Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda schválila zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií by mali platiť dočasne daň z nadmerného príjmu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetike, ktorú v pondelok schválila vláda. Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) zároveň požiadal Národnú radu SR o prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v dôvodovej správe k schválenému zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW bude od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Prečo zaviedli daň

Ako argumentuje Ministerstvo hospodárstva SR, ceny elektriny na trhu v období od začiatku leta 2022 skokovo narastajú v reakcii na významný rast trhovej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná.

„Veľkoobchodné ceny elektriny a plynu priamo ovplyvňujú tvorbu maloobchodných cien elektriny, ktoré majú dopad na domácnosti, verejný sektor a podniky. Predaj elektriny za vyššie trhové ceny, ako sú reálne výrobné ceny, umožňuje vybraným výrobcom elektriny z takzvaných inframarginálnych zdrojov vrátane sprostredkovateľov generovať v súčasnej situácii vysokých cien elektriny na veľkoobchodných trhoch nadmerné príjmy," dodáva.

Podľa nariadenia Európskej únie majú pritom členské štáty povinnosť zaviesť dočasné vnútroštátne opatrenie týkajúce sa uplatňovania stropu trhových príjmov výrobcov z predaja elektriny a prerozdelenie nadmerných príjmov koncovým odberateľom elektriny. Podľa predloženého návrhu by mala byť platiteľom odvodu tuzemská, ako aj zahraničná fyzická alebo právnická osoba, ak na Slovensku vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny na základe povolenia alebo splnenia oznamovacej povinnosti.

Ruská ropa sa bude označovať

Návrh novely zákona tiež reaguje na reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruska na Ukrajine, týkajúce sa uvalených sankcií na ruskú ropu dodanú na Slovensko ropovodom a ropné výrobky vyrobené z tejto ropy alebo ich ďalší predaj do iných členských štátov, prípadne do tretích krajín.

Preto sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Predstavená legislatíva taktiež zavádza nový inštitút takzvanej krízovej regulácie. To umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Poľsko vyzvalo EÚ a členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu

Poľsko v pondelok apelovalo na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

„Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby navýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou," uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.

„Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, ako je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov," povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých.

„Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov," tvrdil Jablonski.

Finančné zdroje potrebné pre Ukrajinu by sa podľa slov Jablonského dali získať zo zmrazených ruských aktív. Ocenil, že Európska komisia na tejto záležitosti pracuje, avšak poznamenal, že v tejto veci neboli „od marca podniknuté žiadne kroky".

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko: Laureátovi Nobelovej ceny Biaľackému hrozí 12-ročné väzenie

Väznenému bieloruskému aktivistovi Alesovi Biaľackému, ktorý sa tento rok stal spolulaureátom Nobelovej ceny za mier, hrozí v jeho vlasti až 12-ročné väzenie. Obvinený je z toho, že do Bieloruska pašoval peniaze s cieľom financovať tamojšie opozičné skupiny.

Oznámila to podľa agentúry AFP v pondelok bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna, ktorú Biaľacki založil.

Viasna uviedla, že rovnakým obvineniam ako Biaľacki čelí aj niekoľko ďalších aktivistov. ,,Hrozí im sedem- až dvanásťročné väzenie," dodala táto ľudskoprávna organizácia.

Biaľackému (60) bola prestížna Nobelova cena za mier udelená v októbri. Spoločne s ním ju získala i ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL). Ocenenie im bolo udelené za úsilie, ktoré vynakladajú v oblasti ,,ľudských práv, demokracie a mierového spolužitia (troch) susediacich krajín – Bieloruska, Ruska a Ukrajiny".

Nobelovu cenu za mier laureátom odovzdajú na ceremónii, ktorá sa uskutoční 10. decembra v Osle. Biaľackého tam má zastupovať jeho manželka Natalľa Pinčuková.

Biaľacki (60) bol uväznený po rozsiahlych demonštráciám, ktoré vypukli v Bielorusku po sporných prezidentských voľbách v roku 2020. V tých oficiálne zvíťazil Alexandr Lukašenko, medzinárodne spoločenstvo ich však označilo za podvod.

(tasr)

Minúta  |  

Päť vplyvných periodík žiada Spojené štáty, aby upustili od Assangeovho stíhania

Päť popredných západných denníkov v pondelok spoločne vyzvalo Spojené štáty, aby upustili od stíhania zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.

Tento Austrálčan je vo väzbe v Spojenom kráľovstve, kde čaká na rozhodnutie vo veci svojho vydania do USA, kde ho v takom prípade čaká súd za prezradenie tajných informácií – okrem iného aj o vojnách v Iraku a Afganistane.

Redaktori a vydavatelia denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel teraz napísali vláde USA otvorený list, ktorým ju žiadajú, aby upustila od Assangeovho stíhania, informuje TASR.

List bol napísaný pri príležitosti 12. výročia spolupráce redakcií pätice denníkov s Assangeom, keď mu pomohli so zverejnením výňatkov z viac ako 250-tisíc tajných amerických diplomatických depeší, ktoré získala stránka WikiLeaks.

O rok neskôr Assange zverejnil neredigované výňatky z niektorých depeší. Spomínaná pätica novín ho však vtedy kritizovala za možné ohrozenie životov zdrojov zo spravodajských služieb USA.

Signatári vo svojom otvorenom liste upozorňujú na to, že v čase, keď bol prezidentom USA Barack Obama a Joe Biden bol jeho viceprezidentom, americká administratíva s obvinením Assangea otáľala – vtedy by totiž by mohli byť trestne stíhaní aj novinári, ktorých sa kauza týka.

