Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blokovanie palivového terminálu na Haiti spôsobilo potravinovú neistotu, vyhlásila OSN

Obyvatelia ostrovného štátu Haiti po prvýkrát zažívajú hladomor a akútnu potravinovú neistotu. Deje sa tak po tom, čo tamojšie gangy zablokovali hlavný palivový terminál v krajine. V noci na sobotu to vyhlásili predstavitelia Organizácie Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Haitské gangy už viac ako mesiac bránia tomu, aby do tejto krajiny prúdili dodávky benzínu a nafty. Protestujú tak proti plánu obmedziť dotácie na palivo. Väčšina dopravy je pozastavená a rabovanie či prestrelky medzi jednotlivými gangmi sú čoraz bežnejšie.

"Po prvýkrát máme na Haiti hladomor," uviedla humanitárna koordinátorka OSN na Haiti Ulrika Richardsonová. Dodala, že vojna gangov "odstrihla hlavné mesto krajiny Port-au-Prince od juhu, kde sa pestuje a vyrába najviac potravín, čo vyústilo v potravinovú neistotu".

Richardsonová tiež uviedla, že je potrebné "riešiť aj to, čo súčasné problémy v tomto karibskom štáte spôsobuje – beztrestnosť a korupciu". OSN a humanitárne organizácie v piatok uviedli, že v mestskej štvrti Cité Soleil v haitskej metropole trpí hladom takmer 20-tisíc ľudí. Dodali, že s akútnou potravinovou neistotou bojuje až 4,7 milióna osôb, čo predstavuje takmer polovicu celkového obyvateľstva Haiti.

Generálny tajomník OSN António Guterres minulý týždeň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby vyslalo ozbrojené sily na Haiti po tom, čo tento karibský štát požiadal o pomoc pri riešení svojej zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Česko hlási súvislé spomaľovanie pandémie koronavírusu

Šírenie covidu v Českej republike sa naďalej spomaľuje, vyplýva z údajov ministerstva zdravotníctva. V piatok testy odhalili 1940 nových prípadov, čo je o tretinu menej než pred týždňom, píše spravodajský server iDNES.cz

Po prvý raz za šesť týždňov sa počet novonakazených dostal v pracovný deň pod 2000. Epidémia sa spomaľuje zhruba od začiatku októbra. Ubúda aj hospitalizovaných, v nemocniciach je menej než 1500 pacientov s covidom.

Denné nárasty počtu nakazených v medzitýždňovom porovnaní stúpali s niekoľkými výnimkami od začiatku septembra. V prvom októbrovom týždni denný počet nakazených klesol a pokles pokračuje aj celý tento týždeň.

V nemocnici bolo v piatok s covidom 1491 pacientov. Menej než 1500 hospitalizovaných bolo naposledy na konci septembra. Pred týždňom ležalo v nemocniciach s nákazou viac než 1900 ľudí. Zvýšil sa však počet pacientov v ťažkom stave. Je ich 59, o deväť viac než minulý piatok, sumarizuje iDNES.cz.

(tasr, min)

Minúta  |  

Slovensko je jedinou krajinou v regióne, v ktorej dlhy na osobu prevyšujú úspory

Dlhy Slovákov stúpli vlani najrýchlejšie za posledné štyri roky, a to o 8,2 percenta. Priemerný dlh Slováka je vo výške 9 170 eur a Slovenská republika je jedinou krajinou v regióne, v ktorej dlhy na osobu prevyšujú úspory. Aj tieto závery priniesla aktuálna štúdia Allianz Global Wealth Report 2022, ktorá skúma finančný majetok a dlhy domácností v takmer 60 krajinách sveta.

Vďaka investíciám do akcií, investičných fondov a ďalších majetkových účastí stúpol podľa analýzy v roku 2021 finančný majetok Slovákov o 10 percent, čo bolo výrazne nad dlhodobým priemerom. Celkové nové úspory Slovákov sa v minulom roku zvýšili na 7,5 miliardy eur, pričom 1,3 miliardy z nich išli do cenných papierov a 1,8 miliardy do poistných a dôchodkových produktov, čo je najviac za posledné desaťročie.

Bankové vklady zostávajú podľa Allianzu pre Slovákov naďalej najobľúbenejšou triedou aktív, keď tvorili 58 percent. Priemerný Slovák má podľa analýzy čisté finančné aktíva vo výške 8 460 eur, čím Slovensko v rebríčku najbohatších krajín figuruje na 41. mieste. V priemere viac finančného majetku má Čech (24 380 eur), Maďar (18 060 eur), Poliak (11 250 eur) aj Bulhar (11 410 eur).

