Preskočiť na obsah
  |  

Boris Kollár: Ak to takto pôjde ďalej, možno sa rozpadne vláda

Konfliktná komunikácia medzi predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) a jej podpredsedom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) destabilizuje vládnu koalíciu a podľa lídra Sme rodina a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára ohrozuje plnenie programových cieľov koaličných strán.

„Historicky sme už raz takéto niečo mali, keď bola povalená Radičovej vláda a prišiel na dve volebné obdobia Robert Fico. Všetci aktéri a celá koalícia by si mali vstúpiť do svedomia, uvedomiť si túto hrozbu a prestať ,blbnúť’,“ povedal v diskusii na TASR TV Kollár.

Bol by rád, keby táto štvorkoalícia dovládla celé štvorročné volebné obdobie. „Mrzí ma, že tieto hádky sú. Táto komunikácia je nešťastná a ľudia to veľmi zle vnímajú. Mrzí ma, že jeden náš kolega neustále provokuje, a rovnako ma mrzí, že druhý náš kolega mu neustále ,nalietava na bodáky’,“ povedal Kollár.

Vláda sa vraj možno rozpadne

Dodal, že všetci členovia koalície by si mali uvedomiť prioritu plnenia programového vyhlásenia vlády a nesnažiť sa získavať za každú cenu politické body. „Ak to takto pôjde ďalej, nebudeme môcť naplniť svoj program. Možno sa preto rozpadne vláda, ja neviem,“ tvrdí Kollár s tým, že pre neho je neprijateľné takto pokračovať.

„Doteraz som bol ticho. Upokojoval som situáciu. Ale ak to bude takto pokračovať, aj my budeme musieť pristúpiť k úplne inej reakcii na takéto škriepky. To nie je ultimátum, ale aj my už musíme zmeniť formu. Doteraz sme boli korektní, nič sme nevyťahovali, nekomunikovali statusmi na sociálnych sieťach, nikoho nenapádali. Ale už je najvyšší čas pristúpiť k nejakým opatreniam, lebo to sa už netýka iba ich, ale aj nás,“ tvrdí predseda parlamentu.

O plánoch a sľuboch

Dodal, že jeho plánom bolo napraviť nespravodlivosť pri stanovovaní dôchodkov žien ročníkov 1957-1963. „Zlým zákonom od pána Richtera zo Smeru-SD bolo postihnutých 50 000 žien. A to sme stihli spraviť v septembri. Sľúbili sme ľuďom, že zrušíme doplatky za lieky pre dôchodcov, rodičov s deťmi do šiestich rokov a zdravotne ťažko postihnutých. Aktuálne je to v parlamente a na januárovej schôdzi by sme to mali schváliť,“ priblížil Kollár.

Pripomenul svoj sľub pripraviť exekučnú amnestiu. „Je to veľmi dôležité, keďže po tejto kríze exekúcií ešte pribudne. To už komunikujeme s ministerkou spravodlivosti Kolíkovou, na jar by sme to mali priniesť. Chceme rozbehnúť výstavbu nájomných bytov. To je dôležité tesne po ,korone’, aby sme naštartovali ekonomiku, tam sa budú investovať miliardy eur,“ povedal.

Kríza v bývaní

Podľa Kollára sa pôvodne čakalo, že kríza bude tlačiť ceny nehnuteľností dole, stal sa však pravý opak. „Ceny nehnuteľností idú hore. Ľudia si to nebudú môcť dovoliť,“ konštatoval. Nájomné v štátnom bratislavskom byte by sa pritom podľa neho malo pohybovať v sumách od 250 do 330 eur

„O týchto veciach by sme sa mali baviť a pomáhať si navzájom, oni nám a my im zasa v ich programe. Namiesto toho sa bavíme o tom, čo kto povedal,“ uzavrel Kollár.

(tasr, ste)

  |  

Slovensko mení očkovaciu stratégiu. Uprednostníme starších ľudí

Osoby z kritickej infraštruktúry sa pri očkovaní presunú na zoznamy náhradníkov. Prednosť pred nimi budú mať po zmene plánu seniori. Epidemiologická situácia u nás sa mierne zlepšuje. V niektorých regiónoch, ako napríklad Zlaté Moravce, však platí pravý opak.

Situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu sa na Slovensku mierne zlepšuje, no denne stále ochoreniu COVID-19 podľahne asi 90 ľudí. Pozitivita PCR testov a aj antigénových testov poklesla. Reprodukčné číslo je na úrovni 1.

Hospitalizácie nerastú tak prudko a 0,92 percenta populácie Slovenska je zaočkované proti novému koronavírusu. Na tlačovej konferencii to v piatok povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) s tým, že aktuálne je na tom najhoršie okres Zlaté Moravce.

Takmer 300 ľudí na pľúcnej ventilácii

Zo susedných krajín je na tom stále najhoršie Česko. Mierne lepšia situácia ako na Slovensku je v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku aj na Ukrajine.

V slovenských nemocniciach je hospitalizovaných 3 273 pacientov, minulý týždeň to bolo 3 142. Na umelej pľúcnej ventilácii je 279 ľudí, minulý týždeň to bolo 248 osôb.

Pozitivita vykonaných PCR testov klesla z 27 percent na 23 percent a rovnako je to aj pri antigénových testoch, ktorých pozitivita klesla z ôsmich percent na päť percent. Z okresov sú na tom najhoršie Zlaté Moravce. Nasledujú Nitra, Piešťany, Košice-okolie a Považská Bystrica.

Starší majú prednosť

Rezort zdravotníctva zároveň prehodnotil vakcinačnú stratégiu. Od pondelka, 18. januára sa začnú očkovať seniori v domovoch sociálnych služieb. Pomôcť pri tom majú mobilné očkovacie jednotky. Po nich majú očkovať seniorov nad 75 rokov a chronicky chorých ľudí nad 65 rokov.

Osoby z kritickej infraštruktúry sa presunú na zoznamy náhradníkov. Na očkovanie sa dostanú vtedy, ak zostanú nevyužité vakcíny alebo ak sa niekto na očkovanie nedostaví.

O potrebe úpravy vakcinačného plánu sa pre Štandard zmieňoval aj šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Uviedol, že „jedna dávka vakcíny človeku nad 80 rokov je až šesťkrát účinnejšia pri záchrane života, ako podanie dávky inému človeku. Keď takýmto spôsobom odľahčíme zdravotníctvo, efektívne tým pomôžeme aj iným.“

Navyše, zaočkovanie starších ľudí je podľa Petra Visolajského možné zorganizovať a vykonať rýchlo, starších ľudí je ťažké izolovať a tým chrániť, „ak zaočkujeme seniorov nad 80 rokov, tak klesne počet úmrtí o vyše 40 percent, čo reálne zachráni životy a súčasne odľahčí nemocnice,“ doplnil.

Očkovacích látok bude menej

Krajčí očakáva, že situáciu na Slovensku by "skokovo" zlepšilo celoplošné testovanie. Zároveň uviedol, že spoločnosť Pfizer dodá menej vakcín proti novému koronavírusu do celej Európskej únie. Očkovanie bežnej populácie bude podľa neho závislé od dodávky vakcín. Nevylúčil, že časť ľudí by mohla byť zaočkovaná až na jeseň 2021.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zaznamenal 13 hlásení závažných nežiaducich účinkov po vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 a 146 nezávažných hlásení.

Očkuje sa už v 55 nemocniciach. Menší záujem zaznamenali na východe Slovenska. "Očkovanie prebieha plynulo, máme dobré referencie spokojných ľudí, ktorí boli na očkovaní. Nemocnice sú dobre pripravené," dodal.

(tasr, ste)

  |  

Orbánov syn absolvoval vojenskú akadémiu v Británii. Za štátne peniaze

Medzi zahraničnými absolventmi Kráľovskej vojenskej akadémie Sandhurst sa objavilo meno syna premiéra Viktora Orbána. Zoznam absolventov uverejňuje trikrát ročne britský denník The Telegraph. Orbánov syn Gáspár Orbán absolvoval deväťmesačný kurz spoločne s ďalšími dvoma Maďarmi ako štipendista maďarského ministerstva obrany.

Náklady na jedného štipendistu na elitnej britskej škole sa podľa Telexu pohybujú v prepočte okolo troch miliónov korún a túto čiastku za účastníkov kurzu uhradilo maďarské ministerstvo obrany. O prvých troch maďarských štipendistoch písal ešte bez mien v máji 2020 ľavicový denník Népszava. Ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že každý vojak, ktorý má tieto ašpirácie, sa môže prihlásiť do prípravného kurzu, odkiaľ sa následne spomedzi kandidátov vyberú tí najlepší.

