Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Macron nepochopil smerovanie konfliktu medzi Arménskom a Azebajdžanom

Šéf Kremľa Vladimír Putin v piatok odmietol vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že Moskva "destabilizuje" mierový proces medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa už roky sporia o región Náhorný Karabach. Informovala o tom agentúra AFP.

"Myslím si, že (Macronove) vyjadrenia dokazujú, že nepochopil smerovanie konfliktu," vyhlásil Putin na summite v Kazachstane. Dodal, že slová francúzskeho prezidenta "zneli nesprávne" a označil ich za neakceptovateľné.

Šéf Kremľa takisto pozval predstaviteľov Arménska aj Azerbajdžanu "kedykoľvek" na rokovania do Ruska a uviedol, že ešte bude príležitosť hovoriť o tejto záležitosti aj s Macronom. "Rusko sa vždy úprimne snažilo vyriešiť všetky konflikty vrátane tých, ktoré súvisia s Náhorným Karabachom," povedal Putin.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tiež vyhlásila, že Francúzsko sa snaží "vraziť klin medzi vzťahy Ruska s Arménskom a Azerbajdžanom".

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré boli v minulosti bývalými republikami Sovietskeho zväzu, viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu. Jednu v 90-tych rokoch a druhú v roku 2020.

Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

  |  

Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť na 6,44 percenta HDP

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.

Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.

Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.

Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percenta HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.

(tasr)

  |  

SaS nebude o predčasných voľbách rokovať so Smerom-SD ani s ĽSNS a Republikou

Strana SaS nebude o predčasných voľbách rokovať so Smerom-SD ani s ĽSNS a Republikou. Liberáli to oznámili po rokovaní poslaneckého klubu.

"So stranou Smer či kotlebovcami určite nepovedieme žiadne rokovanie o predčasných voľbách," uviedol podpredseda SaS Branislav Gröhling. Na takéto rokovanie nevidí SaS dôvod. "Jednak pre zásadné programové rozdiely a tiež pre politickú minulosť Roberta Fica, ktorý dopustil, že všadeprítomná korupcia počas jeho vládnutia prakticky pohltila celú spoločnosť," doplnil Gröhling s tým, že rokovať nebudú s Robertom Ficom, Marianom Kotlebom ani Milanom Mazurekom.

SaS v súvislosti s konaním predčasných volieb poukazuje na potrebu zmeny Ústavy SR. Novela ústavy je v parlamente. SaS by podporila v druhom čítaní tú z dielne Sme rodina, ak by bol akceptovaný pozmeňujúci návrh SaS.

"Odmietame však podporiť návrh, ktorý predložil Tomáš Taraba z kandidátky ĽSNS. Je teda zrejmé, že zmena ústavy na vypísanie predčasných volieb tak potrebuje v prvom rade zhodu medzi demokratickými stranami. Na to však určite nepotrebujeme rokovať s Robertom Ficom," uzavrel predseda SaS Richard Sulík.

(tasr)

  |  

Ministerstvu životného prostredia doposiaľ päťnásobne stúpli náklady za energie

Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR doposiaľ päťnásobne stúpli náklady za energie. Momentálne realizuje verejné obstarávanie na dodávku elektriny a plynu na budúci rok. Pracuje tiež na znižovaní nákladov za energie. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie envirorezortu.

"Znížili sme teplotu na vykurovanie vo všetkých budovách MŽP SR a všetky regulačné prvky riadiaceho systému vykurovania máme nastavené na požadované parametre," priblížilo tlačové oddelenie.

Pokračuje, že rezort postupne vyraďuje energeticky neefektívne spotrebiče a nahrádza ich úspornejšími, ako sú napríklad úsporné LED svietidlá.

Ministerstvo ďalej plánuje aj výmenu zastaraného zdroja vykurovania. "Opravy budú finančne kryté z Plánu obnovy a odolnosti SR," tvrdí. MŽP dodalo, že zamestnanci môžu v rámci šetrenia energií využívať aj prácu z domu.

Koncom septembra vláda schválila dokument z dielne envirorezortu, ktorý obsahuje trinásť opatrení na zníženie spotreby energií v porovnaní s obdobím od októbra 2019 do apríla 2020 minimálne o 15 percent. Cieľ majú orgány verejnej správy dosiahnuť do 30. apríla budúceho roka.

(tasr)

  |  

Eurozóna aj Európska únia vykázali za august deficit v obchode

Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. Vyplýva to z predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.Správu budeme aktualizovať.

Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.

Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.

Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.

Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.

Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.

Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.

Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.

(tasr)

  |  

Oprava poškodeného Kerčského mosta potrvá do júla 2023, tvrdia Rusi

Oprava poškodeného Kerčského mosta medzi ukrajinským polostrovom Krym, ktorý anektovalo Rusko, a južným Ruskom bude ukončená v júli budúceho roka. Konštatuje to dokument zverejnený na ruskej vládnej internetovej stránke.

Krymský most, ktorý je ukážkovým projektom vlády ruského prezidenta Vladimíra Putina, poškodila explózia, z ktorej Moskva obviňuje Ukrajinu. Moskva uviedla, že pri výbuchu na moste zomreli traja ľudia. Podľa Ruska na moste explodovalo nákladné vozidlo.

Niektorí ukrajinskí predstavitelia poškodenie mosta privítali, ale Kyjev sa k útoku neprihlásil.

(sita)