Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brutalita vojny takmer v priamom prenose. Video zachytilo masívny protiútok Ukrajincov. Zaplatili vysokú cenu

Na sociálnych sieťach sa objavilo ďalšie video z donbaského frontu, ktoré zachytáva protiútok Ukrajincov. Zaplatili zaň vysokú cenu.

Útok sa odohral pravdepodobne pred týždňom severne od Donecka pri Avdijivke, ktorá je stále v rukách Ukrajincov. Video zachytáva masívny nástup ukrajinských obrnených vozidiel a vojakov. Dostanú sa však pod priamu paľbu Rusov.

https://twitter.com/JulianRoepcke/status/1600883189815607296

Podľa nemeckého novinára Juliana Röpckeho Ukrajinci urobili niekoľko zásadných chýb – neprijali opatrenia proti bezpilotným lietadlám, proti delostrelectvu a nevyčistili oblasť od mín.

Pritom na iných úsekoch využívajú takzvané protidronové pušky. Ich princíp fungovania spočíva vo vyslaní elektromagnetického impulzu, ktorý naruší akúkoľvek komunikáciu nepriateľa s dronom. Nie vždy sú však pre bojujúce jednotky dostupné, a ak áno, stopercentnú obranu pred dronmi, samozrejme, nezaručujú. Podobné systémy domácej výroby má pritom aj ruská armáda.

https://twitter.com/RALee85/status/1600909630846242820

Severne od Avdijivky medzitým zúria kruté boje o Bachmut. Podľa najnovších informácií Rusi postupujú na mesto z juhu, pričom sa snažia obísť obec Opytne. Momentálne sa nachádzajú dva kilometre od hraníc mesta.

https://standard.sk/289247/znicene-transportery-vybuch-medzi-vojakmi-video-zachytilo-neuspesny-protiutok-ukrajincov-pri-bachmute/

(dod)

Minúta  |  

Vysoký komisár OSN: Ukrajina je v stave humanitárnej núdze

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok povedal, že Ukrajina sa nachádza v stave ,,humanitárnej núdze". TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN.

Türk na tlačovej konferencii v švajčiarskej Ženeve povedal, že na Ukrajine je ,,17,7 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc; (a) 9,3 milióna ľudí, ktorí potrebujú potravinovú a existenčnú pomoc".

Na 7,4 milióna tiež vyčíslil počet ukrajinských utečencov a na 6,5 milióna tzv. vnútorne presídlených ľudí. Türk tiež uviedol, že Ukrajinu nesužujú len pretrvávajúce raketové útoky, ale aj zničená civilná infraštruktúra.

,,Energetický sektor je silne zasiahnutý, vykurovanie, elektrická sieť, sú tam ľudia, ktorí žijú v mínusových teplotách bez kúrenia a elektriny," povedal. Dodal, že výpadkami prúdu trpia denne milióny ľudí.

Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketovej paľby na ukrajinské civilné ciele, pričom v niektorých  oblastiach prerušilo dodávky vody a elektriny. CNN pripomína, že podľa miestnych úradov pri útokoch zároveň prišla o život prinajmenšom jedna osoba v meste Kryvyj Rih a najmenej dvaja ľudia v Záporoží.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ: Cenový strop na ruskú ropu nie je zodpovedný za fronty tankerov v Turecku

Cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodli skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, nie je zodpovedný za čoraz dlhší rad tankerov čakajúcich v Čiernom mori na prechod cez prielivy Bospor a Dardanely do Stredozemného mora. Vyhlásila to v piatok Európska komisia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Počet plavidiel v Čiernom mori pred prielivom Bospor sa v piatok zvýšil na 20 podľa námornej agentúry Tribeca a ďalších osem lodí čaká pred úžinou Dardanely.

Turecko totiž od začiatku mesiaca vyžaduje, aby tankery predložili doklad o poistení pokrývajúci ich tranzit cez úžiny alebo zastávku v tureckých prístavoch, čo spôsobuje zápchy.

