Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová chce s pápežom diskutovať o výzvach, ktorým čelíme a priblížiť mu spoločenskú atmosféru na Slovensku. Na oficiálnu návštevu Vatikánu cestuje Zuzana Čaputová dnes 10. decembra. Súčasťou delegácie budú aj osobnosti z rôznych oblastí spoločenského života. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Rozhovory s pápežom Františkom sú vždy veľmi autentické, obohacujúce a inšpiratívne. Rada by som sa so Svätým Otcom rozprávala o tom, akým spôsobom sa vyrovnať s aktuálnymi výzvami a o tom, ako viesť spoločnosť k väčšej súdržnosti. Zaujíma ma, ako o tom uvažuje on sám,” povedala slovenská hlava štátu.

Prezidentku bude sprevádzať vikár provinciála Saleziánov Peter Jacko, koordinátorka centra pomoci utečencom z Ukrajiny Camp Žilina Martina Ďurčová, ale aj obeť nenávistného útoku na LGBTI+ komunitu Radoslava Trokšiarová či lekárka-paliatologička z Národného onkologického ústavu Kristína Križanová. Na prijatí u Svätého otca sa zúčastnia aj František Mikloško či držiteľka ocenenia Učiteľka Slovenska 2021 Alexandra Hučeková.

Ako sa vyjadrila Zuzana Čaputová, rozdelená spoločnosť je spoločnosťou oslabenou, aj rozdelený svet je oslabený. „So Svätým Otcom chcem diskutovať aj o tom, akým spôsobom nasmerovať pozornosť a energiu do tej časti spoločnosti, ktorá ma záujem zohrať kľúčovú rolu pri udržaní jednoty a ľudskosti. Pretože na to, aby zlo zvíťazilo, stačí iba to, aby rozhádalo dobro. Myslím, že máme nevyužitý potenciál komunikácie a spolupráce medzi ľuďmi, ktorí vyznávajú spoločné hodnoty,“ uviedla.

Počas svojej cesty do Vatikánu bude Zuzana Čaputová rokovať aj s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi Paulom Gallagherom. V popoludňajších hodinách sa stretne s krajanmi, ktorí pôsobia vo Svätej stolici v rámci Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.

(sita)

Minúta  |  

Šmyhaľ: Útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne

Obyvatelia Ukrajiny musia počas zimných mesiacov očakávať výpadky energie, keďže mnohé ukrajinské elektrárne sú v dôsledku ruských útokov poškodené. V piatok to vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Hoci je podľa Šmyhaľa situácia v súčasnosti pod kontrolou, dodal, že "poškodené sú všetky tepelné a vodné elektrárne v krajine".

Premiér tiež uviedol, že útoky poškodili aj približne 40 percent ukrajinskej vysokonapäťovej rozvodnej siete, preto sú "na väčšine územia Ukrajiny stále značné obmedzenia dodávok elektriny".

Hlavnou prioritou ukrajinskej vlády bude podľa Šmyhaľových slov elektrina pre kritickú infraštruktúru vrátane zdravotníctva, kúrenia a dodávok vody. Vláda sa bude ďalej sústrediť na vojenskú infraštruktúru, následne na prístup k elektrine pre kľúčové podniky a až na štvrtom mieste sú dodávky energie pre civilné obyvateľstvo.

Na rovnaké problémy poukázal aj šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj. Vyhlásil, že nedostatok elektriny by sa dal čiastočne vyriešiť napríklad dovozom zo zahraničia, nie je to však konečné riešenie situácie.

Kudryckyj vo štvrtok uviedol, že Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než tisíc striel a rakiet. Poznamenal však, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Zmluva na pásovú techniku je vo finálnej fáze, cena vozidiel sa môže znížiť

Príprava zmluvy na nákup pásovej techniky od Švédska je vo finálnej fáze, podpísaná má byť do konca roka. Cena za techniku by sa mohla znížiť, ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika. V rozhovore pre TASR to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Za 152 pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel CV9035 vrátane nákladov na infraštruktúru by malo Slovensko podľa rozhodnutia vlády zaplatiť vyše 1,688 miliardy eur s DPH.

"V našej zmluve by mala byť klauzula, ktorá bude dopredu hovoriť, že ak by Česká republika podpísala, tak to bude mať aj spätne pozitívny efekt na cenu," načrtol minister. Ako vysvetlil, Slovensko je v obstarávaní ďalej ako Česko. V prípade, že sa Česká republika rozhodne a podpíše zmluvu na nákup vozidiel od rovnakého dodávateľa, mali by obe krajiny dostať množstevnú zľavu.

Obstaranie pásových obrnených vozidiel CV90 s 35 mm kanónom od Švédska v júni schválila vláda. Podľa rezortu ide o najvýznamnejší krok k naplneniu záväzku vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorý SR vyplýva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO.

