Byť spoločensky angažovanou konzervatívnou ženou je náročné. Pátral som prečo

Keď som v auguste napísal text, v ktorom som sa pýtal, kde sú konzervatívne ženy, a tak trochu sa ich snažil povzbudiť k väčšej spoločenskej angažovanosti, dúfal som, že vyvolá nejakú odozvu. Potešilo a prekvapilo ma, že už krátko po zverejnení prišla vlna reakcií z každej strany.

Zatiaľ čo muži text skôr oceňovali, u žien to bolo naopak. Pri spätnom pohľade by som dokonca povedal, že text sa viacerých z nich dotkol. Väčšina reakcií od ženských čitateliek bola v zásade o tom, že je na ne v súčasnosti vyvíjaný obrovský tlak a je necitlivé žiadať od nich ďalšie úlohy. Dnešná konzervatívna žena má byť predsa milujúca matka a tiež vzorná gazdinka, ktorej domácnosť bude fungovať ako hodinky. Má sa vyznať v módnych trendoch a vždy dobre vyzerať a tiež dosahovať úspechy v práci aj mimo nej. No a, samozrejme, má byť milujúcou manželkou. Nezadané by si už niekoho mali nájsť, tie s malým počtom detí by ich mali mať čo najskôr viac, tie s vysokým počtom detí by ich nemali mať tak veľa. Popritom by mali viesť duchovný život ako v kláštore, rozvíjať seba, svoje deti aj domácnosť. Ak do toho všetkého prichádza niekto, kto sa opováži vytknúť im, že sa málo verejne angažujú, nemôže očakávať inú reakciu ako rázne odmietnutie.

Tak by sa dala zhrnúť väčšina reakcií. Neprekvapilo to len mňa, ale aj viacerých mužov, s ktorými som sa o tom rozprával. Jeden priateľ mi povedal, že keď sa na môj text opýtal v jeho spoločenstve, tak najprv musel nechať prítomné ženy aspoň pol hodinu sa vyrozprávať z rôznych bolestí. Až potom diskutujúci prešli k pointe textu, kde prítomné dámy uznali, že na tom možno niečo bude a vo verejnom priestore aj im chýba viac konzervatívnych žien.

Na tieto výčitky som dostal dva zaujímavé postrehy. K prvému som sa dopracoval pomerne náhodou, keď som sa rozprával s istou psychologičkou o situácii súčasných rodín. Zhodli sme sa, že takéto tlaky pravdepodobne najviac pociťujú ženy žijúce vo väčších mestách, obzvlášť ak sú pretrhané rodinné väzby a deti sú ešte malé. Inak povedané, starí rodičia bývajú ďaleko od vnúčat, matka je celý deň zavretá s deťmi a muž, ktorý by jej mal byť oporou, trávi všetok čas v práci, aby uživil rodinu. Žena, ale aj muž sú automaticky preťažení. Výsledkom je frustrácia, pri ktorej dotyčná nemá chuť počúvať, že by mala robiť ešte niečo ďalšie. Ženy sú vraj prirodzene citlivejšie na okolie a jeho očakávania, preto viac vnímajú aj tlak okolia, ktorý, samozrejme, ťažšie znášajú. To doplnil iný môj známy.

Pripúšťam, že vysvetlenie s preťaženosťou má niečo do seba. Je pravda, že ženy toho majú veľa a spoločnosť má na nich vysoké nároky, no na druhej strane, aj napriek tomu sa takmer všetky ženy venujú všelijakým ďalším aktivitám. Niektoré popri rodine študujú, ďalšie pracujú alebo sa venujú športu, prípadne rozbiehajú vlastné podnikanie. Otázkou však je, prečo sa niektoré rovnako nevenujú politike či spoločenským aktivitám.

Na túto otázku som dostával dva druhy odpovedí. Po prvé, viaceré ženy tvrdia, že to tak skrátka necítia. Ja sa však nesnažím tvrdiť, že aktívne by mali byť všetky ženy. Ak sa niektorá nezaujíma o verejné dianie, vôbec sa nemusí témou zaoberať.

Dokonca chápem aj to, že ženy majú vo všeobecnosti menší záujem o politiku ako muži, preto je vzácnejšie nájsť medzi nimi také, ktoré by sa jej chceli venovať. No aj napriek tomu sú u nás čísla spoločensky angažovaných konzervatívnych žien až podozrivo nízke. Obzvlášť ak to porovnáme s liberálnymi ženami. Protiargument, že liberálne ženy majú len jedno až dve deti a neočakáva sa od nich, že budú doma tak prítomné ako konzervatívne ženy, síce platí, ale len pre konzervatívne ženy, ktoré majú malé deti s počtom prevyšujúcim číslo dva. Ostatné, a to je väčšina, sú v rovnakej situácii.