Rady tankerov sa časovo zhodujú so zavedením cenového stropu od 5. decembra. V rámci neho nemôžu firmy zo Západu vrátane poisťovní poskytovať služby spojené s vývozom ruskej ropy drahšej ako 60 USD (57,04 eura) za barel (159 litrov). Cieľom opatrenia je pripraviť Moskvu o príjmy na financovanie vojny na Ukrajine.

Podľa hovorcu Komisie táto situácia nie je spôsobená cenovým stropom G7 a EÚ, pretože existuje 45-dňové obdobie odkladu na dokončenia dodávky v prípade ropy zakúpenej pred 5. decembrom.

V rámci tohto prechodného obdobia, ktoré trvá do 19. januára, môžu byť stále poskytované služby, ako napríklad poistenie pre ruskú ropu zakúpenú pred 5. decembrom, aj keď bola jej cena vyššia ako limit.

Hovorca Komisie tiež povedal, že po tomto prechodnom období môžu turecké úrady pokračovať v overovaní poistných zmlúv tankerov ,,presne rovnakým spôsobom ako predtým". ,,Sme v kontakte s tureckými úradmi a pracujeme na odblokovaní situácie," dodal.

Turecký námorný úrad vo štvrtok (8. 12.) v súvislosti s predlžujúcim sa radom tankerov uviedol, že bude naďalej držať mimo svojich vôd tie, ktorým chýbajú príslušné poistné listy, a že potrebuje čas na kontroly.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Vzťahy Ruska a USA sú v kríze napriek výmene väzňov

Kremeľ v piatok uviedol, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú stále v kríze napriek štvrtkovej výmene väzňov - americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta.

Podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre denník Izvestija vylúčil, že by výmena väzňov mohla byť krokom k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch.

AFP podotkla, že ruské štátne médiá blahoželali prezidentovi Vladimirovi Putinovi k ,,víťazstvu" pri výmene väzňov s USA.

,,Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú," napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. "Butov život sa ešte len začína," dodal.

Americké ministerstvo spravodlivosti označilo Buta za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami na svete. Predpokladá sa, že Butov život bol inšpiráciou pre film Obchodník so smrťou z roku 2005 s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, uviedla britská spravodajská televízia Sky News.

,,Je to kapitulácia Ameriky," vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo.

,,Je to dôkaz, že Rusko svojich (občanov) neopúšťa, zatiaľ čo Amerika utrpela porážku. Rusko naňho (Buta) nezabudlo," vyhlásila Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.

Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy. Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.

Veľmi kritický a nahnevaný status zverejnil na sociálnych sieťach americký exprezident Donald Trump: pýtal sa, prečo bola Grinerová vymenená za jedného z najväčších svetových obchodníkov so zbraňami a prečo sa výmena netýkala Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva 16-ročný trest za špionáž.

O hneve, ktorý v USA vyvolala Butova výmena, informovali ruské médiá pomerne rozsiahlo.

Prokremeľský bulvárny denník Moskovskij komsomolec s odvolaním sa na správy amerických médií tvrdil, že predstavitelia ministerstva obrany USA boli výmenou ,,znepokojení".

Margarita Simoňjanová, ktorá je šéfredaktorkou štátom financovanej spoločnosti RT, uviedla, že výmena ukázala, že Rusko ,,nakoniec vyhrá", pretože Washington sa rozhodol ponechať odsúdeného amerického špióna vo väzení v Rusku.  

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Bulharsko i Rumunsko by si boli zaslúžili prijatie do Schengenu

Rumunsko a Bulharsko by si boli zaslúžili vstup do schengenského priestoru, pretože dôsledne chránia svoje hranice a urobili veľa pre potlačenie ilegálnej migrácie, reagoval v piatok na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó pripomenul, že ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k potrebnému jednomyseľnému súhlasu s prijatím Bulharska a Rumunska do európskeho schengenského priestoru. Predtým sa však zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom zóny voľného pohybu.

