Žiga ohrozuje Pellegriniho viac ako Brhel

Podozrenia na spoločnosť Taper rodiny exministra Žigu siahajú ešte do čias druhej Ficovej vlády. Samotný Žiga dosiaľ čelil obvineniu len za podplácanie sudkyne.  

Podľa výpovede Moniky Jankovskej mal Žiga cez ňu ponúknuť 100-tisícový úplatok sudkyni Najvyššieho súdu Katarínej Pramukovej v staršom spore o Gabčíkovo. Sudkyňa ale úplatok odmietla a senát jednohlasne rozhodol v prospech protistrany, ktorou bola Slovenská republika (zdá sa, že úplatok prišiel neskoro).

Dnešný zásah polície v rodinnej firme Žigovcov Taper (Peter Žiga v nej od vstupu do politiky oficiálne nefiguruje) zrejme súvisí s trestným stíhaním NAKA ešte z roku 2018. Taper sa mal dopustiť karuselových podvodov, teda mal byť súčasťou reťazca firiem, ktoré si vypýtali miliónové vratky za obchody s drevom, ktoré neprebehli.

Taper patrí medzi najväčších obchodníkov s drevom na Slovensku. Biznis sa mu nafúkol práve v čase, keď bol Žiga ironicky ministrom životného prostredia. Podľa Nadácie zastavme korupciu mal Taper drevo nakupovať za nízku cenu od štátnych lesov. Cena sa však nabaľovala vďaka množstvu firiem, cez ktoré sa predávala, malo ich byť až 60. Na konci reťazca si vypýtala nadmerný odpočet DPH.

Ďalší úder z NAKA

Medzitým Žigovi pohoršila aj výpoveď kajúcnika Bernarda Slobodníka, podľa ktorej mal Norbert Bödör platiť za to, aby vyšetrovanie DPH podvodov obišlo Žigovu rodinu. Konkrétne Slobodník spomínal prípad Žigovho príbuzného.

Práve Finančná správa, ktorá má prehľad finančných tokov pri DPH, a vie teda odhaliť žiadosti o podvodné vratky, mala fungovať výberovým spôsobom: teda vyvoleným podnikateľom tieto vratky nekontrolovať a umožniť. Slobodník vtedy riadil Národnú jednotku finančnej polície. Bödör mal podľa obvinení riadiť organizovanú skupinu na NAKA a Jozef Brhel na Finančnej správe, čím sa kruh uzavrel.

Politické dôsledky

V prípade poslanca Žigu by stíhanie musel odsúhlasiť Mandátový a imunitný výbor, čo by pri súčasnom rozdelení síl nemala byť komplikácia. No Žiga je prvé ohnivko, ktoré už neohrozuje ani tak samotný Smer, ale priamo Hlas podobný Ficovi.

Hoci ide o novú stranu, jej pozadie je skôr staronové a má svoj príbeh. Oligarchia zrodená za mečiarizmu v časoch upadajúceho HZDS rozpoznala v Robertovi Ficovi nového koňa, na ktorého sa v politike oplatí staviť. Tok dejín ale pokračuje a dnes na panta rhei a podobnú výmenu dopláca sám Robert Fico. Oligarchia hľadajúca nové perspektívy sa mu presunula k Pellegrinimu.

Ten svoju popularitu postavil na vyhranení sa voči svojmu bývalému šéfovi a strane, no ten najhorúcejší zemiak si vzal so sebou.    

Malo ísť najmä o Juraja Širokého, jeho svata Jozefa Brhela a Petra Žigu. Za Brhelovho človeka v Hlase je považovaná Denisa Saková. Oligarcha Norbert Bödör napríklad v komunikácii s Marianom Kočnerom v Threeme vyjadruje presvedčenie, že na post šéfky rezortu vnútra bude Brhel presadzovať práve Sakovú. Hlas je ale čiastočne imúnny voči kontaminácii Brhelom či Širokým, keďže nefigurujú v oficiálnom zázemí strany.

To už ale neplatí o Žigovi, ktorý v strane vystupuje sám za seba. O tom, že v Hlase sú si tohto rizika vedomí, naznačuje aj fakt, že na novembrovom ustanovujúcom sneme nebol Žiga zvolený za podpredsedu, hoci sa to očakávalo. V Hlase nefiguruje ani v druhej funkcii, akú predtým zastával v Smere, keď bol krajským predsedom v Košiciach. 

Napriek tomu dnes úspešne kandiduje na prvého kostlivca vo vybielenej skrini, ktorá ešte chvíľu bude pôsobiť novo, ale zvnútra je až príliš otrávená práve tým starým svetom, voči ktorému sa Peter Pellegrini snaží úzkostlivo vyhraniť. 

Pellegrinimu dnes ohromne rastie popularita. A práve Žiga sa stáva lakmusovým papierikom, na ktorom rozpoznáme rezistenciu dvadsiatich percent jeho nových voličov, ktorí u neho zakotvili práve pre zdanie, že je slušnou alternatívou pre Ficov svet.