Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše sedem miliónov ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie jej suseda z 24. februára už približne 7,03 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 25 400 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v sobotu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb okolo 8200. Poľsko a Ukrajina majú spoločnú viac ako 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 20 500 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 5,23 milióna jedincov. V utorok tento týždeň poľská ministerka pre rodinu a sociálne veci Marlena Malagová vyhlásila, že Poľsko sa po zintenzívnení ruských útokov na Ukrajinu pripravuje na možnosť novej vlny vojnových utečencov.

"Sme v každej chvíli pripravení; naše hranice sú otvorené a sme aj logisticky pripravení na prijatie utečencov," uviedla Malagová pre verejnoprávnu sanicu TVP. Ukrajinci nájdu v Poľsku podporu a ochranu rovnako ako po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára a počas mesiacov, ktoré nasledovali, dodala.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová zvažuje návrh na disciplinárne stíhanie Žilinku. Podľa nej šíril ruskú propagandu

Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Denník N uviedla, že zvažuje podanie návrhu na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dôvodom rozhodnutia hlavy štátu je tvrdenie, že Žilinka šíril ruskú propagandu.

Čaputová súhlasila s tvrdeniami, že reakcia prokurátora na teroristický útok na Zámockej ulici bola vágnejšia oproti reakcii na dezinformáciu ambasády Ruskej federácie o zničení cintorína vojakov ruskej cárskej armády. Vyjadrenie Žilinku v tom čase odsúdil aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý ho označil za “priamy nástroj ruskej propagandy”.

„Je to citlivá vec, mám spracované podklady, informácie a musím ich iba veľmi citlivo a vážne zhodnotiť,“ uviedla Čaputová v rozhovore pre Denník N po tom, čo potvrdila zvažovanie návrhu na disciplinárny trest.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval deň po streľbe na Zámockej ulici na sociálnej sieti zásadným odsúdením “akejkoľvek formy nenávisti a neznášanlivosti, a to voči komukoľvek”.

(tasr, min)

(spracoval min)

Minúta  |  

V bani v Turecku, kde vybuchol metán, je ešte stále 15 uviaznutých baníkov

Pätnásť baníkov zostalo uväznených v uhoľnej bani v severnom Turecku ešte aj 16 hodín po výbuchu metánu, ktorý usmrtil najmenej 28 ľudí. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie tureckého ministra vnútra Süleaymana Soyla.

"Odhadujeme, že dole je uviaznutých 15 našich baníkov, a snažíme sa ich vyslobodiť," povedal minister na scéne nešťastia v meste Amasra na tureckom pobreží Čierneho mora. Piatková banská havária patrí medzi najtragickejšie priemyselné nehody v Turecku za posledných niekoľko rokov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že ruší všetko svoj plánovaný program a odletí v priebehu soboty na miesto nešťastia. Väčšina prvotných informácií o baníkoch uviaznutých vo vnútri pochádzala od ich kolegov, ktorým sa podarilo vyliezť relatívne bez zranení.

Starosta Amasry Recai Çakir však uviedol, že mnohí z tých, ktorí prežili, utrpeli "vážne zranenia". K výbuchu došlo chvíľu pred západom slnka a záchranné práce komplikovala tma.

Turecká odborová organizácia baníkov pripísala výbuch nahromadeniu metánu, zatiaľ však bolo predčasné špekulovať o príčine explózie. Turecko zažilo najtragickejšie banské nešťastie v roku 2014, keď pri výbuchu v bani v meste Soma na západe krajiny zahynulo 301 baníkov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Biden je ohromený iránskymi protestmi v súvislosti s Amíníovej smrťou

Americký prezident Joe Biden vyzval predstaviteľov Iránu, aby nepodnikali násilné akcie proti demonštrantom vo svojej krajine. V Islamskej republike sa už niekoľko týždňov konajú protesty v odozve na smrť 22-ročnej Mahsy Amíníovej, ktorú v polovici septembra zadržala v Teheráne mravnostná polícia za to, že porušila prísne predpisy týkajúce sa ženského oblečenia.

