Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Päť vplyvných periodík žiada Spojené štáty, aby upustili od Assangeovho stíhania

Päť popredných západných denníkov v pondelok spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

Tento Austrálčan je vo väzbe v Spojenom kráľovstve, kde čaká na rozhodnutie vo veci svojho vydania do USA, kde ho v takom prípade čaká súd za prezradenie tajných informácií – okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.

Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel teraz napísali vláde USA otvorený list, ktorým ju žiadajú, aby upustila od Assangeovho stíhania, informuje TASR.

List bol napísaný pri príležitosti 12. výročia spolupráce redakcií pätice denníkov s Assangeom, keď mu pomohli so zverejnením výňatkov z viac ako 250-tisíc tajných amerických diplomatických depeší, ktoré získala stránka WikiLeaks.

O rok neskôr Assange zverejnil neredigované výňatky z niektorých depeší. Spomínaná pätica novín ho však vtedy kritizovala za možné ohrozenie životov zdrojov zo spravodajských služieb USA.

Signatári vo svojom otvorenom liste upozorňujú na to, že v čase, keď bol prezidentom USA Barack Obama a Joe Biden bol jeho viceprezidentom, americká administratíva s obvinením Assangea otáľala – vtedy by totiž by mohli byť trestne stíhaní aj novinári, ktorých sa kauza týka.

Táto situácia sa zmenila za republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa. Ministerstvo spravodlivosti USA vtedy obvinilo Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, ,,ktorý sa nikdy nepoužil na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa".

,,Toto obvinenie vytvára nebezpečný precedens a hrozí, že podkope americký prvý dodatok (ústavy) a slobodu tlače," píšu signatári v liste Bidenovej administratíve.

,,Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov," uvádza sa v liste.

Počas 'Cablegate' bolo zverejnených viac ako 251-tisíc diplomatických depeší z ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré odhalili niekoľko prípadov korupcie, diplomatických škandálov a špionážnych operácií po celom svete.

Denník Le Monde poznamenal, že aj v roku 2022 tento dokumentačný prameň stále využívajú novinári i historici, ktorí tam dodnes nachádzajú podklady pre svoje nové odhalenia.

Pre zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea mala táto 'Cablegate' a niekoľko ďalších únikov citlivých dokumentov vážne následky: dňa 12. apríla 2019 bol v Londýne zadržaný a je v britskom prísne stráženom väzení, v ktorom sa bežne nachádzajú teroristi alebo členovia skupín napojených na organizovaný zločin.

Vo väzbe čaká sa rozhodnutie vo veci jeho odvolania sa proti súhlasu Spojeného kráľovstva s jeho vydaním do Spojených štátov. V prípade vydania do USA a uznania viny Assangeovi hrozí až 175 rokov odňatia slobody vo väznici s maximálnym stupňom stráženia.

(tasr)

Minúta  |  

OSN a USA vyzvali Čínu, aby rešpektovala právo na protesty

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v pondelok apeloval na Čínu, aby nezatýkala ľudí len za to, že sa zúčastňujú na pokojných protestoch voči prísnym proticovidovým opatreniam čínskej vlády. Právo Číňanov demonštrovať obhajovali aj Spojené štáty.

"Vyzývame (zodpovedných čínskych) predstaviteľov, aby reagovali na protesty v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. Nikto by nemal byť svojvoľne zadržiavaný za pokojné vyjadrenie svojho názoru," povedal novinárom hovorca OHCHR Jeremy Laurence.

Dodal, že širšia diskusia v rámci celej čínskej spoločnosti – najmä s mladými ľuďmi – by mohla pomôcť pri formovaní verejných politík, ktoré by tak mohli byť lepšie pochopené, a tým i efektívnejšie.

"Už dlho hovoríme, že každý má právo pokojne protestovať – tu v Spojených štátoch, ako aj na celom svete. To zahŕňa aj Čínsku ľudovú republiku," uviedlo vo vyhlásení pre agentúru AFP ministerstvo zahraničných vecí USA.

