Preskočiť na obsah
  |  

Naď: Ministerstvo obrany čelí výraznému kybernetickému útoku

Ministerstvo obrany (MO) SR čelí výraznému kybernetickému útoku. Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) to povedal v pléne Národnej rady SR počas piatkovej diskusie k návrhu na odvolanie vlády.

,,MO SR je aktuálne pod výrazným kybernetickým útokom. Už sa k tomu prihlásil aj konkrétny útočník. Je to ruská skupina," zdôraznil minister.

Kybernetický útok vníma Naď ako reakciu na štvrtkovú (8. 12.) zahraničnú pracovnú cestu na Ukrajinu, kde bol aj s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom a šéfom rezortu diplomacie Rastislavom Káčerom. „Asi si povedali, že naša cesta na Ukrajinu má byť nejakým spôsobom odmenená," podotkol Naď.

,,Národný bezpečnostný úrad sa nemôže vyjadrovať ku konkrétnym kybernetickým bezpečnostným incidentom," priblížil hovorca úradu Peter Habara a dodal, že zákon o kybernetickej bezpečnosti ukladá úradu povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

(tasr)

  |  

Ruského opozičného politika Jašina odsúdili na 8,5 roka väzenia

Ruského opozičného politika Iľju Jašina uznal v piatok súd v Moskve za vinného zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde a odsúdil ho na osem rokov a šesť mesiacov väzenia, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Prokuratúra žiadala pre Jašina, ktorý trvá na svojej nevine, deväť rokov väzenia. Sudkyňa dospela k záveru, že Jašinova vina bola plne dokázaná a že v jeho prípade je nepodmienečný trest odňatia slobody jediný možný, informuje TASR.

Jašin bol súdom uznaný za vinného zo šírenia nepravdivých správ o ruskej armáde, ktorého sa podľa obžaloby dopustil vo svojom vysielaní na platforme YouTube, keď 7. apríla hovoril o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Ukrajina z týchto masakier viní ruskú armádu. Jašin vo svojom komentári uvádzal fakty, ktoré dokazujú vinu ruskej armády. Analyzoval však aj argumenty ruskej strany, ktorá tvrdí, že do úmrtí civilistov nie je zapletená a že všetko bolo zinscenované a obyvateľov Buče zabila ukrajinská armáda.

V pondelok vo svojom poslednom slove pred súdom Jašin povedal, že je pripravený na väzenie.

„Nič neľutujem," vyhlásil. „Mohol som odísť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel urobiť. Lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako mlčky horieť od hanby za to, čo sa deje aj v tvojom mene," vysvetlil.

Iľja Jašin je jedným z mála opozičných politikov, ktorí po vlne represií voči prívržencom Alexeja Navaľného a začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neopustili Rusko. Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov – Memorial považuje Jašina za politického väzňa.

(tasr)

  |  

Brutalita vojny takmer v priamom prenose. Video zachytilo masívny protiútok Ukrajincov. Zaplatili vysokú cenu

Na sociálnych sieťach sa objavilo ďalšie video z donbaského frontu, ktoré zachytáva protiútok Ukrajincov. Zaplatili zaň vysokú cenu.

Útok sa odohral pravdepodobne pred týždňom severne od Donecka pri Avdijivke, ktorá je stále v rukách Ukrajincov. Video zachytáva masívny nástup ukrajinských obrnených vozidiel a vojakov. Dostanú sa však pod priamu paľbu Rusov.

https://twitter.com/JulianRoepcke/status/1600883189815607296

Podľa nemeckého novinára Juliana Röpckeho Ukrajinci urobili niekoľko zásadných chýb – neprijali opatrenia proti bezpilotným lietadlám, proti delostrelectvu a nevyčistili oblasť od mín.

Pritom na iných úsekoch využívajú takzvané protidronové pušky. Ich princíp fungovania spočíva vo vyslaní elektromagnetického impulzu, ktorý naruší akúkoľvek komunikáciu nepriateľa s dronom. Nie vždy sú však pre bojujúce jednotky dostupné, a ak áno, stopercentnú obranu pred dronmi, samozrejme, nezaručujú. Podobné systémy domácej výroby má pritom aj ruská armáda.

https://twitter.com/RALee85/status/1600909630846242820

Severne od Avdijivky medzitým zúria kruté boje o Bachmut. Podľa najnovších informácií Rusi postupujú na mesto z juhu, pričom sa snažia obísť obec Opytne. Momentálne sa nachádzajú dva kilometre od hraníc mesta.

https://standard.sk/289247/znicene-transportery-vybuch-medzi-vojakmi-video-zachytilo-neuspesny-protiutok-ukrajincov-pri-bachmute/

(dod)

  |  

Vysoký komisár OSN: Ukrajina je v stave humanitárnej núdze

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk v piatok povedal, že Ukrajina sa nachádza v stave ,,humanitárnej núdze". TASR o tom informuje na základe správy stanice CNN.

Türk na tlačovej konferencii v švajčiarskej Ženeve povedal, že na Ukrajine je ,,17,7 milióna ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc; (a) 9,3 milióna ľudí, ktorí potrebujú potravinovú a existenčnú pomoc".

Na 7,4 milióna tiež vyčíslil počet ukrajinských utečencov a na 6,5 milióna tzv. vnútorne presídlených ľudí. Türk tiež uviedol, že Ukrajinu nesužujú len pretrvávajúce raketové útoky, ale aj zničená civilná infraštruktúra.