Druhý typ odpovedí upozorňoval na to, že konzervatívne ženy ešte stále pomerne silne ovplyvňujú spoločnosť, čo však my muži nevidíme, keďže sa prirodzene zaujímame o iné veci. No kanály, ktoré sledujú ženy, stále vyzdvihujú konzervatívne témy, akými sú rodina a deti. To sa prejavuje aj popularitou profilov, ktoré spravujú ženy, ktoré majú veľké rodiny, ako je napríklad Vinárova žena či profil Denník mamy ôsmich detí. Ďalším dôkazom, že konzervatívne ženy ovplyvňujú spoločnosť, je vraj aj to, že ženy, ktoré chcú byť úspešné, považujú priam za povinnosť zdieľať na sociálnych sieťach svoje fotografie s deťmi, prezentovať sa ako mamy či obliekať sa do typicky ženského oblečenia. A to platí aj pre liberálne političky, ako Bittó-Cigániková, Nicholsonová či Marcinková.

Možno by som si mal založiť účet na Instagrame, keďže jedna známa ma upozornila, že je zaujímavé sledovať, ako jednotlivé influencerky rozdielne uchopujú konzervatívne témy. Avšak, aj napriek tomu moje pochybnosti pretrvávajú. Žiadna z influenceriek, ktoré mi ženy spomínali, sa totiž nevenuje politike. Je dobré vedieť, že konzervatívne ženy majú stále v rukách akúsi spoločenskú soft power, ale to len potvrdzuje tézu, že tomu chýba politicko-spoločenská nadstavba.  

Napokon je tu ešte posledné odôvodnenie a tým je jemnejšia a prirodzene nekonfliktná povaha našich žien. Tú často zosilňuje aj kresťanská výchova, ktorá človeka prirodzene vedie skôr k snahe o spoluprácu ako ku konfliktu. Na druhej strane, liberálna kultúra je dnes hlavne o emotívnom odsudzovaní, konfliktoch či morálnom vyvyšovaní sa nad názorového protivníka. Konzervatívcom je prirodzene nepríjemné vstupovať do takejto arény, ženám obzvlášť. Navyše, ak sa to často spája s posmechom, nepochopením či odsúdením. Veď kto má záujem stať sa terčom mediálneho lynču či prezerať si na internete vulgárne memečká, v ktorých je označovaný za extrémistu, bigoťáka alebo fašistu.

Toto odôvodnenie sa mi zdá ako najrelevantnejšie. Niežeby ostatné neboli pravdivé, ale predsa. Naše ženy sú totiž obdivuhodne pracovité a výborné v manažovaní domácnosti. Ale nechať na seba „kydať“ v niečom znamená nielen osobné ohrozenie, ale aj ohrozenie rodiny a na to sú ženy obzvlášť citlivé.

No aj tu je potrebné nezabúdať na to, že niekedy sa konfliktu skrátka nedá vyhnúť a je nevyhnutné doň vstúpiť a hájiť pravdu, lebo to, čo je v stávke, má vyššiu hodnotu ako snaha o nekonfliktnosť. Inak povedané, pokoj či zmier nie sú najvyššími hodnotami a v živote častokrát dochádza k situáciám, kedy sa už nedá byť ticho. Zlu sa skrátka treba postaviť. No a postaviť sa za správne hodnoty a byť pri tom pošpinený je vlastne česť. Veď história si obzvlášť ctí tých, ktorí boli ochotní postaviť sa za správnu vec, aj keď stáli proti presile a aj keď boli za to očierňovaní.

Byť spoločensky angažovanou konzervatívnou ženou je teda, zdá sa, veľmi náročné. Taká žena musí byť iná už len v tom, že ju politika zaujíma, musí byť výnimočná v tom, že dokáže zosúladiť angažovanosť s rodinnými povinnosťami, a napokon musí byť ešte aj odolná voči tlaku, ktorý príde od protistrany. A ten tlak môže byť skutočne nechutný. Aj keď na prvý pohľad sa zdá, že nájsť takéto ženy je veľmi ťažká úloha, netreba zabúdať na to, že pre ženy sú charakteristické ešte tri ďalšie vlastnosti. A to sú cieľavedomosť, húževnatosť a spolupatričnosť. Všetci, najmä však my ženatí muži, dobre vieme, že keď si žena niečo zaumieni, tak to dosiahne. Navyše, ženy sú známe tým, že sa dokážu navzájom zapáliť a silne sa podporovať. Preto sa zdá, že nehľadáme množstvo žien. Hľadáme vlastne len zopár konzervatívnych žien, ktoré dokážu strhnúť aj ostatné.

Ak sa také nájdu, konzervativizmu možno začne svitať na lepšie časy.