V roku 2022 majú globálne finančné aktíva podľa štúdie klesnúť o viac ako 2 percentá, čo je prvá výrazná strata bohatstva od finančnej krízy v roku 2008. V reálnych číslach domácnosti prídu o desatinu svojho bohatstva. Na rozdiel od vtedajšej krízy, po ktorej nasledoval relatívne rýchly obrat, je strednodobý výhľad teraz horší. Priemerný nominálny rast finančných aktív do roku 2025 sa očakáva na úrovni 4,6 percenta, v porovnaní s vyše 10-percentným v predchádzajúcich troch rokoch.

"Rok 2021 prináša koniec éry. Posledné tri roky boli výnimočné pre väčšinu sporiteľov. Nielen rok 2022, ale aj nasledujúce roky budú iné. Kríza životných nákladov podrobuje spoločnosť skúške. Vlády čelia obrovskej výzve zvládnuť energetickú krízu, zabezpečiť zelenú transformáciu a podnietiť rast, zatiaľ čo menová politika tvrdo brzdí. Už nie je priestor na politické chyby. Kľúčom k úspechu sú inovatívne a cielené opatrenia na národnej úrovni a európska jednota na nadnárodnej úrovni," konštatoval hlavný ekonóm Allianz Ludovic Subran.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko prijalo od začiatku ukrajinskej vojny už vyše sedem miliónov ľudí

Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie jej suseda z 24. februára už približne 7,03 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 25 400 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny a v sobotu k 07.00 h dosiahol počet príchodzích osôb okolo 8200. Poľsko a Ukrajina majú spoločnú viac ako 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 20 500 ľudí. A z poľského územia na ukrajinské prešlo od začiatku vojny už dovedna 5,23 milióna jedincov. V utorok tento týždeň poľská ministerka pre rodinu a sociálne veci Marlena Malagová vyhlásila, že Poľsko sa po zintenzívnení ruských útokov na Ukrajinu pripravuje na možnosť novej vlny vojnových utečencov.

"Sme v každej chvíli pripravení; naše hranice sú otvorené a sme aj logisticky pripravení na prijatie utečencov," uviedla Malagová pre verejnoprávnu sanicu TVP. Ukrajinci nájdu v Poľsku podporu a ochranu rovnako ako po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára a počas mesiacov, ktoré nasledovali, dodala.

(tasr, min)

Minúta  |  

Čaputová zvažuje návrh na disciplinárne stíhanie Žilinku. Podľa nej šíril ruskú propagandu

Prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Denník N uviedla, že zvažuje podanie návrhu na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dôvodom rozhodnutia hlavy štátu je tvrdenie, že Žilinka šíril ruskú propagandu.

Čaputová súhlasila s tvrdeniami, že reakcia prokurátora na teroristický útok na Zámockej ulici bola vágnejšia oproti reakcii na dezinformáciu ambasády Ruskej federácie o zničení cintorína vojakov ruskej cárskej armády. Vyjadrenie Žilinku v tom čase odsúdil aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý ho označil za “priamy nástroj ruskej propagandy”.

„Je to citlivá vec, mám spracované podklady, informácie a musím ich iba veľmi citlivo a vážne zhodnotiť,“ uviedla Čaputová v rozhovore pre Denník N po tom, čo potvrdila zvažovanie návrhu na disciplinárny trest.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval deň po streľbe na Zámockej ulici na sociálnej sieti zásadným odsúdením “akejkoľvek formy nenávisti a neznášanlivosti, a to voči komukoľvek”.

(tasr, min)

(spracoval min)

Minúta  |  

V bani v Turecku, kde vybuchol metán, je ešte stále 15 uviaznutých baníkov

Pätnásť baníkov zostalo uväznených v uhoľnej bani v severnom Turecku ešte aj 16 hodín po výbuchu metánu, ktorý usmrtil najmenej 28 ľudí. Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie tureckého ministra vnútra Süleaymana Soyla.

"Odhadujeme, že dole je uviaznutých 15 našich baníkov, a snažíme sa ich vyslobodiť," povedal minister na scéne nešťastia v meste Amasra na tureckom pobreží Čierneho mora. Piatková banská havária patrí medzi najtragickejšie priemyselné nehody v Turecku za posledných niekoľko rokov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že ruší všetko svoj plánovaný program a odletí v priebehu soboty na miesto nešťastia. Väčšina prvotných informácií o baníkoch uviaznutých vo vnútri pochádzala od ich kolegov, ktorým sa podarilo vyliezť relatívne bez zranení.

Starosta Amasry Recai Çakir však uviedol, že mnohí z tých, ktorí prežili, utrpeli "vážne zranenia". K výbuchu došlo chvíľu pred západom slnka a záchranné práce komplikovala tma.

Turecká odborová organizácia baníkov pripísala výbuch nahromadeniu metánu, zatiaľ však bolo predčasné špekulovať o príčine explózie. Turecko zažilo najtragickejšie banské nešťastie v roku 2014, keď pri výbuchu v bani v meste Soma na západe krajiny zahynulo 301 baníkov.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.