Slovenský a český rezort obrany sa v auguste dohodli na  spolupráci pri obstaraní a prevádzkovaní pásových bojových obrnených vozidiel CV-90. Okrem nižšej ceny sa partneri dohodli aj na hľadaní možností spolupráce pri udržiavaní prevádzkyschopnosti, výcviku, spoločných cvičeniach, ako aj zabezpečovaní náhradných dielcov a munície.

(tasr)

Minúta  |  

Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine.

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, informovala tlačová agentúra DPA.

"Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky," povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.

Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody dosiahnuté za sprostredkovania Nemecka a Francúzska nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára vpád ruských síl na územie Ukrajiny.

"Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne," povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.

"Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu," poznamenal ruský prezident.

Merkelová v zmienenom rozhovore zverejnenom vo štvrtok doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.

Merkelová, ktorá daný post zastávala v rokoch 2005 až 2021, však svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Viac ako polovica Čechov už nesúhlasí s vládnou pomocou Ukrajine

Záujem českej verejnosti o vývoj situácie na Ukrajine klesá, rovnako ako súhlas s vládnou pomocou pre túto napadnutú krajinu, ukázal prieskum. O rusko-ukrajinský konflikt sa teraz zaujíma necelých 60 percent ľudí, čo je o štvrtinu menej ako na jar. Polovica Čechov nesúhlasí ani s krokmi vlády na pomoc Ukrajine. Najväčší odpor majú ľudia voči poskytovaniu vojenského vybavenia.

Informoval o tom v piatok spravodajský webový portál iDNES.cz, ktorý cituje z najnovších zistení Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM).

Najviac sa ľudia v Česku o dianí na Ukrajine zaujímali práve tento rok na jar po začiatku ruskej invázie – takmer 80 percent populácie. V súčasnosti je to už len 57 percent. Podľa výskumníkov je však znižovanie záujmu očakávateľné.

S krokmi vlády českého premiéra Petra Fialu podľa prieskumu súhlasí 42 percent ľudí. Naopak, viac ako polovica (52 percent) ľudí s nimi nesúhlasí. V porovnaní s výsledkami z jari sa proti krokom vlády stavia o 17 percent ľudí viac.

Takmer tri štvrtiny ľudí považujú situáciu na Ukrajine za hrozbu pre mier vo svete. Čo sa týka krokov, ktoré by mohli zastaviť konflikt na Ukrajine, tak sedem z desiatich Čechov je za vyvíjanie diplomatického tlaku na Rusko.

Len mierne nadpolovičná väčšina schvaľuje finančnú podporu Ukrajiny, necelá polovica súhlasí so snahou o politickú a ekonomickú izoláciu Ruska. Poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine teraz podporuje len 43 percent opýtaných.

V porovnaní s výsledkami jarného prieskumu sa pomoc pri všetkých krokoch znížila.

Napríklad poskytovanie vojenského vybavenia Ukrajine v marci podporovalo 54 percent ľudí a za finančnú pomoc napadnutej krajine sa ich vtedy vyjadrilo 73 percent. Diplomatický tlak na Rusko v marci odporúčalo vyvíjať 85 percent ľudí.

Medzi Čechmi tiež rastie počet ľudí, ktorí sa stavajú proti prijímaniu ukrajinských utečencov. Proti je už štvrtina Čechov – dvojnásobok tohto počtu v marci.

Za dočasné prijímanie utečencov sú približne tri pätiny občanov, s ich trvalým usadením v Česku súhlasí len desatina. Zatiaľ čo na jar sa o situáciu ukrajinských utečencov zaujímali dve tretiny občanov, teraz to nie je ani polovica.

Na prieskume, ktorý sa uskutočnil od začiatku septembra do začiatku novembra, sa zúčastnilo 821 respondentov, ktorí zodpovedajú reprezentatívnej vzorke obyvateľov ČR starších ako 15 rokov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bielorusko povolilo vývoz obilia z Ukrajiny cez svoje územie, oznámil šéf OSN

Bielorusko umožní cez svoje územie transport ukrajinského obilia určeného na export tak, aby mohlo byť vyvážané do sveta z litovských prístavov. Minsk si pritom nekladie žiadne predbežné podmienky.

Oznámil to v piatok v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres po stretnutí s námestníkom bieloruského ministra zahraničných vecí Juryjom Ambrazevičom.

Ambrazevič zároveň zopakoval prosbu svojej vlády, aby Bielorusko mohlo vyvážať hnojivá, na ktoré sa teraz vzťahujú sankcie, povedal vo vyhlásení hovorca OSN Stéphane Dujarric.

Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyjednať OSN a Turecko.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého podporuje aj v pokračujúcej vojenskej agresii na Ukrajine, okrem iného aj dodávkami zbraní.

Ruskí vojaci vo februári zaútočili proti Ukrajine aj z bieloruského územia. Moskva aj Minsk čelia v tejto súvislosti rozsiahlym západným sankciám.

Minsk sa do konfliktu zatiaľ priamo nezapojil ani nevyslal na Ukrajinu svojich vojakov, ale opakovane sa objavujú obavy, že by tak pod tlakom Kremľa mohol urobiť.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.