Preskočiť na obsah
  |  

Európska centrálna banka zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov a naznačila plány na ich ďalšie zvyšovanie. Úroková sadzba z vkladov tak stúpne na dve percentá, sadzba na hlavné refinančné operácie na 2,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie sa zvýši na 2,75 percenta.

Úrokové sadzby ECB tak dosiahli najvyššiu úroveň za štrnásť rokov, aj keď sa tempo ich dvíhania spomalilo zo 75 bázických bodov na predchádzajúcich zasadaniach banky.

ECB vo štvrtok zdôraznila, že sadzby sa budú musieť aj naďalej zvyšovať, keďže inflácia v eurozóne je vysoká. Banka zároveň revidovala výrazne nahor svoju prognózu rastu spotrebiteľských cien.

Podľa najnovšej predpovede ECB priemerná miera inflácie dosiahne v tomto roku 8,4 percenta a v roku 2023 klesne na 6,3 percenta. V nasledujúcich rokoch banka očakáva infláciu v priemere 3,4 percenta v roku 2024 a 2,3 percenta v roku 2025.

Pokiaľ ide hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny ECB predpovedá, že sa môže znížiť v súčasnom, štvrtom štvrťroku 2022 aj v nasledujúcom prvom štvrťroku 2023 v dôsledku energetickej krízy, vysokej neistoty, oslabenia globálnej ekonomickej aktivity a prísnejších podmienok financovania.

Celkovo centrálna banka teraz vidí rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, o 3,4 percenta v roku 2022, o 0,5 percenta v roku 2023, o 1,9 percenta v roku 2024 a o 1,8 percenta v roku 2025.

ECB vo štvrtok oznámila tiež, že od marca začne znižovať objem dlhopisov eurozóny vo svojom portfóliu v hodnote 5 biliónov eur. To je ďalší krok smerom k prísnejšej politike banky v rámci boja proti vysokej inflácii.

ECB uviedla, že od marca do konca druhého štvrťroka 2023 zníži držbu dlhopisov z Programu nákupu aktív (APP) priemerným tempom 15 miliárd eur, pričom ďalšie tempo určí časom. A urobí to tak, že už znova neinvestuje do časti splatných dlhopisov. Podrobnejšie parametre pre zníženie budú poskytnuté po februárovom zasadnutí.

"Portfólio programu nákupu aktív (APP) bude klesať meraným a predvídateľným tempom," uviedla ECB vo vyhlásení.

"Rada guvernérov bude pravidelne prehodnocovať tempo znižovania portfólia APP, aby sa zabezpečilo, že zostane v súlade s celkovou stratégiou a menovou politikou, aby sa zachovalo fungovanie trhu a pevná kontrola nad krátkodobými podmienkami na peňažnom trhu," uviedla banka.

ECB bude aj naďalej podporovať trhy s dlhopismi, keďže jej plán vylučuje dlh vo výške 1,7 bilióna eur, ktorý nakúpila prostredníctvom flexibilnejšieho Programu núdzových nákupov počas pandémie (PEPP) od vypuknutia ochorenia COVID-19 v roku 2020. ECB sa už predtým rozhodla pokračovať v nahrádzaní splatného dlhu PEPP do konca roku 2024.

Proces odstraňovania dlhu zo súvahy banky, známy ako kvantitatívne sprísňovanie (QT), nasleduje po podobnom kroku americkej centrálnej banky Fed začiatkom tohto roka.

(tasr)

  |  

Pre Slovákov je pri hľadaní práce najdôležitejší plat a miesto práce

Pre 83 percent percent Slovákov je pri hľadaní práce najdôležitejšia výška ponúkanej mzdy. Miesto výkonu práce zaujíma pri výbere nového zamestnania 62 percent ľudí. Informovala o tom spoločnosť Profesia na základe prieskumu, ktorý pre ňu realizovala agentúra Focus. Údaje zbierali od 2. do 8. novembra od 1 017 ľudí.

Pre 57 percent opýtaných bolo pri hľadaní zamestnania podstatné, aby mali dostatok informácií o náplni práce. Ponúkané zamestnanecké benefity zaujímali 32 percent respondentov. Z prieskumu tiež vyplýva, že pre 20 percent ľudí je podstatné dobré meno zamestnávateľa a dvanásť percent sa vyjadrilo, že je dôležitý výstižný názov pracovnej pozície.

