Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pomoc pre autistov. Ako poňala Považská Bystrica mesiac knihy?

POVAŽSKÁ BYSTRICA - Považskobystrická radnica venuje mladým ľuďom s poruchami autistického spektra výťažok z burzy kníh.

Informovala o tom Michaela Haladejová z komunikačného oddelenia mestského úradu. Burza kníh na mestskom úrade sa v rámci mesiaca knihy bude konať prvýkrát. Ľudia sa počas celého dňa budú môcť prísť pozrieť, vybrať si a dať druhú šancu publikáciám, ktoré už niekto iný nepotrebuje. Konať sa bude 29. marca od 8:00 do 18:00 pred sobášnou miestnosťou mestského úradu.

Chcete sa zapojiť? Kedy, ako a kde?

Knihy, ktoré by chceli záujemcovia za týmto účelom darovať, môžu priniesť do 24. marca na mestský úrad.

„Stáva sa, že máme doma knihy, ktoré sme už prečítali alebo nám zavadzajú či ležia v poličke nepovšimnuté. Netreba ich vyhadzovať, pretože možno niekomu inému práve tie chýbajú. Každý, kto by chcel darovať knihy do našej burzy, môže ich priniesť na mestský úrad do redakcie mestských novín. Knihy by nemali byť poškodené či popísané," doplnila Haladejová.

Výťažok poputuje občianskemu združeniu Modrá cesta, ktoré zriadilo v Považskej Bystrici špecializované zariadenie pre mladých ľudí s poruchami autistického spektra.

(tasr, maj)

Pomoc pre autistov. Ako poňala Považská Bystrica mesiac knihy? Zdroj: FB Mesto Považská Bystrica
Minúta  |  

Za vlastizradu a "diskreditáciu" armády budú zrejme v Rusku odoberať občianstvo

Navrhované zmeny ruského zákona by umožnili odobrať štátne občianstvo za vlastizradu alebo diskreditáciu vojenskej operácie na Ukrajine, informovali v stredu ruské médiá. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy o odobratí nadobudnutého ruského občianstva sa týkajú "zrady, diskreditácie špeciálnej vojenskej operácie", citovala agentúra RIA Konstantina Zatulina, prvého podpredsedu parlamentného výboru pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zákona o občianstve boli predložené na prerokovanie tomuto výboru. Reuters pripomína, že Rusko nazýva svoju inváziu na Ukrajine "špeciálnou vojenskou operáciou", kým Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že je to eufemizmus pre plnohodnotnú agresiu, ktorej cieľom je obsadiť ukrajinské územia.

SNŠ vzniklo v roku 1991 a sformované bolo Ruskom i skupinou bývalých sovietskych republík. V roku 2022 získalo podľa údajov ruského ministerstva vnútra ruské občianstvo viac než 691-tisíc ľudí, pričom takmer polovica z nich pochádzala z krajín SNŠ.

Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - v utorok odhlasovala schválenie novely zákona trestajúceho tých, ktorí boli uznaní vinnými z diskreditácie "dobrovoľníckych" skupín bojujúcich na Ukrajine.

Kremeľ tvrdí, že väčšina Rusov podporuje jeho kroky na Ukrajine a prieskumy verejnej mienky toto tvrdenie podporujú. Státisíce ľudí, ktorí s tým nesúhlasia či sa obávajú odvodu na bojisko, však už z krajiny ušli a tí, ktorí zostali, riskujú dlhoročné väzenské tresty v prípade, ak si trúfnu "diskreditovať" armádu.

Za takéto "diskreditovanie" armády hrozí až päťročné väzenie. Za úmyselné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde môže vinník ísť za mreže až na 15 rokov, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Pri výbuchu bomby v aute zomrel ukrajinský predstaviteľ kolaborujúci s Ruskom

V dôsledku výbuchu bomby nastraženej v aute zomrel ukrajinský predstaviteľ, o ktorom sa predpokladá, že spolupracoval s ruskou armádou. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy televízie Sky News.

Ivan Tkač zomrel na zranenia spôsobené explóziou v ukrajinskom meste Melitopol, ktoré v súčasnosti ovládajú ruské sily, uviedli ukrajinské i ruské médiá. Pri výbuchu údajne utrpela zranenia aj žena s dieťaťom.

