Vzhľadom na slabý výkon sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza sú prieskumy priaznivé: CDU vedie s odstupom, dostala by okolo dvadsaťosem percent, a v priamej voľbe kancelára by volilo dvadsaťdva percent Nemcov Merza, už len pätnásť percent „tajného kancelára“ od strany Zelených Roberta Habecka a mizerných dvanásť percent úradujúceho kancelára Scholza. Napriek tomu prevláda sklamanie, Merz a nemeckí konzervatívci si už nevedia prísť na meno. Čo sa to stalo?
Azda najbystrejší katolík v nemeckých médiách, redaktor švajčiarskeho denníka NZZ Alexander Kissler, opísal Merzovú líniu nedávno takto: „Čo to vypovedá o duševnej rovnováhe strany, keď môže popoludní tlieskať vtipom predsedu o množstve splnomocnenkýň pre zrovnoprávnenie a večer hlasuje za kvóty pre ženy? Kvóty sú najostrejším nástrojom politiky rovnosti. CDU chce byť vnímaná ako kritická voči štátu a zároveň proštátna, ako moderná a zároveň skeptická voči modernite, ako istým spôsobom konzervatívna a pritom určite progresívna. Chce sa vysmievať z hlúpostí iných tým, že ich sama vyvádza. To má veľmi blízko k politickej schizofrénii.“
Kissler okrem iného naráža na to, že ekonomicky liberálny neokon Merz tlačí na svoje staré kolená etatickú liniu. Kým ho váhavec Scholz nepredbehol svojou radikálnou „cenovou brzdou pre plyn“ (takzvaná Gaspreisbremse zaťaží spolkový rozpočet sumou okolo 200 miliárd eur), žiadal Merz v kontexte inflačnej krízy čoraz vyššiu „pomoc ľudom“. Ako predseda strany, ktorá v časoch svojho vládnutia zrušila povinnú vojenskú službu, presadzuje odrazu jednoročnú „povinnú službu“ (Dienstpflicht) pre každého občana a každú občianku, ktorá dosiahne vek osemnásť rokov – čo je masívnym zásahom do slobody jednotlivca, ktorú Merz inak vášnivo vyznáva.
Okrem toho sa starý umiernený mačo pretvára na feministu: Aj keď vnútrostranícke kvóty pre ženy CDU polarizujú (na poslednej schôdzi bolo 42 percent delegátov proti a 44 percent za), vrhol sa agilný predseda osobne do boja za kvóty. Mali by sa postupne zvýšiť na päťdesiat percent. Niekdajší miláčik (konzervatívnejších) zväzákov CDU a (konzervatívnej) „Hodnotovej únie“ (Werteunion) zohráva najnovšie úlohu straníckeho revolucionára, ba ikonoklasta. Vo verejnoprávnej televízii ZDF vyhlásil, že „veľký tanker CDU sa nedá rýchlo otočiť o 180 stupňov“, že ten obrat o 180 stupňov (teda pláva presne opačným smerom) je ale predsa len jeho cieľom, „sme v procese nastavovania kurzu“.
