Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ: Cenový strop na ruskú ropu nie je zodpovedný za fronty tankerov v Turecku

Cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodli skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, nie je zodpovedný za čoraz dlhší rad tankerov čakajúcich v Čiernom mori na prechod cez prielivy Bospor a Dardanely do Stredozemného mora. Vyhlásila to v piatok Európska komisia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Počet plavidiel v Čiernom mori pred prielivom Bospor sa v piatok zvýšil na 20 podľa námornej agentúry Tribeca a ďalších osem lodí čaká pred úžinou Dardanely.

Turecko totiž od začiatku mesiaca vyžaduje, aby tankery predložili doklad o poistení pokrývajúci ich tranzit cez úžiny alebo zastávku v tureckých prístavoch, čo spôsobuje zápchy.

Rady tankerov sa časovo zhodujú so zavedením cenového stropu od 5. decembra. V rámci neho nemôžu firmy zo Západu vrátane poisťovní poskytovať služby spojené s vývozom ruskej ropy drahšej ako 60 USD (57,04 eura) za barel (159 litrov). Cieľom opatrenia je pripraviť Moskvu o príjmy na financovanie vojny na Ukrajine.

Podľa hovorcu Komisie táto situácia nie je spôsobená cenovým stropom G7 a EÚ, pretože existuje 45-dňové obdobie odkladu na dokončenia dodávky v prípade ropy zakúpenej pred 5. decembrom.

V rámci tohto prechodného obdobia, ktoré trvá do 19. januára, môžu byť stále poskytované služby, ako napríklad poistenie pre ruskú ropu zakúpenú pred 5. decembrom, aj keď bola jej cena vyššia ako limit.

Hovorca Komisie tiež povedal, že po tomto prechodnom období môžu turecké úrady pokračovať v overovaní poistných zmlúv tankerov ,,presne rovnakým spôsobom ako predtým". ,,Sme v kontakte s tureckými úradmi a pracujeme na odblokovaní situácie," dodal.

Turecký námorný úrad vo štvrtok (8. 12.) v súvislosti s predlžujúcim sa radom tankerov uviedol, že bude naďalej držať mimo svojich vôd tie, ktorým chýbajú príslušné poistné listy, a že potrebuje čas na kontroly.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Vzťahy Ruska a USA sú v kríze napriek výmene väzňov

Kremeľ v piatok uviedol, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú stále v kríze napriek štvrtkovej výmene väzňov - americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta.

Podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre denník Izvestija vylúčil, že by výmena väzňov mohla byť krokom k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch.

AFP podotkla, že ruské štátne médiá blahoželali prezidentovi Vladimirovi Putinovi k ,,víťazstvu" pri výmene väzňov s USA.

,,Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú," napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. "Butov život sa ešte len začína," dodal.

Americké ministerstvo spravodlivosti označilo Buta za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami na svete. Predpokladá sa, že Butov život bol inšpiráciou pre film Obchodník so smrťou z roku 2005 s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, uviedla britská spravodajská televízia Sky News.

,,Je to kapitulácia Ameriky," vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo.

,,Je to dôkaz, že Rusko svojich (občanov) neopúšťa, zatiaľ čo Amerika utrpela porážku. Rusko naňho (Buta) nezabudlo," vyhlásila Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.

Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy. Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.

Veľmi kritický a nahnevaný status zverejnil na sociálnych sieťach americký exprezident Donald Trump: pýtal sa, prečo bola Grinerová vymenená za jedného z najväčších svetových obchodníkov so zbraňami a prečo sa výmena netýkala Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva 16-ročný trest za špionáž.

O hneve, ktorý v USA vyvolala Butova výmena, informovali ruské médiá pomerne rozsiahlo.

Prokremeľský bulvárny denník Moskovskij komsomolec s odvolaním sa na správy amerických médií tvrdil, že predstavitelia ministerstva obrany USA boli výmenou ,,znepokojení".

Margarita Simoňjanová, ktorá je šéfredaktorkou štátom financovanej spoločnosti RT, uviedla, že výmena ukázala, že Rusko ,,nakoniec vyhrá", pretože Washington sa rozhodol ponechať odsúdeného amerického špióna vo väzení v Rusku.  