Biden je podľa svojich slov "ohromený" týmito hromadnými protestmi a Spojené štáty plne stoja za "odvážnymi Iránkami", uviedol šéf Bieleho domu v piatok v prejave v kalifornskom meste Irvine. "Irán musí prestať s násilím voči svojim občanom, ktorí si len jednoducho uplatňujú svoje základné práva," nechal sa počuť Biden, ako ho citovala agentúra DPA.

"Som ohromený tým, čo (Amíniovej smrť) dokázala v Iráne prebudiť. A prebudila niečo, čo sa – myslím si – upokojí len za dlhý, dlhý čas," povedal Biden s tým, že ženy i muži by mali mať právo na slobodu vyjadrovania a zhromažďovania.

"Ženy po celom svete sú prenasledované mnohorakým spôsobom. Ale mali by si môcť obliekať v mene Božom to, čo si chcú obliekať. Nikto by im nemal hovoriť do toho, čo si majú dať na seba," zdôraznil americký prezident.

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe však náhle omdlela a po troch dňoch v bezvedomí ju vyhlásili za mŕtvu. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty v Iráne prerástli do najväčšieho prejavu opozície voči tamojšiemu režimu v ostatných rokoch. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantov prišli o život už desiatky ľudí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predčasné voľby by boli reálne len s podporou SaS a Sme rodina, mieni publicista Hrabko

Skrátenie aktuálneho volebného obdobia hlasovaním v parlamente by bolo reálne až vtedy, keď by sa preň rozhodli SaS aj hnutie Sme rodina. Po zverejnení ich stanovísk k podpore potrebnej ústavnej zmeny, sa šanca na takéto riešenie politickej krízy v aktuálnom čase výrazne znížila. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Keďže proti predčasným voľbám sa v NR SR jednoznačne vyslovili iba OĽaNO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán aj väčšiny nezávislých poslancov.

Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽaNO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní podobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.

"Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli, aby v tej chvíli platilo," skonštatoval Hrabko.

V tejto situácii považuje za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a rokovanie odložiť. "Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu určite bude ešte dlho znieť. Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zase to bude témou dňa," dodal.

Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. "Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá," upozornil.

Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. "Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité," povedal Hrabko.

Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. "Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov," uzavrel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina vyvíja novú technológiu na boj proti dronom iránskej výroby, informoval Reznikov

Ukrajina v piatok oznámila, že vyvíja novú technológiu proti útokom iránskych dronov, ktoré používa Rusko. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov odhaduje, že Rusko má 300 iránskych útočných dronov a "pokúša sa nakúpiť niekoľko tisíc ďalších". "Uvidíme, či sa to stane alebo nie, ale my musíme byť pripravení," dodal minister.

"Vyvíjame systémy na ich eliminovanie… Tieto drony rozmontovávame, aby sme videli detaily, napríklad to, aký elektronický ´mozog´ majú vo vnútri, a podľa toho pripravíme rôzne protiopatrenia," dodal Reznikov.

Rusi používajú iránske drony na zistenie rozloženia ukrajinských ozbrojených síl, povedala vo štvrtok hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. "Teraz ich začínajú používať takmer po celom území Ukrajiny, používajú ich od severných smerov, nielen z juhu," informovala.

V južnej oblasti zostrelili ukrajinské vzdušné sily 109 dronov a 33 zasiahlo ciele, oznámila Humeniuková. Dodala, že väčšina bola zacielená na civilnú infraštruktúru.

"Fakt, že (Rusi) sa snažia používať tieto drony proti životne dôležitej infraštruktúre, pripraviť nás o vodu, teplo, elektrinu - to zodpovedá taktickým a technickým vlastnostiam a účelu týchto dronov kamikadze, pretože fungujú ako zápalky. Dron zapáli objekt a vyradí ho z prevádzky nie výbuchom, ale skôr požiarom," vysvetlila Humeniuková.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.