,,Energetický sektor je silne zasiahnutý, vykurovanie, elektrická sieť, sú tam ľudia, ktorí žijú v mínusových teplotách bez kúrenia a elektriny," povedal. Dodal, že výpadkami prúdu trpia denne milióny ľudí.

Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketovej paľby na ukrajinské civilné ciele, pričom v niektorých  oblastiach prerušilo dodávky vody a elektriny. CNN pripomína, že podľa miestnych úradov pri útokoch zároveň prišla o život prinajmenšom jedna osoba v meste Kryvyj Rih a najmenej dvaja ľudia v Záporoží.

(tasr)

  |  

EÚ: Cenový strop na ruskú ropu nie je zodpovedný za fronty tankerov v Turecku

Cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodli skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, nie je zodpovedný za čoraz dlhší rad tankerov čakajúcich v Čiernom mori na prechod cez prielivy Bospor a Dardanely do Stredozemného mora. Vyhlásila to v piatok Európska komisia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Počet plavidiel v Čiernom mori pred prielivom Bospor sa v piatok zvýšil na 20 podľa námornej agentúry Tribeca a ďalších osem lodí čaká pred úžinou Dardanely.

Turecko totiž od začiatku mesiaca vyžaduje, aby tankery predložili doklad o poistení pokrývajúci ich tranzit cez úžiny alebo zastávku v tureckých prístavoch, čo spôsobuje zápchy.

Rady tankerov sa časovo zhodujú so zavedením cenového stropu od 5. decembra. V rámci neho nemôžu firmy zo Západu vrátane poisťovní poskytovať služby spojené s vývozom ruskej ropy drahšej ako 60 USD (57,04 eura) za barel (159 litrov). Cieľom opatrenia je pripraviť Moskvu o príjmy na financovanie vojny na Ukrajine.

Podľa hovorcu Komisie táto situácia nie je spôsobená cenovým stropom G7 a EÚ, pretože existuje 45-dňové obdobie odkladu na dokončenia dodávky v prípade ropy zakúpenej pred 5. decembrom.

V rámci tohto prechodného obdobia, ktoré trvá do 19. januára, môžu byť stále poskytované služby, ako napríklad poistenie pre ruskú ropu zakúpenú pred 5. decembrom, aj keď bola jej cena vyššia ako limit.

Hovorca Komisie tiež povedal, že po tomto prechodnom období môžu turecké úrady pokračovať v overovaní poistných zmlúv tankerov ,,presne rovnakým spôsobom ako predtým". ,,Sme v kontakte s tureckými úradmi a pracujeme na odblokovaní situácie," dodal.

Turecký námorný úrad vo štvrtok (8. 12.) v súvislosti s predlžujúcim sa radom tankerov uviedol, že bude naďalej držať mimo svojich vôd tie, ktorým chýbajú príslušné poistné listy, a že potrebuje čas na kontroly.

(tasr)

  |  

Peskov: Vzťahy Ruska a USA sú v kríze napriek výmene väzňov

Kremeľ v piatok uviedol, že vzťahy Ruska so Spojenými štátmi sú stále v kríze napriek štvrtkovej výmene väzňov - americkej basketbalistky Brittney Grinerovej za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta.

Podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre denník Izvestija vylúčil, že by výmena väzňov mohla byť krokom k prekonaniu krízy v bilaterálnych vzťahoch.

AFP podotkla, že ruské štátne médiá blahoželali prezidentovi Vladimirovi Putinovi k ,,víťazstvu" pri výmene väzňov s USA.

,,Na Grinerovú zajtra všetci zabudnú," napísal vo štvrtok v statuse na platforme Telegram moderátor ruskej štátnej televízie Jevgenij Popov. "Butov život sa ešte len začína," dodal.

Americké ministerstvo spravodlivosti označilo Buta za jedného z najaktívnejších obchodníkov so zbraňami na svete. Predpokladá sa, že Butov život bol inšpiráciou pre film Obchodník so smrťou z roku 2005 s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, uviedla britská spravodajská televízia Sky News.

,,Je to kapitulácia Ameriky," vyhlásila poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu Marija Butinová pre štátnu televíziu v rozhovore nakrútenom na moskovskom letisku Vnukovo, keď lietadlo s Butom pristálo.

,,Je to dôkaz, že Rusko svojich (občanov) neopúšťa, zatiaľ čo Amerika utrpela porážku. Rusko naňho (Buta) nezabudlo," vyhlásila Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.

Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy. Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.

Veľmi kritický a nahnevaný status zverejnil na sociálnych sieťach americký exprezident Donald Trump: pýtal sa, prečo bola Grinerová vymenená za jedného z najväčších svetových obchodníkov so zbraňami a prečo sa výmena netýkala Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si v Rusku odpykáva 16-ročný trest za špionáž.

O hneve, ktorý v USA vyvolala Butova výmena, informovali ruské médiá pomerne rozsiahlo.

Prokremeľský bulvárny denník Moskovskij komsomolec s odvolaním sa na správy amerických médií tvrdil, že predstavitelia ministerstva obrany USA boli výmenou ,,znepokojení".

Margarita Simoňjanová, ktorá je šéfredaktorkou štátom financovanej spoločnosti RT, uviedla, že výmena ukázala, že Rusko ,,nakoniec vyhrá", pretože Washington sa rozhodol ponechať odsúdeného amerického špióna vo väzení v Rusku.  

(tasr)