneslušnejšia pani, akú som kedy stretol." Remišová kontrovala výrokom, že Smer už tejto krajine nemá čo ponúknuť.
Nemecký kancelár Olaf Scholz ani dva a pol mesiaca od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine nezaznamenal zmenu v postoji ruského prezidenta Vladimira Putina. Scholz to povedal v rozhovore pre spravodajský portál t-online, ktorý zverejnili v sobotu. Informovala o tom agentúra DPA.
Pritom je podľa nemeckého kancelára jasné, že Rusko nedosiahlo žiaden zo svojich počiatočne určených vojenských cieľov. Ukrajina ovládnutá nebola, naopak, bránila sa s veľkou dávkou zručnosti, odvahy a sebaobetovania, dodal.
"Severoatlantická aliancia sa nestiahla, naopak posilnila svoje jednotky na východnom krídle. Aliancia bude ešte silnejšia, keď k nej pristúpia Fínsko a Švédsko," pripomenul Scholz.
Samotná ruská armáda podľa neho utrpela značné škody; oveľa väčšie než počas desať rokov trvajúcej sovietskej vojenskej kampane v Afganistane.
"Pomaly by malo byť Putinovi jasné, že východisko z tejto situácie vedie jedine po dohode s Ukrajinou," podotkol nemecký kancelár s tým, že takáto dohoda nemôže byť mierom nadiktovaným zo strany Ruska.
Scholz, ktorý v piatok absolvoval viac než hodinový telefonát s Putinom, zároveň opätovne prisľúbil Ukrajine ďalšiu podporu, akou sú dodávky zbraní, píše DPA. "Áno, budeme pokračovať. Aj v sankciách. Pretože naším cieľom je, aby sa ruský pokus o inváziu zlyhal. To je meradlom pre naše konanie," uviedol.
"Za Putinov šialený nápad zväčšiť ruské impérium platí práve Rusko i celý svet veľmi vysokú cenu," podotkol Scholz. Ako upozornil, mnohé krajiny trpia výpadkom Ukrajiny ako jedného z hlavných dodávateľov obilia. "Tu ide o ozajstný hlad – nie o to, či je na regáloch supermarketov dostatok slnečnicového oleja, ako u nás," pripomenul nemecký kancelár.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) rozoslala svojim regionálnym pobočkám obežník, v ktorom sa pokúšala vyvrátiť fámy o údajnom smrteľnom ochorení šéfa Kremľa Vladimira Putina. Obežník mal však údajne opačný efekt a mnohí regionálni riaditelia FSB na jeho základe dospeli k presvedčeniu, že Putin skutočne trpí vážnou chorobou.
Web televízie Sky News pripomína, že neoverené špekulácie o Putinovom zdraví sa objavujú už niekoľko rokov, ale zintenzívnili sa po tom, ako nariadil vojenskú inváziu na Ukrajinu.
Americký časopis pre globálne otázky New Lines napísal, že ústredné vedenie FSB nedávno rozoslalo riaditeľom všetkých svojich pobočiek po celom Rusku "prísne tajný obežník". Podľa Christa Grozeva z investigatívneho servera Bellingcat ich touto formou vyzvalo, aby "neverili fámam o prezidentovej smrteľnej chorobe".
"Riaditelia boli ďalej inštruovaní, aby vyvracali fámy takéhoto druhu, ktoré by sa mohli šíriť v regionálnych pobočkách FSB," uvádza Grozev, šéf investigatívneho oddelenia Bellingcatu.
Citoval pritom nemenovaný zdroj z jednej z regionálnych centrál FSB, ktorý tento obežník čítal — podľa neho však mala táto bezprecedentná výzva úplne opačný efekt. Väčšina funkcionárov FSB, uvádza, naopak uverila, že Putin skutočne trpí nejakou vážnou chorobou, keď to vedenie agentúry malo potrebu takto popierať.
Zvuková nahrávka oligarchu
Magazín New Lines okrem toho získal zvukovú nahrávku, na ktorej nemenovaný oligarcha blízky Kremľu hovorí o tom, že ruský prezident je "veľmi chorý" a trpí "rakovinou krvi". O aké konkrétne nádorové ochorenie krvi by malo ísť, však neuviedol.
