Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predseda Európskej rady Michel je pobúrený odpalmi rakiet KĽDR

Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu vyjadril pobúrenie nad konaním Severnej Kórey, ktorá v stredu odpálila do mora viac než dve desiatky rakiet. Zároveň vyjadril podporu Južnej Kórei. Informuje o tom na základe správy agentúry AFP.

"Som pobúrený týmto agresívnym a nezodpovedným správaním sa Pchjongjangu, ktorý odpaľuje rakety ponad námorné hranice s Južnou Kóreou," napísal Michel na Twitteri a vyjadril solidaritu s Južnou Kóreou a ďalšími krajinami v tejto oblasti.

KĽDR v stredu vystrelila do mora 23 rakiet a tiež sto delostreleckých nábojov. Jedna z rakiet, ktorá dopadla v blízkosti juhokórejských výsostných vôd, vyvolala na ostrove Ullung-do letecký poplach. Išlo o prvý letecký poplach v Južnej Kórei od roku 2016.

Pchjongjang v stredu vykonal raketové skúšky po druhý raz v priebehu necelého týždňa. Zrejme išlo o reakciu na dosiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa začali v pondelok.

(tasr)

Minúta  |  

Zásobníky plynu v Taliansku sú naplnené na 95 percent

Zásobníky plynu v Taliansku sú v súčasnosti zaplnené približne na 95 percent, čo zodpovedá 11,2 miliardy kubických metrov (m3) plynu. Oznámil to v stredu prevádzkovateľ tamojšej plynárenskej siete Snam.

Podľa Snam ďalších 1,1 miliardy m3 je k dispozícii v skladoch iných dodávateľov a 4,5 miliardy m3 sa nachádza v skladoch určených pre prípad núdze.

Generálny riaditeľ spoločnosti Snam Stefano Venier to označil za "zásadný" výsledok vzhľadom na blížiacu sa zimu. Ešte v júli sa pritom zdalo, že dosiahnuť cieľ, ktorým bolo naplnenie zásobníkov na 90 percent, bude veľmi náročné, poznamenal Venier.

Taliansko pred vojnou na Ukrajine dovážalo takmer 40 percent plynu z Ruska, v dôsledku čoho bolo silne závislé od Moskvy. Od konfliktu však podpísala stredomorská krajina nové zmluvy, aby sa stala nezávislou od ruských dodávok a oznámila plány na zvýšenie domácej produkcie plynu v podmorských ložiskách.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa vraj ešte nerozhodol, či bude v roku 2024 kandidovať na prezidenta

Ruský prezident Vladimír Putin sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o post prezidenta aj vo voľbách v roku 2024, povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas pravidelného tlačového brífingu. Informoval o tom portál americkej spravodajskej televízie CNN.

Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008. Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom.

Medvedev v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.

(tasr)

Minúta  |  

Schodok štátneho rozpočtu sa zvýšil na 1,733 miliardy eur, informoval rezort financií

Schodok štátneho rozpočtu sa v októbri zvýšil na 1,733 miliardy eur zo septembrových 1,319 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa však hospodárenie štátu zlepšilo o 2,970 miliardy eur alebo o 63,2 percenta.

V stredu o tom na svojej internetovej stránke informovalo Ministerstvo financií (MF) SR. Medziročne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 2,130 miliardy eur (+16,4 percenta) a výdavky zároveň klesli o 840,1 milióna eur (-4,7 percenta).

Oproti októbru minulého roka vzrástli najmä daňové príjmy, a to o 1,949 miliardy eur, pričom pozitívny vývoj zaznamenalo MF takmer pri všetkých daniach. Výber dane z pridanej hodnoty vzrástol o 883,9 milióna eur, daň z príjmov právnických osôb o 878,1 milióna eur a spotrebné dane o 144,1 milióna eur. K poklesu výberu došlo pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 20,6 milióna eur.

Príjmy štátneho rozpočtu v rámci prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti boli na úrovni 21,3 milióna eur, negatívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 9,8 milióna eur. Príjmy z dividend medziročne klesli o 114,3 milióna eur.

V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k medziročnému nárastu o 283,4 milióna eur. Ide najmä o medziročný nárast príjmov z administratívnych poplatkov vo výške 52,9 milióna eur a iných nedaňových príjmov vo výške 226,7 milióna eur.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 443,7 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 91,2 milióna eur, s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ vo výške 34,4 milióna eur.

Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 36,1 milióna eur alebo o 4,7 percenta. Pri transfere pre Sociálnu poisťovňu došlo k medziročnému poklesu o 496,5 milióna eur a čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu sa medziročne znížilo o 981,9 milióna eur.

(tasr)

Minúta  |  

S kontrolami na hraniciach s Maďarskom policajtom pomôžu vojaci

Zabezpečiť verejný poriadok v blízkosti vnútorných hraníc Slovenskej republiky, predovšetkým s Maďarskom, v súvislosti s výrazným nárastom nelegálnej migrácie budú príslušníkom Policajného zboru SR pomáhať aj profesionálni vojaci. Ako sa uvádza v návrhu, ktorý dnes odobrila vláda, na plnenie úloh v súvislosti s aktuálnou situáciou bude vyčleňovaných sto vojakov denne.

„Na základe požiadavky Policajného zboru a aktuálnych personálnych a materiálno-technických možností Ozbrojených síl SR budú vyčlenení profesionálni vojaci nasadzovaní do spoločných hliadok spoločne s príslušníkmi Policajného zboru najmä na bývalých hraničných priechodoch na vnútornej hranici SR s Maďarskom s cieľom vykonávania policajných kontrol v boji proti nelegálnej sekundárnej migrácii cez územie SR," uvádza sa v dokumente.

Materiál pripomína, že vzhľadom na výrazný nárast nelegálnej sekundárnej migrácie na území SR a zavedenie kontrol zo strany Českej republiky a Rakúska na ich vnútorných hraniciach so SR je potrebné zaviesť nevyhnutné opatrenia aj na vnútorných hraniciach SR.

„Tieto opatrenia by mali smerovať najmä na elimináciu nelegálnej sekundárnej migrácie na vnútornej hranici SR s Maďarskom, ktorá je najviac postihnutá touto nelegálnou migráciu," dodal dokument.

(sita)

Minúta  |  

Pri rozvoji kraja nie je podľa staronovej županky Eriky Jurinovej priestor na žabomyšie vojny

Ak nám ide všetkým o rozvoj kraja, nie je priestor na žabomyšie vojny, ale len na spoluprácu. Na dnešnom tlačovom brífingu k výsledkom volieb do orgánov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) to povedala žilinská županka Erika Jurinová, ktorej sa podarilo obhájiť pozíciu jedinej ženy v osmičke predsedov vyšších územných celkov na Slovensku.

„Vždy som stavala na spolupráci a verím, že tak, ako sme ju vedeli udržať v tomto volebnom období, rovnako sa nám bude dariť hľadať a realizovať zhodu aj naďalej v každom jednom regióne. Nikdy sme nepolitikárčili a vždy sme hľadali zhodu na tom, aby sme vedeli postupovať spoločne ďalej," uviedla Jurinová.

Priznala, že voľby sledovala s veľkým rešpektom. „Uvedomovala som si silu svojich protikandidátov a o to vďačnejšia som za to, že budem môcť pokračovať v rozvoji vecí, ktoré sme naštartovali," doplnila predsedníčka ŽSK.

V porovnaní s rokom 2017 bola volebná účasť v ŽSK o takmer 15 percent vyššia a presiahla hranicu 48 percent. „Milo ma prekvapilo, že Žilinský kraj bol opäť krajom, kde prišlo k urnám najviac voličov v rámci Slovenska. Svedčí to o tom, že sa nám podarilo stratégia, ktorú sme si stanovili, aby sme čo najviac ľuďom vysvetlili fungovanie a pôsobenie krajských samospráv," dodala Jurinová.

Popri hnutí OĽaNO ju vo voľbách podporovalo aj ďalších 10 politických subjektov, vrátane koaličných partnerov Sme rodina a Za ľudí, ale aj strany Sloboda a Solidarita. Široká pravicová koalícia však získala v zastupiteľstve ŽSK len jeden poslanecký mandát. „Ukázalo sa, že nezávislí poslanci majú v zastupiteľstve opäť prím. Verím, že sa nám podarí nájsť spoločný mód tak, ako sa nám to podarilo naprieč celým politickým spektrom aj v tomto volebnom období," poznamenala Jurinová.

Volieb do orgánov ŽSK sa zúčastnilo 274 917 voličov. Z 249 830 platných hlasov získala Erika Jurinová 80 049 hlasov, druhý v poradí Igor Choma (Smer-SD) získal 55 571 hlasov a tretiemu v poradí Igorovi Janckulíkovi (KDH, Dobrá voľba a Umiernení, SNS) odovzdalo hlas 52 914 voličov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.