Informácie o platoch sú pre ľudí zároveň najfrustrujúcejším faktorom pri hľadaní práce. V prieskume 38 percent respondentov uviedlo, že ich odrádzajú nízke mzdy. Frustrácia z nízkych platov sa za posledné dva roky zvýšila. V roku 2020 to bolo 33 percent, kým tento rok bolo sklamaných z výšky mzdy už 38 percent ľudí.

Pokiaľ ide o ďalšie faktory, 37 percent opýtaných sa vyjadrilo, že je v ich regióne málo pracovných príležitostí a 33 percent respondentov nedostalo reakciu zo strany zamestnávateľa. Uchádzači sú frustrovaní aj pre málo príležitostí v preferovanej oblasti a pre negatívnu spätnú väzbu od zamestnávateľa.

Personálna spoločnosť upozorňuje, že platy v ponukách nie sú komplexnou informáciou o budúcej výplate uchádzača, uviedla jej hovorkyňa Nikola Richterová. Firmy totiž uvádzajú minimum, ktoré môže zamestnanec pri konkrétnej mzde zarobiť. Po úprave zákonníka práce v roku 2018 zamestnávatelia na pohovore nemôžu dohodnúť nižší plat, ako uviedli v inzeráte. Podniky tak začali uvádzať reálnejšie mzdy ako predtým.

(tasr)

  |  

Úroveň plodnosti v Česku bola vlani najvyššia od roku 1992

Česko sa v roku 2021 zaradilo ku krajinám s najvyššou úrovňou úhrnnej plodnosti v Európe. Ide o počet detí, ktoré žena porodí, pričom priemerný počet detí dosiahol v Česku hodnotu 1,83. To je najvyšší údaj od roku 1992. Priemerný vek matky pri narodení dieťaťa sa zvýšil na 30,4 rokov. Vo štvrtok to uviedol Český štatistický úrad (ČSÚ).

Českú republiku na vrcholné priečky rebríčka v Európe posunul nárast plodnosti za posledných jedenásť rokov, keď ešte v roku 2011 patrila ku krajinám s podpriemernou plodnosťou. Odvtedy sa zvýšila vo všetkých vekových kategóriách s výnimkou najmladších (15 až 20-ročných) žien. U žien nad 36 rokov plodnosť vzrástla viac ako o polovicu.

Od roku 2011 sa zvýšil priemerný vek prvorodičiek o celý jeden rok na 28,8 rokov. Druhé dieťa majú ženy priemerne vo veku 31,4 a tretie v 33,4 roka.

Medzi kraje s najnižšou úrovňou plodnosti dlhodobo patrí hlavné mesto Praha. V roku 2021 sa k nemu pridali Karlovarský a Liberecký kraj, kde sa od roku 2011 plodnosť zvýšila najmenej.

Dáta zo sčítania ľudu ukázali, že v prípade žien s rastúcim vzdelaním klesá priemerný počet detí. V prípade národností viac detí rodili napríklad Poľky či Vietnamky, naopak Češky, Slovenky či Ukrajinky mali menej detí. Takmer polovica detí sa narodila mimo manželstva.

Ako ukázala nedávno publikovaná štatistika ČSÚ, aj napriek zvyšovaniu plodnosti celkový počet obyvateľstva rastie len vďaka príchodu cudzincov a úmrtnosť prevyšuje počet živo narodených detí.

(tasr)

  |  

Prvý nebinárny úradník Bidenovej administratívy dostal padáka. Je obvinený z krádeží kufrov na dvoch letiskách

Úradník Sam Brinton, ktorý mal od júna tohto roku na americkom ministerstve energetiky na starosti likvidáciu rádioaktívneho odpadu, prišiel o pracovné miesto. Podľa súdnych záznamov je obvinený z dvoch krádeží batožiny na amerických letiskách.

Po niekoľkých mesiacoch končí Sam Brinton na Úrade pre jadrovú energetiku. „Sam Brinton už nie je zamestnancom ministerstva energetiky. Rezort sa zo zákona nemôže bližšie vyjadrovať k personálnym záležitostiam,“ cituje hovorcu rezortu stanica CNN.