Časopis si vo svojom článku všíma aj viditeľné prejavy údajnej choroby Vladimira Putina vrátane náznakov krívania počas pondelkovej slávnostnej vojenskej prehliadky v Moskve. Viaceré médiá si tiež všimli, že počas prehliadky kašľal a mal nohy – napriek nie príliš chladnému počasiu – prikryté hrubou dekou.
New Lines tiež poukazuje na to, že Putinova tvár sa v poslednej dobe zmenila a v súčasnosti vyzerá akoby opuchnutá, čo by mohol byť aj dôsledok liečby nejakého ochorenia. Viaceré svetové médiá predtým dávali Putinov zmenený zovňajšok do možného súvisu s aplikáciou botoxu proti vráskam.
Ako to komentuje lekár
"Putin vždy vyzeral veľmi zdravo s mierne vyziabnutým zovňajškom. Ale v priebehu niekoľkých ostatných rokov sa zdá, že sa zaguľatil v oblasti tváre a krku," uviedol Ashley Grossman, profesor endokrinológie z Oxfordskej univerzity.
Podľa neho by takéto zmeny mohli poukazovať na užívanie steroidov, teda látok, ktoré sa aplikujú aj v onkologickej liečbe.
Sky News však poukazuje na to, že takéto tvrdenia o Putinovom zdravotnom stave nie je možné nijako overiť. Šírenie podobných fám by však podľa časopisu New Lines mohlo prospievať tým kruhom v Rusku, ktoré by si mohli želať odstavenie Putina od politickej moci.
Viaceré západné médiá v poslednej dobe zverejnili neoverené správy, že Putin by mohol pre rakovinové ochorenie podstúpiť operáciu a moc by mohol dočasne odovzdať inému vysoko postavenému predstaviteľovi. Údajne by to mohol byť Nikolaj Patrušev, tajomník vplyvnej Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý riaditeľ FSB, uvádza denník Daily Mail.
Člen amerického Senátu za Republikánsku stranu Rand Paul zo štátu Kentucky nateraz zablokoval schválenie vojenskej a ekonomickej pomoci pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd dolárov. Informuje o tom agentúra AP.
Na to, aby rokovanie v Senáte o balíku pomoci mohlo pokračovať, bol potrebný jednomyseľný súhlas senátorov. Štyridsaťmiliardová pomoc pre Ukrajinu má podporu demokratického prezidenta Joea Bidena aj vedenia Demokratickej i Republikánskej strany. Agentúra AP však napriek Paulovmu kroku očakáva schválenie balíka pomoci pre Ukrajinu, a to zrejme na budúci týždeň.
Paul je libertariánom a častým kritikom intervencií Spojených štátov v zahraničí. V súvislosti s pomocou Ukrajine navrhol klauzulu vyžadujúcu dohľad nad účelom vynakladania týchto prostriedkov. Demokrati spoločne s Paulovým kolegom z Kentucky a lídrom republikánskej menšiny v Senáte Mitchom McConnellom však s týmto pozmeňujúcim návrhom nesúhlasia a navrhujú, aby sa o ňom hlasovalo. Očakáva sa, že Senát v hlasovaní Paulov návrh odmietne.
Paul argumentuje, že balík pomoci pre Ukrajinu je väčší, než USA vynakladajú na mnohé domáce rozpočtové ciele, je porovnateľný s celoročným vojenským rozpočtom Ruska a okrem toho zhorší federálny rozpočtový deficit aj infláciu.
Podobný dohľad nad účelom vynakladania americkej finančnej pomoci existuje aj v súvislosti s Afganistanom. Demokrati však namietajú, že ak by ten istý funkcionár mal dohliadať aj nad účelnosťou vynakladania finančnej pomoci Ukrajine, predĺžilo by to jeho funkčné obdobie, a Biden by tak nemal možnosť vymenovať svojho vlastného nominanta. Demokrati zároveň obvinili Paula, že nechce pomáhať Ukrajine.
Snemovňa reprezentantov tento balík pomoci schválila v stredu pomerom hlasov 368 ku 57. Biden pred dvoma týždňami požiadal Kongres o schválenie dodatočných 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, no kongresmani sa rozhodli balík navýšiť.