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Bulharsko i Rumunsko by si boli zaslúžili prijatie do Schengenu

Rumunsko a Bulharsko by si boli zaslúžili vstup do schengenského priestoru, pretože dôsledne chránia svoje hranice a urobili veľa pre potlačenie ilegálnej migrácie, reagoval v piatok na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Szijjártó pripomenul, že ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k potrebnému jednomyseľnému súhlasu s prijatím Bulharska a Rumunska do európskeho schengenského priestoru. Predtým sa však zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom zóny voľného pohybu.

"Tak prečo sa (Bulharsko a Rumunsko) nemohli pridať? Pretože členské štáty Rakúsko a Holandsko vetovali ich pristúpenie," dodal maďarský minister, pričom poukázal, že ostatné členské krajiny EÚ vstup Bulharska a Rumunska do Schengenu podporovali.

"Kde sú všetci kritici, ktorí majú obavy z jednoty EÚ a chcú zrušiť právo veta? Kde sú bedákajúci novinári liberálneho mainstreamu? Kde sú bruselskí byrokrati a ministri liberálnych vlád?" pýtal sa vyčítavo Szijjártó.

Európska komisia aj Európsky parlament vo štvrtok opätovne vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už jedenásť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš z OĽaNO vyzval poslancov SaS, aby nepomáhali triumfálnemu návratu Smeru-SD

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš apeloval na poslancov SaS, aby urobili krok späť, nehlasovali s opozíciou za pád vlády a nepomáhali triumfálnemu návratu Smeru-SD, ak majú aspoň trochu súdnosti a nechcú vystaviť Slovensko strachu o demokratickú budúcnosť.

Počas diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde v Národnej rade (NR) SR pripomenul spoločné vládnutie s SaS, reformy a úspechy. Tie sa podľa neho podarilo dosiahnuť aj napriek krízam a konfliktom.

Šipoš priznal, že vláda urobila aj chyby. Hovoril napríklad o viere, že Maroš Žilinka bude dobrý generálny prokurátor. Dodal, že nie vždy bolo všetko ideálne a pýta sa, či má zmysel to dobré zahodiť pre osobné spory. Podotkol, že líder OĽaNO Igor Matovič nie je najväčšie zlo. Pripomenul spoluprácu s SaS aj v opozícii, spoločné tlačové konferencie či protesty, na ktorých poukazovali na korupčné kauzy bývalých vlád. Dodal, že aj preto im ľudia v roku 2020 uverili, dali dôveru a silný mandát na vznik štvorkoalície "nie ideálnych partnerov, ale demokratických strán".

Apeloval na poslancov z SaS, aby počúvali lídra Smeru-SD Roberta Fica a niektorých nezaradených poslancov. "Zamyslite sa, čo môže spôsobiť vaše hlasovanie s nimi," povedal. Považuje za jasné, ako bude hlasovať zvyšok opozície a vyzval SaS, aby sa k nim nepridala. Pripomenul pád vlády Ivety Radičovej a jeho dôsledky. "Bola to chyba," uviedol a priznal, že aj Matovič vtedy hlasoval za.

Šipoš spomenul viaceré úspechy vlády, napríklad rozviazané ruky orgánov činných v trestnom konaní, reformy zdravotníctva, súdnej mapy či plán obnovy, ale aj príchod automobilky Volvo na Slovensko, zastropovanie cien elektriny a výsledky zahraničnej politiky. "Predstavme si, čo by sa dialo, keby vládol Robert Fico a Peter Pellegrini. Som presvedčený, že Ľuboš Blaha by tu písal pozývací list pre Vladimira Putina, Peter Žiga by vypisoval nové výzvy na eurofondy, premotivovaný kolega Mazurek by prednášal na školách o boji proti extrémizmu," podotkol.

"Ste spoluzodpovední za to, že máte menšinovú vládu," reagovala na Šipošov prejav šéfka klubu SaS Anna Zemanová. Tvrdí, že so Šipošom občas rátali hlasy koalície bez Sme rodina, aby dokázali niektoré reformy presadiť. Práve Sme rodina ich podľa nej blokovalo, napriek tomu si OĽaNO vybralo zotrvanie v menšinovej vláde s Borisom Kollárom a jeho hnutím.

Erik Tomáš (nezaradený) pripomenul prieskumy verejnej mienky o nízkej dôvere vlády. Hovorí o vysvedčení tejto vlády. Vyčítal koalícii, že nedokáže prijať novelu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami a napriek tomu sa označuje za demokratov.

