Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská diplomacia: Zabránenie stretu jadrových mocností je najvyššou prioritou

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení zopakovalo svoj záväzok, čo sa týka zabránenia atómovej vojne. Zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu.

"Sme pevne presvedčení, že v súčasnej ťažkej a turbulentnej situácii – (ktorá je) dôsledkom nezodpovedných a nehanebných krokov smerujúcich k podkopávaniu našej štátnej bezpečnosti – je hlavnou prioritou zabrániť akejkoľvek zrážke jadrových mocností," uviedol ruský rezort diplomacie.

Moskva vyzvala ostatné jadrové mocnosti, aby "upustili od nebezpečných pokusov", čo sa týka ohrozenia záujmov iných krajín.

Noviny The New York Times (NYT) v stredu citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých vysokopostavení ruskí vojenskí lídri nedávno diskutovali o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimír Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane.

Zdroje NYT uviedli, že administratíva prezidenta USA Joea Bidena bola znepokojená v súvislosti so správami, ktoré "ukázali, akí frustrovaní boli ruskí generáli zo svojich zlyhaní" na bojisku. Varovali preto, že Putinove hrozby ohľadom nasadenia jadrových zbraní "nemusia byť len slovami".

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že cieľ Ukrajiny znova získať územia okupované Ruskom by predstavoval "hrozbu pre existenciu nášho štátu". Išlo by podľa jeho slov o "priamy dôvod" na využitie jadrového odstrašovania.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v stredu obvinil západné médiá, že tému použitia jadrových zbraní úmyselne nafukujú, pričom správu NYT nazval "veľmi nezodpovednou".

(tasr)

Minúta  |  

Nitrianski policajti zadržali na rýchlostnej ceste R1 takmer stovku migrantov

Nitrianski policajti zadržali v stredu na rýchlostnej ceste R1 takmer stovku migrantov. Vyplýva to z vyjadrení polície.

V ranných hodinách zastavovali diaľniční policajti dodávku, ktorej vodič na ich znamenia nereagoval a pokračoval v jazde. Policajtom sa pokúsil utiecť, ale nepoznal cestu a odbočil priamo pred oddelenie diaľničných policajtov Nitra – Selenec, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Vodič sa dal na útek do blízkeho poľa, kde ho však policajti zakrátko chytili. V dodávke sa viezlo 26 migrantov.

V katastri obce Veľké Zálužie na rýchlostnej ceste R1 praskla vodičovi vozidla Iveco Eurocargo s nemeckým evidenčným číslom pravá zadná pneumatika. Vodič si mal údajne presadnúť z pokazenej dodávky do neznámeho vozidla a odísť smerom na Trnavu, potvrdila polícia.

Na vozidle Iveco vykopli migranti bočné dvere a rozutekali sa po rýchlostnej ceste a do poľa. Policajti ihneď zhromažďovali týchto ľudí do skupín pod blízkym diaľničným mostom, odkiaľ ich vyzdvihne autobus. Na mieste sa nachádza približne 70 migrantov.

Miesto zabezpečuje šesť policajných hliadok rôznych útvarov Okresného a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Vecou sa polícia naďalej zaoberá.

(tasr)

Minúta  |  

Predseda Európskej rady Michel je pobúrený odpalmi rakiet KĽDR

Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu vyjadril pobúrenie nad konaním Severnej Kórey, ktorá v stredu odpálila do mora viac než dve desiatky rakiet. Zároveň vyjadril podporu Južnej Kórei. Informuje o tom na základe správy agentúry AFP.

"Som pobúrený týmto agresívnym a nezodpovedným správaním sa Pchjongjangu, ktorý odpaľuje rakety ponad námorné hranice s Južnou Kóreou," napísal Michel na Twitteri a vyjadril solidaritu s Južnou Kóreou a ďalšími krajinami v tejto oblasti.

KĽDR v stredu vystrelila do mora 23 rakiet a tiež sto delostreleckých nábojov. Jedna z rakiet, ktorá dopadla v blízkosti juhokórejských výsostných vôd, vyvolala na ostrove Ullung-do letecký poplach. Išlo o prvý letecký poplach v Južnej Kórei od roku 2016.