Angažmán Orbánov rezort nekomentoval, v prehlásení uviedol, že v rámci rovnakého programu sa v posledných rokoch zúčastnilo rôznych cvičení v mnohých štátoch po celom svete 163 maďarských dôstojníkov.

„Ministerstvo odmieta obvinenia ľavicových poslancov, samozrejme dáva im a ich deťom rovnakú príležitosť vstúpiť do armády a po splnení podmienok absolvovať zahraničný výcvik,“ napísal rezort.

Dvadsaťosemročný Gáspár Orbán vstúpil do armády na jar 2019, prísahu zložil v júni toho roku. Je druhý z piatich detí Orbána a jeho manželky, ale jediný syn. Ako mladý hral futbal a mal profesionálnu zmluvu vo Videotone, ale kariéru ukončil kvôli častým zraneniam. Vyštudoval právo na rovnakej škole ako jeho rodičia, následne žil v Ugande, v Maďarsku viedol kresťanské spoločenstvo. Je evanjelikál.

V Sandhurste tradične prechádzajú výcvikom členovia britskej kráľovskej rodiny alebo korunní princovia štátov Perzského zálivu.

Vyšlo v spolupráci s FB stránkou Co se děje v Maďarsku?

  |  

Matovič ani po kritike odborníkov postoj k testovaniu nemení

Predseda vlády SR Igor Matovič nemení svoje stanovisko, ktoré sa týka formy a spôsobu plošného testovania. Povedal to po piatkovom rokovaní vlády s tým, že finálne rozhodnutie príde v sobotu.

Verí, že sobotňajšie rokovanie dospeje k spoločne akceptovanému riešeniu. Nechcel však povedať, či pre svoju myšlienku plošného testovania získal ministrov, neodpovedal priamo ani na otázku, či bude ochotný ustúpiť v prípade, že bude prevládať názor testovať len v pandémiou najpostihnutejších okresoch.

Priznal, že ak by bolo testovanie naozaj masívne a týkalo by sa celej krajiny, "máme testov len tak-tak", na prípadné ďalšie kolá bude potrebné testy dokúpiť. "Zajtra sa rozhodneme, kto to nakúpi," povedal smerom k sobotňajšiemu rokovaniu.

Fungovanie koalície

Samosprávam odkázal, aby sa poctivo na testovanie pripravovali. Naznačil, že spolu s rezortom vnútra pracujú na manuáli pre samosprávy, rovnako tak uistil, že štát bude ústretový k požiadavkám miest a obcí pri zabezpečení a organizácii testovania.

Verí, že fungovanie koalície nie je v súčasnosti reálne ohrozené, opakuje však želania, "aby si koaličný partner uvedomil, že toto nie je obdobie na naháňanie percent".

Odborníci a SaS proti

Vláda sa mala zaoberať návrhom plošného testovania na Slovensku, o ktorom informoval už v pondelok (11. 1.) premiér. Proti jeho návrhu sa však postavila otvorene SaS, ktorá podporuje testovanie v najpostihnutejších okresoch a pravidelné testovanie vo firmách. Rovnako i strana Za ľudí sa prihovára za podporu pravidelného testovania vo firmách, zdôrazňuje aj nevyhnutnosť kapacitne rozšíriť možnosti mobilných odberových miest.

Proti plošnému celoslovenskému testovaniu sú tiež odborníci, ktorí v súčasných poveternostných podmienkach a aj v súvislosti s prítomnosťou agresívnejšej britskej mutácie vírusu vidia v celoplošnom testovaní viac rizík ako benefitov.

Rozumný kompromis?

Podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) po rokovaní povedal, že sa v otázke testovania výrazne posunuli a že "sa blížia k rozumnému kompromisu". Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) verí "vo výsledok, v ktorom budú ministri jednotní", s dosiahnutím konsenzu ráta aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

Vicepremiérka a ministerka pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) oznámila, že sa na rokovaní nedohodli na materiáli, ktorý sa im predostrel, novú verziu by mali dostať v piatok podvečer. Remišová kritizovala fakt, že s materiálom oboznamovali ministri až priamo na rokovaní, odmietla aj niektoré návrhy v ňom obsiahnuté, napríklad podmieňovať pobyt 11-ročných detí vonku tým, že absolvujú testovanie s negatívnym výsledkom.