(tasr)

Minúta  |  

Vyvesenie ukrajinskej vlajky nie je trestným činom, skonštatovala Ruská generálna prokuratúra

Ruská generálna prokuratúra konštatovala, že vyvesenie ukrajinskej vlajky alebo použitie jej farieb — modrej a žltej — "samo osebe nepredstavuje trestný čin". Zároveň zdôraznila, že "kvalifikácia konania konkrétnej osoby závisí od súhrnu okolností prípadu", uviedla v piatok na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Na generálnu prokuratúru sa v tejto veci ešte v máji obrátil poslanec miestneho zastupiteľstva z Petrohradu za stranu Jabloko Boris Višnevskij. Žiadal, aby sa generálna prokuratúra vyjadrila, či majú ruskí občania právo kritizovať špeciálnu vojenskú operáciu (SVO), či akákoľvek kritika ruskej armády je porušením zákona a diskreditáciou, či občania majú právo používať v súvislosti s SVO "zakázané slovo" vojna a či vyvesenie vlajky Ukrajiny a použitie žltej a modrej farby sú porušením zákona.

Poslanec argumentoval, že nejasnosť a nevysvetlenie daných skutočností bránia občanom Ruskej federácie, aby "jasne pochopili dôsledky svojho konania, čím sa porušuje princíp právnej istoty".

Višnevskij vo štvrtok v statuse zverejnenom na sociálnej sieti Facebook kritizoval generálnu prokuratúru za to, že "niekoľko mesiacov odmieta odpovedať" na jeho podnety. Na jeho sťažnosti prokuratúra zvyčajne reagovala údajne len vyhlásením, že "nemáme oficiálne vyhlásenú vojnu. A nič viac".

Višnevskij preto podal podnet na súd, ktorý žiadal, aby preveril zákonnosť postupu generálnej prokuratúry, keďže nereagovala na jeho žiadosť o vysvetlenie, ako môžu občania Ruska prejaviť nespokojnosť s rozpútaním vojny na Ukrajine bez toho, aby boli následne trestne stíhaní za diskreditáciu armády.

Ako informoval na svojom konte na Facebooku, pojednávanie v tejto veci sa uskutoční 22. decembra.

Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu a prijatím zákona o trestnej zodpovednosti za diskreditáciu armády sa súdy v Rusku zaoberajú viac ako 5-tisíc prípadmi, keď boli občania obvinení z diskreditácie ruskej armády a šírenia dezinformácií o nej.

Na základe reakcie generálnej prokuratúry teraz Višnevskij upozornil, že medzi stíhanými boli aj občania, ktorých potrestali za vyvesenie ukrajinskej vlajky alebo stužky vo farbách Ukrajiny. Podľa Višnevského nastal čas, aby súdy tieto verdikty prehodnotili v súlade so stanoviskom generálnej prokuratúry.

(tasr)

Minúta  |  

Exposlanec Herák podal sťažnosť proti obvineniu zo sexuálneho násilia. Zatiaľ o nej nerozhodli

Exposlanec parlamentu Ján Herák podal sťažnosť proti opätovnému vzneseniu obvinenia zo spáchania sexuálneho násilia či znásilnenia. Zatiaľ o nej nerozhodli. Vyplýva to zo stanoviska prokurátora nitrianskej krajskej prokuratúry Jaroslava Mačeka. Na opätovné obvinenie exposlanca upozornila televízia Markíza.

Vyšetrovateľ nitrianskeho krajského policajného riaditeľstva vzniesol 15. novembra obvinenie za zločin sexuálneho násilia v súbehu so zločinom znásilnenia v štádiu pokusu, za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, za prečin sexuálneho zneužívania, za pokračovací obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania, za obzvlášť závažný zločin znásilnenia. Predchádzajúce obvinenie vo veci zrušila nitrianska krajská prokuratúra v septembri pre hmotnoprávne pochybenie.

Herák avizoval, že okrem sťažnosti využije všetky právne prostriedky na očistenie mena. "Evidentne šikana na moju adresu pokračuje," reagoval pre televíziu Markíza.

Prokuratúra zároveň potvrdila, že Herák naďalej čelí obvineniu z mája 2021 za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže a zločin sexuálneho zneužívania. Tohto skutku sa vraj exposlanec za OĽaNO dopustil v závere augusta 2020.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.