Pchjongjang v stredu vykonal raketové skúšky po druhý raz v priebehu necelého týždňa. Zrejme išlo o reakciu na dosiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa začali v pondelok.

(tasr)

Minúta  |  

Zásobníky plynu v Taliansku sú naplnené na 95 percent

Zásobníky plynu v Taliansku sú v súčasnosti zaplnené približne na 95 percent, čo zodpovedá 11,2 miliardy kubických metrov (m3) plynu. Oznámil to v stredu prevádzkovateľ tamojšej plynárenskej siete Snam.

Podľa Snam ďalších 1,1 miliardy m3 je k dispozícii v skladoch iných dodávateľov a 4,5 miliardy m3 sa nachádza v skladoch určených pre prípad núdze.

Generálny riaditeľ spoločnosti Snam Stefano Venier to označil za "zásadný" výsledok vzhľadom na blížiacu sa zimu. Ešte v júli sa pritom zdalo, že dosiahnuť cieľ, ktorým bolo naplnenie zásobníkov na 90 percent, bude veľmi náročné, poznamenal Venier.

Taliansko pred vojnou na Ukrajine dovážalo takmer 40 percent plynu z Ruska, v dôsledku čoho bolo silne závislé od Moskvy. Od konfliktu však podpísala stredomorská krajina nové zmluvy, aby sa stala nezávislou od ruských dodávok a oznámila plány na zvýšenie domácej produkcie plynu v podmorských ložiskách.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sa vraj ešte nerozhodol, či bude v roku 2024 kandidovať na prezidenta

Ruský prezident Vladimír Putin sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o post prezidenta aj vo voľbách v roku 2024, povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas pravidelného tlačového brífingu. Informoval o tom portál americkej spravodajskej televízie CNN.

Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008. Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom.

Medvedev v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.

(tasr)

Minúta  |  

Schodok štátneho rozpočtu sa zvýšil na 1,733 miliardy eur, informoval rezort financií

Schodok štátneho rozpočtu sa v októbri zvýšil na 1,733 miliardy eur zo septembrových 1,319 miliardy eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa však hospodárenie štátu zlepšilo o 2,970 miliardy eur alebo o 63,2 percenta.

V stredu o tom na svojej internetovej stránke informovalo Ministerstvo financií (MF) SR. Medziročne vzrástli príjmy štátneho rozpočtu o 2,130 miliardy eur (+16,4 percenta) a výdavky zároveň klesli o 840,1 milióna eur (-4,7 percenta).

Oproti októbru minulého roka vzrástli najmä daňové príjmy, a to o 1,949 miliardy eur, pričom pozitívny vývoj zaznamenalo MF takmer pri všetkých daniach. Výber dane z pridanej hodnoty vzrástol o 883,9 milióna eur, daň z príjmov právnických osôb o 878,1 milióna eur a spotrebné dane o 144,1 milióna eur. K poklesu výberu došlo pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 20,6 milióna eur.

Príjmy štátneho rozpočtu v rámci prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti boli na úrovni 21,3 milióna eur, negatívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému poklesu o 9,8 milióna eur. Príjmy z dividend medziročne klesli o 114,3 milióna eur.

V rámci ostatných príjmov štátneho rozpočtu došlo k medziročnému nárastu o 283,4 milióna eur. Ide najmä o medziročný nárast príjmov z administratívnych poplatkov vo výške 52,9 milióna eur a iných nedaňových príjmov vo výške 226,7 milióna eur.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 443,7 milióna eur. V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému nárastu o 91,2 milióna eur, s čím súvisí aj medziročný nárast výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ vo výške 34,4 milióna eur.

Platba do rozpočtu EÚ zaznamenala medziročný nárast o 36,1 milióna eur alebo o 4,7 percenta. Pri transfere pre Sociálnu poisťovňu došlo k medziročnému poklesu o 496,5 milióna eur a čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu sa medziročne znížilo o 981,9 milióna eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.