Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najmenej 20 ľudí zahynulo pri útoku islamistov na konvoj vozidiel v Somálsku

Najmenej 20 ľudí zahynulo pri útoku islamistickej teroristickej organizácie aš-Šabáb na konvoj vozidiel, ku ktorému došlo v noci na sobotu v strednom Somálsku. Informujú o tom agentúry DPA a Reuters.

Podľa úradov teroristi zaútočili na štyri nákladné autá prevážajúcich zásoby potravín a troch mikrobusov v provincii Hiiraan ležiacej severne od hlavného mesta Mogadišo. Vozidlá smerovali v sprievode somálskych vojakov a príslušníkov mierových síl Africkej únie z mesta Beledwayne do mesta Mahas. Všetky autá útočníci podpálili.

"Cestujúci boli zabití, zranení alebo len o vlások unikli pešo," povedal agentúre DPA bývalý guvernér tejto provincie Abdifitah Hasan Afrah. Aš-Šabáb sa prihlásil k zodpovednosti za útok prostredníctvom svojej rozhlasovej stanice Andalus. Islamisti uviedli, že bol reakciou za zapojenie miestnych klanových milícií do boja proti nim.

Podľa somálskeho vojenského predstaviteľa zosilnili islamisti za posledných 48 hodín útoky na civilistov v Hiiraane a susednej provincii Galgaduud. Vo viacerých dedinách v oboch provinciách zničili niekoľko vrtov a podpálili domy a podniky. Následne začali útočiť na civilistov a vozidlá na cestách.

Islamisti z aš-Šabábu vedú boj proti ústrednej somálskej vláde už zhruba 15 rokov. Ovládajú rozsiahle vidiecke oblasti v strednom a južnom Somálsku a často útočia nielen na vládne a vojenské ciele, ale aj na hotely a reštaurácie. Nový somálsky prezident Hasan Šajch Muhammad v auguste prisľúbil, že voči džihádistom z hnutia aš-Šabáb spustí "totálnu vojnu".

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecko sa ponúka za sprostredkovateľa v otázke Záporožskej jadrovej elektrárne

Turecko sa ponúklo za tzv. sprostredkovateľa v spore týkajúcom ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne okupovanej Ruskom, v rámci ktorého sa Moskva s Kyjevom obviňujú zo vzájomného ostreľovania. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v sobotu povedal v telefonickom rozhovore ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, informuje agentúra AFP.

"Prezident Erdogan uviedol, že Turecko môže zohrať úlohu sprostredkovateľa čo sa týka Záporožskej jadrovej elektrárne, rovnako, ako to už urobilo pri obilnej dohode (pozn. TASR - dohode o obnovení vývozu obilia z Ukrajiny)," uviedla kancelária tureckého prezidenta.

Erdogan s Putinom diskutovali aj o vývoji situácie týkajúcej sa vývozu obilia z Ukrajiny či plánoch na pokračovanie výstavby tureckej jadrovej elektrárne Akkuyu, informuje agentúra Reuters. Objala lídri sa zároveň dohodli, že o týchto otázkach budú podrobnejšie rokovať na Summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), ktorý sa má 15.-16. septembra konať v uzbeckom meste Samarkand. Erdogan v telefonáte vyjadril ruskému prezidentovi aj sústrasť v súvislosti so smrťou posledného sovietskeho lídra Michaila Gorbačova.

Turecký prezident navštívil ešte v auguste Ľvov, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. V súvislosti s pretrvávajúcimi bojmi okolo záporožskej elektrárne vtedy vyjadril obavy a varoval pred nebezpečenstvom "ďalšieho Černobyľa".
Záporožskú atómovú elektráreň obsadili už v prvých týždňoch invázie ruské vojská, prevádzkujú ju však naďalej ukrajinskí pracovníci.

Toto zariadenie sa odvtedy nachádza na frontovej línii. Rusko a Ukrajina sa v posledných týždňoch navzájom obviňujú z ostreľovania jadrovej elektrárne, čo vyvoláva vo svete obavy z možného úniku radiácie. AFP v tejto súvislosti pripomína, že ukrajinská armáda v piatok informovala, že bombardovala ruskú základňu v neďalekom meste Enerhodar, pričom údajne zničila tri ruské delostrelecké systémy a muničný sklad.