Táto situácia sa zmenila za republikánskeho prezidenta USA Donalda Trumpa. Ministerstvo spravodlivosti USA vtedy obvinilo Assangea na základe zákona o špionáži z roku 1917, ,,ktorý sa nikdy nepoužil na stíhanie vydavateľa alebo vysielateľa".

,,Toto obvinenie vytvára nebezpečný precedens a hrozí, že podkope americký prvý dodatok (ústavy) a slobodu tlače," píšu signatári v liste Bidenovej administratíve.

,,Získavanie a zverejňovanie citlivých informácií, ak je to potrebné vo verejnom záujme, je základnou súčasťou každodennej práce novinárov," uvádza sa v liste.

Počas 'Cablegate' bolo zverejnených viac ako 251-tisíc diplomatických depeší z ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktoré odhalili niekoľko prípadov korupcie, diplomatických škandálov a špionážnych operácií po celom svete.

Denník Le Monde poznamenal, že aj v roku 2022 tento dokumentačný prameň stále využívajú novinári i historici, ktorí tam dodnes nachádzajú podklady pre svoje nové odhalenia.

Pre zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea mala táto 'Cablegate' a niekoľko ďalších únikov citlivých dokumentov vážne následky: dňa 12. apríla 2019 bol v Londýne zadržaný a je v britskom prísne stráženom väzení, v ktorom sa bežne nachádzajú teroristi alebo členovia skupín napojených na organizovaný zločin.

Vo väzbe čaká sa rozhodnutie vo veci jeho odvolania sa proti súhlasu Spojeného kráľovstva s jeho vydaním do Spojených štátov. V prípade vydania do USA a uznania viny Assangeovi hrozí až 175 rokov odňatia slobody vo väznici s maximálnym stupňom stráženia.

(tasr)

Minúta  |  

OSN a USA vyzvali Čínu, aby rešpektovala právo na protesty

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v pondelok apeloval na Čínu, aby nezatýkala ľudí len za to, že sa zúčastňujú na pokojných protestoch voči prísnym proticovidovým opatreniam čínskej vlády. Právo Číňanov demonštrovať obhajovali aj Spojené štáty.

"Vyzývame (zodpovedných čínskych) predstaviteľov, aby reagovali na protesty v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. Nikto by nemal byť svojvoľne zadržiavaný za pokojné vyjadrenie svojho názoru," povedal novinárom hovorca OHCHR Jeremy Laurence.

Dodal, že širšia diskusia v rámci celej čínskej spoločnosti – najmä s mladými ľuďmi – by mohla pomôcť pri formovaní verejných politík, ktoré by tak mohli byť lepšie pochopené, a tým i efektívnejšie.

"Už dlho hovoríme, že každý má právo pokojne protestovať – tu v Spojených štátoch, ako aj na celom svete. To zahŕňa aj Čínsku ľudovú republiku," uviedlo vo vyhlásení pre agentúru AFP ministerstvo zahraničných vecí USA.

Washington dodal, že proticovidové opatrenia v Číne zahŕňajúce tvrdé lockdowny považuje za neprimerané. Spojené štáty sa domnievajú, že pre Peking bude veľmi náročné zabrániť šíreniu covidu prostredníctvom jeho stratégie nulovej tolerancie covidu. USA sa v boji s ochorením COVID-19 skôr "zameriavajú na to, čo funguje" vrátane posilnenia očkovania a zjednodušenia prístupu k testovaniu a liečbe.

Číňania od minulého týždňa protestujú v uliciach a na univerzitných campusoch mnohých veľkých miest vrátane Pekingu a Šanghaja. Ide o najväčšiu vlnu protestov od prodemokratických zhromaždení v roku 1989.

Demonštrácie vypukli v reakcii na smrtiaci požiar v čínskom regióne Sin-ťiang, ku ktorého tragickým následkom zrejme prispel aj lockdown. Hovorca OHCHR v tejto súvislosti zdôraznil, že je nutná transparentnosť, čo sa týka reakcie na obavy verejnosti a poučenie sa z tragédie.

Laurence doplnil, že OHCHR od začiatku pandémie nalieha na to, že zavedené reštrikcie proti covidu musia byť v súlade s vedeckými a lekárskymi odporúčaniami a nesmú byť diskriminačné. Takisto musia byť podľa jeho slov obmedzené na určitý čas a majú zahŕňať mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu ľudia vyjadriť svoje obavy.

(tasr)

Minúta  |  

Primátor Prešova František Oľha bude poberať plat vo výške vyše 6-tisíc eur

Primátor Prešova František Oľha bude poberať plat vo výške 6 002 eur. Na pondelkovom rokovaní zastupiteľstva o tom rozhodli mestskí poslanci. Zákonom stanovenú výšku platu mu zvýšili o 40 percent.

Pre mestá, ktoré majú počet obyvateľov od 50-tisíc do 100-tisíc, medzi ktoré Prešov patrí, zákon stanovuje výšku platu primátora na 3,54-násobku sumy priemernej mzdy v hospodárstve za predchádzajúci rok. Priemerná mesačná mzda v roku 2021 bola vo výške 1 211 eur. Minimálny plat primátora Prešova je tak vo výške 4 287 eur. Poslanci ho môžu zvýšiť až o 60 percent.

Zastupiteľstvo schválilo návrh poslanca Richarda Dubovického, aby bol primátorovi plat zvýšený o 40 percent. Hlasovalo zaň 17 poslancov, piati sa zdržali, jeden bol proti a dvaja nehlasovali.

Primátor predložil mestskému zastupiteľstvu aj informáciu o ustanovení svojho prvého zástupcu. Stal sa ním od 23. novembra Richard Drutarovský. Oľha určil rozsah výkonu jeho funkcie na sto percent, ako aj plat vo výške 70 percent z platu primátora, čo predstavuje sumu 4 202 eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.