Známy queer aktivista, ktorý má dva tituly z jadrového inžinierstva, je obvinený z krádeže kufra na letisku v americkom štáte Nevada. Kamera zachytila, ako si Briton v tričku s dúhovým znakom ionizujúceho žiarenia odnáša tašku so šperkami, oblečením a mejkapom v hodnote viac ako 3 500 dolárov.

Voči expertovi ide už o druhé obvinenie takéhoto druhu. Koncom novembra informovala televízia Fox News, že Brinton ukradol na letisku v Minneapolise batožinu v hodnote vyše 2 300 dolárov. Brinton sprvu popieral, že by niečo ukradol, ale neskôr sa k činu priznal a odôvodnil ho tým, že bol unavený.

Začiatkom decembra skupina republikánskych kongresmanov poslala list ministerke energetiky Jennifer Granholmovej, v ktorom požadovala Brintonovu rezignáciu. Šestnásť signatárov tvrdilo, že Brintonovi po obvineniach zo zločinu radšej schválili dovolenku. Vyzvali Granholmovú, aby „prestala s malichernou politikou a vymenovala pôsobiť v americkom energetickom sektore len tých najkvalifikovanejších a najoddanejších jednotlivcov“.

https://twitter.com/Rep_Clyde/status/1602499774497841152

Brinton bol prvým nebinárnym vysokým vládnym úradníkom, ktorý pracoval vo verejnej funkcii. Je zástancom LGBTQ a necháva sa oslovovať „oni“. Spolupracoval aj s neziskovou organizáciou Trevor Project, ktorá sa zameriava na prevenciu samovrážd medzi LGBTQ komunitou a začala s kampaňou za zákaz konverznej terapie v Spojených štátoch.

V prípade dokázania trestného činu mu hrozí až desať rokov väzenia a pokuta desaťtisíc dolárov.

(est)

  |  

Bank of England zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 percenta

Britská centrálna banka v súlade s očakávaniami sprísnila svoju menovú politiku deviatykrát po sebe a signalizovala, že bude pokračovať v boji s infláciou. Podobne ako americký Fed však zvoľnila tempo zvyšovania úrokových sadzieb.

Menový výbor Bank of England (BoE) vo štvrtok zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 percenta z troch percent. Rozhodnutie podporili šiesti predstavitelia deväťčlenného výboru. Vo vyhlásení výboru sa uvádza, že zrejme bude musieť pokračovať vo zvyšovaní hlavnej úrokovej sadzby, aby utlmil naďalej vysoké inflačné tlaky.

BoE podobne ako v stredu (14. 12.) Fed spomalila tempo sprísňovania menovej politiky, keď v novembri zvýšila kľúčovú sadzbu o 75 bázických bodov.

Inflácia v Spojenom kráľovstve sa v novembri spomalila zo 41-ročného maxima dosiahnutého v predchádzajúcom mesiaci, zostala však dvojciferná. Index spotrebiteľských cien v novembri medziročne stúpol o 10,7 percenta po náraste o 11,1 percenta v októbri.

(tasr)

  |  

RTVS: Nová rámcová zmluva so štátom garantuje minimálne 23 miliónov eur ročne

Nová rámcová zmluva so štátom na roky 2023 – 2027 prinesie RTVS minimálne 23-miliónovú alokáciu ročne. Znenie zmluvy vo štvrtok prerokovala a zobrala na vedomie Rada RTVS.

Štátny príspevok, jeden zo zdrojov príjmov RTVS, je určený na podporu pre rozhlasovú a televíznu tvorbu, účelové investičné projekty i zabezpečenie vysielania do zahraničia. "Rozdiel oproti predchádzajúcej zmluve je, že výška minimálneho príspevku je 23 miliónov eur oproti 15 miliónom v predchádzajúcich zmluvách," uviedli zástupcovia manažmentu RTVS.

Vysvetlili, že nová rámcová zmluva takisto zavádza nový pôvodný program vo verejnom záujme v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, príspevok môže byť použitý aj na športový program, no výlučne na národný šport a mládežnícky šport.
Zmluva tiež zavádza povinnosť v súvislosti s multimodálnym prístupom a národnostným vysielaním. Kontrakt takisto RTVS zaväzuje použiť z celkového programového príspevku desať percent na televíznu a 20 percent na rozhlasovú výrobu regionálnych programov.

(tasr)