Záporožskú elektráreň navštívil v uplynulých dňoch 14-členný tím inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Jeho šéf Rafael Grossi v piatok po návrate z návštevy uviedol, že areál elektrárne utrpel škody v dôsledku bojov. Šesť inšpektorov MAAE v elektrárni naďalej zostalo a situáciu budú monitorovať. AFP pripomína, že Turecko má priateľské vzťahy ako s Moskvou, tak aj s Kyjevom. Ukrajine pričom dodalo drony, zároveň však v súvislosti s inváziou neuvalilo sankcie na Rusko, ako to spravili západné krajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Chorvátsky cestovný ruch smeruje po pandémii k novému rekordu

Chorvátsky cestovný ruch smeruje po dvoch pandemických rokoch k novému rekordu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA. Chorvátsko za prvých 8 mesiacov 2022 zaznamenalo celkovo 15 miliónov príjazdov turistov a 86,6 milióna prenocovaní. Tým sa už takmer vyrovnali čísla z rovnakého obdobia posledného predpandemického roka.

Počet príjazdov dosiahol 91 percent a počet prenocovaní 96 percent v porovnaní s prvou osmičkou mesiacov rekordného roka 2019, uviedlo chorvátske ministerstvo cestovného ruchu. V medziročnom porovnaní počet príjazdov vyskočil o 40 percent a počet prenocovaní o 27 percent.

Veľká väčšina prenocovaní pripadala na zahraničných hostí (76,3 milióna) a z nich najviac prenocovaní pripadalo na turistov z Nemecka (19,8 milióna), za ktorými nasledovali Slovinci (8,8 milióna) a Rakúšania (6,5 milióna). Najobľúbenejšou turistickou destináciou bola Istria (24,7 milióna prenocovaní), nasledovaná regiónom Split-Dalmácia (16 miliónov) a Prímorsko-gorskokotarskou župou (15,3 milióna).

Šéf chorvátskeho zväzu cestovného ruchu HTZ Kristjan Staničič počíta s tým, že počty turistov do konca roka stanovia nový rekord. Po veľmi silnej hlavnej sezóne, počas ktorej niektoré regióny a destinácie už prekonali predpandemické maximá, sa črtá aj veľmi silné posezónne obdobie. Predovšetkým v oblasti jachtingu a obchodných ciest sú prognózy na jeseň veľmi dobré.

(tasr, min)

Minúta  |  

Podpredseda parlamentu Grendel je za zachovanie štvorkoalície

Najlepším riešením koaličnej krízy by bolo zachovanie štvorkoalície. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO). Nezaradený poslanec Národnej rady SR a podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD Erik Tomáš reagoval, že riešením sú predčasné voľby.

Tomáš súčasnú vládu kritizuje, že doposiaľ nepredstavila riešenia na vysoké ceny energií. "My k návrhom budeme pristupovať konštruktívne, no najprv by sme ich radi chceli vidieť," doplnil. Grendel reagoval, že energetickú krízu chcú zmierniť rôznymi opatreniami na pomoc ľuďom. "Myslím si, že vďaka nadvýberu daní na to budeme mať zdroje," skonštatoval. Stranícke škriepky pri tomto musia ísť podľa neho bokom.

Fungovanie možnej menšinovej vlády podpredseda parlamentu komentovať nechcel. "Počkajme, ako kríza skončí," doplnil. V prípade menšinovej vlády by mal premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa Tomáša dať hlasovať o dôvere vlády. Diskutujúci sa rozprávali aj o prípadných zmenách na ministerských postoch po možnom odchode SaS z koalície. Mená možných nástupcov Grendel konkretizovať nechcel.

Tomáš víta i návrh šéfa parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) na zmenu Ústavy SR, vďaka ktorej by sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách, respektíve poslanci by mohli hlasovaním ukončiť volebné obdobie. Grendel ho nepodporuje. "Tá možnosť tu v nejakej podobe je, napríklad keď premiér odstúpi. Nemyslím si, že takáto novela ústavy je dobrá cesta," dodal.

(tasr, min)

Minúta  |  

Grendel: Za touto vládou sú výsledky. Ak z postov odídu ministri SaS, môže prísť príjemné prekvapenie

Treba si počkať, ako sa koaličná kríza vyvinie. V diskusnej relácii Sobotné dialógy na RTVS to uviedol podpredseda Národnej rady SR za hnutie OĽaNO Gábor Grendel. „Nikdy neviete, čo sa udeje o hodinu,“ povedal. Vládna kríza podľa neho už unavuje celú spoločnosť. Aj napriek parlamentným prázdninám však ministerstvá podľa Grendela pracujú „na plné obrátky“. Podľa jeho slov by bolo najlepším riešením koaličnej krízy zachovanie štvorkoalície.

Podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš zopakoval, že jediným východiskom zo súčasnej situácie sú predčasné parlamentné voľby. „Koalícia rieši len samú seba, takto to ďalej nejde,“ povedal. Tvrdí, že za dva letné mesiace nepočul od ministerstiev žiadne riešenia v súvislosti so zdražovaním a energetickou krízou.

Tomáš súčasnú vládu kritizuje, že doposiaľ nepredstavila riešenia na vysoké ceny energií. "My k návrhom budeme pristupovať konštruktívne, no najprv by sme ich radi chceli vidieť," doplnil.

Grendel reagoval, že energetickú krízu chcú zmierniť rôznymi opatreniami na pomoc ľuďom. Stranícke škriepky pri tomto musia ísť podľa neho bokom.

„Za touto vládou sú výsledky,“ myslí si však Grendel. Poukázal na príchod automobilky Volvo na východ Slovenska, výstavbu nemocníc či lepší výber daní o dve miliardy eur. „Vďaka lepšiemu výberu daní budeme mať zdroje na to, aby ľudia čo najmenej pocítili energetickú krízu,“ povedal. Predčasné parlamentné voľby by boli podľa Grendela najhorším riešením. V prípade menšinovej vlády by mal premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa Tomáša dať hlasovať o dôvere vlády.

Erik Tomáš. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Tomáš víta i návrh šéfa parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) na zmenu Ústavy SR, vďaka ktorej by sa mohlo vypísať referendum o predčasných voľbách, respektíve poslanci by mohli hlasovaním ukončiť volebné obdobie. Grendel ho nepodporuje. "Tá možnosť tu v nejakej podobe je, napríklad keď premiér odstúpi. Nemyslím si, že takáto novela ústavy je dobrá cesta," dodal.

Ak sa koaličná kríza skončí odchodom ministrov za stranu SaS, môže prísť veľmi príjemné prekvapenie, konštatoval Grendel. „Počkajme, ako sa táto kríza skončí,“ povedal.

Podľa Grendela sa už rieši meno nového ministra hospodárstva. Odmietol sa však vyjadriť k tomu, či novým šéfom tohto rezortu má byť predseda parlamentného hospodárskeho výboru za hnutie OĽaNO Peter Kremský.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Petíciu proti testovaniu na zvieratách podporilo vyše 37-tisíc Slovákov

Petíciu Európskej iniciatívy občanov (ECI) proti testovaniu na zvieratách podporilo vyše 37-tisíc Slovákov. Celkovo sa vyzbieralo viac ako 1,4 milióna podpisov občanov EÚ. TASR o tom informovala Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Petícia podľa nej splnila všetky zákonné podmienky - milión platných podpisov občanov EÚ za jeden rok a minimálny počet podpisov aspoň v siedmich členských štátoch.

"Do ECI sa zapojilo všetkých 27 štátov Únie, prahovú hodnotu podpisov dosiahlo až 22 z nich. Z hľadiska počtu signatárov na počet obyvateľov je Slovensko s 37 184 podpismi šiestou najúspešnejšou krajinou," priblížila.

Petičiari žiadajú Európsku komisiu (EK) okrem ukončenia používania zvierat v kozmetických či iných chemických testoch aj o prijatie plánu na postupné ukončenie všetkých druhov testov na zvieratách. Čaňová poukázala, že na vytvorenie plánu vyzval EK vlani i Európsky parlament.

Na výskum a testovanie sa v laboratóriách celej Európy podľa nej použije každoročne viac ako desať miliónov zvierat. "Toto je hlasný odkaz európskej verejnosti zákonodarcom a politikom, že nechceme kruté a zbytočné testy na zvieratách. Veda je pripravená, potrebná je už len politická vôľa prijať rozhodnutie a plán, ktoré ukončia utrpenie miliónov zvierat," zdôraznila predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová.

Zber podpisov trval rok - petícia sa začala 31. augusta 2021 a skončila sa 31. augusta 2022. Ďalšími krokmi budú podľa Čaňovej verifikácia podpisov autoritami jednotlivých členských štátov a odovzdanie petície EK. Tá má následne šesťmesačnú lehotu na prípravu oficiálnej odpovede na požiadavky petície.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.