"Tak prečo sa (Bulharsko a Rumunsko) nemohli pridať? Pretože členské štáty Rakúsko a Holandsko vetovali ich pristúpenie," dodal maďarský minister, pričom poukázal, že ostatné členské krajiny EÚ vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu podporovali.

"Kde sú všetci kritici, ktorí majú obavy z jednoty EÚ a chcú zrušiť právo veta? Kde sú bedákajúci novinári liberálneho mainstreamu? Kde sú bruselskí byrokrati a ministri liberálnych vlád?" pýtal sa vyčítavo Szijjártó.

Európska komisia aj Európsky parlament vo štvrtok opätovne vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už jedenásť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš z OĽaNO vyzval poslancov SaS, aby nepomáhali triumfálnemu návratu Smeru-SD

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš apeloval na poslancov SaS, aby urobili krok späť, nehlasovali s opozíciou za pád vlády a nepomáhali triumfálnemu návratu Smeru-SD, ak majú aspoň trochu súdnosti a nechcú vystaviť Slovensko strachu o demokratickú budúcnosť.

Počas diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde v Národnej rade (NR) SR pripomenul spoločné vládnutie s SaS, reformy a úspechy. Tie sa podľa neho podarilo dosiahnuť aj napriek krízam a konfliktom.

Šipoš priznal, že vláda urobila aj chyby. Hovoril napríklad o viere, že Maroš Žilinka bude dobrý generálny prokurátor. Dodal, že nie vždy bolo všetko ideálne a pýta sa, či má zmysel to dobré zahodiť pre osobné spory. Podotkol, že líder OĽaNO Igor Matovič nie je najväčšie zlo. Pripomenul spoluprácu s SaS aj v opozícii, spoločné tlačové konferencie či protesty, na ktorých poukazovali na korupčné kauzy bývalých vlád. Dodal, že aj preto im ľudia v roku 2020 uverili, dali dôveru a silný mandát na vznik štvorkoalície "nie ideálnych partnerov, ale demokratických strán".

Apeloval na poslancov z SaS, aby počúvali lídra Smeru-SD Roberta Fica a niektorých nezaradených poslancov. "Zamyslite sa, čo môže spôsobiť vaše hlasovanie s nimi," povedal. Považuje za jasné, ako bude hlasovať zvyšok opozície a vyzval SaS, aby sa k nim nepridala. Pripomenul pád vlády Ivety Radičovej a jeho dôsledky. "Bola to chyba," uviedol a priznal, že aj Matovič vtedy hlasoval za.

Šipoš spomenul viaceré úspechy vlády, napríklad rozviazané ruky orgánov činných v trestnom konaní, reformy zdravotníctva, súdnej mapy či plán obnovy, ale aj príchod automobilky Volvo na Slovensko, zastropovanie cien elektriny a výsledky zahraničnej politiky. "Predstavme si, čo by sa dialo, keby vládol Robert Fico a Peter Pellegrini. Som presvedčený, že Ľuboš Blaha by tu písal pozývací list pre Vladimira Putina, Peter Žiga by vypisoval nové výzvy na eurofondy, premotivovaný kolega Mazurek by prednášal na školách o boji proti extrémizmu," podotkol.

"Ste spoluzodpovední za to, že máte menšinovú vládu," reagovala na Šipošov prejav šéfka klubu SaS Anna Zemanová. Tvrdí, že so Šipošom občas rátali hlasy koalície bez Sme rodina, aby dokázali niektoré reformy presadiť. Práve Sme rodina ich podľa nej blokovalo, napriek tomu si OĽaNO vybralo zotrvanie v menšinovej vláde s Borisom Kollárom a jeho hnutím.

Erik Tomáš (nezaradený) pripomenul prieskumy verejnej mienky o nízkej dôvere vlády. Hovorí o vysvedčení tejto vlády. Vyčítal koalícii, že nedokáže prijať novelu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami a napriek tomu sa označuje za demokratov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.