(TASR, ste)

  |  

Až 44 percent ľudí už unavuje konflikt Igora Matoviča a Richarda Sulíka

V exkluzívnom prieskume pre denník Štandard sme sa pýtali na konflikt medzi premiérom Igorom Matovičom a predsedom SaS Richardom Sulíkom, zisťovali sme, čo si o tom myslia voliči jednotlivých strán.

Až 44 percent všetkých opýtaných súhlasilo s výrokom, že konflikt premiéra s predsedom SaS ich unavuje.

Čísla sú pomerne zaujímavé, ukazujú napríklad, že najviac je tento postoj blízky voličom strany Sme rodina, myslí si to až 47 percent z nich, konflikt ale unavuje voličov všetkých strán, vrátane 42 percent sympatizantov OĽaNO.

Prieskum ukazuje viacero ďalších prekvapivých súvislostí, celý ho uverejníme v nedeľu podvečer.

Pýtali sme sa, či si ľudia myslia, že by mal premiér Matovič ministra Sulíka odvolať, či vláda potrebuje širšiu rekonštrukciu alebo tento konflikt Igorovi Matovičovi aj Richardovi Sulíkovi vlastne vyhovuje a budú v ňom pokračovať. Viac sa na stránke Štandardu dozviete v nedeľu podvečer.

Prieskum verejnej mienky pre Štandard realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Uskutočnil sa telefonicky v dňoch 12. až 14. januára tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Ak vás zaujíma metodika prieskumov, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z CreditCall. (fed)

  |  

Sulík o opatreniach: Blížime sa ku kompromisu. Matovič si návrh vypočul

Na finálnom znení riešenia pandemickej situácie i spôsobe testovania by sa mala vláda dohodnúť v sobotu popoludní. Informoval o tom minister hospodárstva SR a podpredseda vlády Richard Sulík (SaS), ktorý naznačil, že sa na piatkovom rokovaní kabinetu výrazne posunuli vpred.

Podpredseda vlády SR pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) a minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) majú predložiť návrh uznesenia vlády, ministri ho dostanú na preštudovanie. "Takže to nie je uzavreté, ale naozaj sme sa výrazne priblížili k rozumnému kompromisu," uviedol Sulík, zdôrazňujúc všeobecný záujem celej vlády vyriešiť pandemickú situáciu.

Vicepremiér potvrdil, že SaS predstavila aj svoj návrh riešení. "Vypočul si ho, dôrazne sme pritom argumentovali," priblížil Sulík, ako sa k tomu postavil predseda vlády SR Igor Matovič (OĽANO). Podrobnosti však prezradiť nechcel.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí informoval, že vzniknú nové mobilné odberové miesta (MOM) a kapacita doterajších sa zvýši. Minister financií Eduard Heger (OĽANO) má zabezpečiť zvýšenie limitu výdavkov rozpočtu kapitoly MZ SR na realizáciu vytvorenia a zvýšenia kapacít MOM.

Odborníci proti plošnému testovaniu

Vláda sa mala zaoberať návrhom plošného testovania na Slovensku, o ktorom informoval už v pondelok (11. 1.) premiér. Proti jeho návrhu sa však postavila otvorene SaS, ktorá podporuje testovanie v najpostihnutejších okresoch a pravidelné testovanie vo firmách. Rovnako i strana Za ľudí sa prihovára za podporu pravidelného testovania vo firmách, zdôrazňuje aj nevyhnutnosť kapacitne rozšíriť možnosti mobilných odberových miest.

Proti plošnému celoslovenskému testovaniu sa postavili tiež odborníci, ktorí v súčasných poveternostných podmienkach a aj v súvislosti s prítomnosťou agresívnejšej britskej mutácie vírusu vidia v celoplošnom testovaní viac rizík ako benefitov. Upozorňujú taktiež na vyčerpanosť zdravotníckeho personálu a to, že testovanie by ohrozilo už i tak napätý stav s kapacitami lekárov a zdravotníkov, ktorí sa musia starať o narastajúci počet hospitalizovaných v nemocniciach.

(TASR, ste)