Washington dodal, že proticovidové opatrenia v Číne zahŕňajúce tvrdé lockdowny považuje za neprimerané. Spojené štáty sa domnievajú, že pre Peking bude veľmi náročné zabrániť šíreniu covidu prostredníctvom jeho stratégie nulovej tolerancie covidu. USA sa v boji s ochorením COVID-19 skôr "zameriavajú na to, čo funguje" vrátane posilnenia očkovania a zjednodušenia prístupu k testovaniu a liečbe.

Číňania od minulého týždňa protestujú v uliciach a na univerzitných campusoch mnohých veľkých miest vrátane Pekingu a Šanghaja. Ide o najväčšiu vlnu protestov od prodemokratických zhromaždení v roku 1989.

Demonštrácie vypukli v reakcii na smrtiaci požiar v čínskom regióne Sin-ťiang, ku ktorého tragickým následkom zrejme prispel aj lockdown. Hovorca OHCHR v tejto súvislosti zdôraznil, že je nutná transparentnosť, čo sa týka reakcie na obavy verejnosti a poučenie sa z tragédie.

Laurence doplnil, že OHCHR od začiatku pandémie nalieha na to, že zavedené reštrikcie proti covidu musia byť v súlade s vedeckými a lekárskymi odporúčaniami a nesmú byť diskriminačné. Takisto musia byť podľa jeho slov obmedzené na určitý čas a majú zahŕňať mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu ľudia vyjadriť svoje obavy.

(tasr)

Minúta  |  

Primátor Prešova František Oľha bude poberať plat vo výške vyše 6-tisíc eur

Primátor Prešova František Oľha bude poberať plat vo výške 6 002 eur. Na pondelkovom rokovaní zastupiteľstva o tom rozhodli mestskí poslanci. Zákonom stanovenú výšku platu mu zvýšili o 40 percent.

Pre mestá, ktoré majú počet obyvateľov od 50-tisíc do 100-tisíc, medzi ktoré Prešov patrí, zákon stanovuje výšku platu primátora na 3,54-násobku sumy priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Priemerná mesačná mzda v roku 2021 bola vo výške 1 211 eur. Minimálny plat primátora Prešova je tak vo výške 4 287 eur. Poslanci ho môžu zvýšiť až o 60 percent.

Zastupiteľstvo schválilo návrh poslanca Richarda Dubovického, aby bol primátorovi plat zvýšený o 40 percent. Hlasovalo zaň 17 poslancov, piati sa zdržali, jeden bol proti a dvaja nehlasovali.

Primátor predložil mestskému zastupiteľstvu aj informáciu o ustanovení svojho prvého zástupcu. Stal sa ním od 23. novembra Richard Drutarovský. Oľha určil rozsah výkonu jeho funkcie na sto percent, ako aj plat vo výške 70 percent z platu primátora, čo predstavuje sumu 4 202 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská SBU pokračuje v raziách v objektoch pravoslávnej cirkvi

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) začala vyšetrovať ďalšie dve kauzy spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), ktorá donedávna plne podliehala moskovskému patriarchátu. Informovala o tom spravodajská stanica BBC.

Oba prípady súvisia s nálezom propagandistických materiálov, ktoré "popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka, ako aj práva Ukrajiny na štátnosť". Tieto písomnosti sa našli počas razie v teologickom seminári a eparchii patriacej pod moskovský patriarchát v Ivanofrankovskej oblasti na juhozápade Ukrajiny.

Vo vyhlásení SBU sa špecifikuje, že pri razii boli zhabané "brožúry a knihy xenofóbneho a nenávistného obsahu s urážlivými výmyslami o iných národnostiach a náboženstvách". Ich autormi sú väčšinou osobnosti z Ruska. Knihy vyšli v ruských vydavateľstvách.

SBU v posledných týždňoch vykonala prehliadky v niekoľkých objektoch patriacich UPC. Tajná služba vysvetlila, že takéto opatrenia prijíma ako súčasť boja "proti podvratným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine".

Veľkú pozornosť venovali médiá razii, ktorú vykonala SBU v spolupráci s ďalšími zložkami 22. novembra v areáli Kyjevsko-pečerskej lavry v Kyjeve. Na území tamojších chrámov a v ďalších objektoch sa nachádzali ľudia bez dokladov či občania Ruska. Našla sa tam aj prokremeľská literatúra a veľké sumy peňazí v hrivnách, dolároch a rubľoch.

O tri dni neskôr sa podobná operácia SBU konala aj na území černovicko-bukovinskej eparchie UPC. Našli sa tam dokumenty potvrdzujúce, že viacerí predstavitelia vedenia diecéznych štruktúr majú ruské občianstvo. BBC uvádza, že ruský pas má aj miestny metropolita Meletij.

V rámci tejto razie SBU našla sklady prokremeľskej literatúry, ktorá "velebí Rusko a vyzýva (veriacich) na jeho podporu", napísala BBC.

UPC vo svojom vyhlásení na margo razií uviedla, že "nemôžu nevyvolávať znepokojenie". Potvrdila, že ukrajinské orgány činné v trestnom konaní medzičasom vzniesli voči viacerých duchovným vážne obvinenia. Vedenie UPC však vyjadrilo vieru, že ich prípady budú posudzované objektívne.

UPC pripomenula, že po koncile zvolanom na 27. mája už nie je podriadená moskovskému patriarchátu. Mnohé miestne farnosti sa však naďalej hlásia k Moskve. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil razie v kyjevskom kláštornom komplexe za konanie namierené "proti ruskému pravosláviu".

(tasr)

Minúta  |  

Rusko odložilo rozhovory o jadrovom odzbrojovaní s USA

Rusko jednostranne odložilo konanie rozhovoroch o jadrovom odzbrojovaní, ktoré sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na pondelňajšiu správu ruského denníka Kommersant, ktorý v tejto súvislosti citoval americkú ambasádu.

Odloženie rokovaní krátko nato potvrdilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré však neuviedlo dôvod tohto kroku.

Oznámilo len, že plánované rozhovory sa tento týždeň v Káhire neuskutočnia a budú v neskoršom, (nespresnenom) termíne. Americká ambasáda však informovala, že išlo o jednostranné rozhodnutie Moskvy.

Predstavitelia Ruska a USA mali od utorka 29. novembra do 6. decembra rokovať v Káhire o obnovení inšpekcií podľa Novej dohody START (New START; SNV-III), ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín.

Inšpekcie prebiehajúce v rámci tejto zmluvy boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nepodarilo dosiahnuť dohodu o ich obnovení.

Avizované obnovenie rozhovorov označila agentúra Reuters začiatkom novembra za znak toho, že obe strany chcú aspoň udržiavať dialóg v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu uvrhla ich vzájomné vzťahy do najkonfliktnejšieho stavu za posledných 60 rokov. Moskva však uviedla, že neočakáva, že by počas týchto rokovaní prišlo k nejakému prelomu.

(tasr)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia

Invázia ruskej armády na Ukrajinu opäť zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia, uviedol v pondelok generálny riaditeľ Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Fernando Arias.

"Situácia na Ukrajine opäť zvýšila reálnu hrozbu, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia vrátane chemických zbraní," povedal Arias na úvod výročného zasadnutia OPCW v Haagu, informuje agentúra AFP.

Tento stav podľa Ariasa "vyostril existujúce napätie do bodu, keď nemožno predpokladať jednotu medzinárodného spoločenstva v spoločných globálnych výzvach súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou a mierom."

Medzinárodné odzbrojovacie organizácie ako OPCW – laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2013 – sa "teraz stali miestami konfrontácií a nezhôd," uviedol Arias s poľutovaním.

AFP pripomenula, že vyhrážky a obvinenia o možnom použití jadrových, chemických a biologických zbraní sa objavili krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári tohto roku, no bez akýchkoľvek dôkazov o ich nasadení.

Generálny riaditeľ OPCW vo svojom prejave pripomenul Rusku a Ukrajine, že patria medzi 193 krajín, ktoré sa zaviazali, že "nikdy a za žiadnych okolností nebudú vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať, prenášať alebo používať chemické zbrane".

Dodal, že OPCW "naďalej pozorne sleduje vážnu situáciu (na Ukrajine) a zostáva v kontakte so stálymi zastúpeniami Ruskej federácie i Ukrajiny". AFP podotkla, že OPCW Ukrajine na jej žiadosť poskytla školenie pre zásahové tímy záchranných zložiek v prípade chemického útoku alebo úniku chemikálií.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.