Podľa ukrajinského denníka Ukrajinska pravda vymenovali Rusi Tkača do funkcie riaditeľa melitopolského dopravného podniku. Tkač údajne pomáhal organizovať presun ruských vojakov do a z Doneckej a Chersonskej oblasti i na Krym.

Podľa vedenia proruskej organizácie Sme s Ruskom sídliacej v Záporožskej oblasti bol Tkač na Ukrajine označovaný za zradcu, pretože spolupracoval s Ruskom

Sky News upozorňuje, že informácie nedokázala nezávisle overiť.

(tasr)

Minúta  |  

Ekvádorská exministerka Duarteová, odsúdená za korupciu, utiekla do Venezuely

Bývalá ekvádorská ministerka María de los Angeles Duarteová, odsúdená vo svojej vlasti za korupciu, utiekla po viac ako dvoch rokoch strávených na argentínskom veľvyslanectve v Quite do Venezuely, uviedlo v utorok argentínske ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Duarteová, ktorá bola ministerkou vo vláde bývalého prezidenta Rafaela Correu, bola odsúdená na osem rokov odňatia slobody za podplácanie, ale od augusta 2020 žila na argentínskom veľvyslanectve v ekvádorskom hlavnom meste.

Hoci jej Argentína ponúkla azyl, Ekvádor odmietol umožniť Duarteovej voľný odchod z krajiny.

Duarteová "bola v utorok od 11.00 h prítomná na argentínskom veľvyslanectve v Caracase", uviedlo argentínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení - avšak bez uvedenia podrobností o tom, ako sa jej podarilo utiecť do Venezuely.

Ekvádor si predvolal argentínskeho veľvyslanca v Quite Gabriela Fuksa, aby vysvetlil "nezrovnalosti" vo vysvetleniach ambasády o tom, ako Duarteová utiekla.

Argentínsky minister zahraničných vecí Santiago Cafiero v pondelok informoval svojho ekvádorského rezortného kolegu Juana Carlosa Holguína, že Duarteová ušla z inkriminovanej diplomatickej misie "bez vedomia jej zamestnancov".

Podľa prokuratúry bola Duarteová odsúdená spolu s Correom a ďalšími bývalými vládnymi činiteľmi za korupciu v súvislosti s požiadavkou na úplatky v hodnote takmer 7,6 milióna dolárov výmenou za štátne objednávky.

Correa (59), ktorý získal azyl v Belgicku, kde sa narodila jeho manželka, tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania. Correa bol vo funkcii od januára 2007 do mája 2017.

Duarteová (60) bola v rokoch 2010-2014 ministerkou dopravy a verejných prác, v rokoch 2007-2009 ministerkou mestského rozvoja a bývania a v rokoch 2009-2010 ministerkou pre hospodárske a sociálne začlenenie.

(tasr)

Minúta  |  

Ošetrovanie Zemana stálo od novembra 2021 vyše 2,8 milióna českých korún

Za lekársku starostlivosť, ktorú bývalému českému prezidentovi Milošovi Zemanovi poskytovala spoločnosť Senior Home Group, zaplatil Hrad od novembra 2021 do marca tohto roku vyše 2,8 milióna korún (118.000 eur). TASR informáciu prevzala z utorkového servisu spravodajského webového portálu iDNES.cz.

Zmienená súkromná spoločnosť sa o Zemana starala od jeho prepustenia z Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v novembri 2021. Po skončení jeho mandátu Hrad prestal platiť za túto starostlivosť. Nový plán starostlivosti Zemanovi pripravuje jeho nový lekár.

Podľa zadania musela mať táto spoločnosť uzavretú zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VZP) na poskytovanie domácej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia i na poskytovanie nehradenej starostlivosti.

Redakcia iDNES.cz teraz získala celkový účet za Zemanovu starostlivosť, ktorú hradila Kancelária prezidenta republiky. Hrad prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám oznámil, že od novembra 2021 do 8. marca 2023 za starostlivosť zaplatil celkovo 2.862.170 korún.

Súčasne doplnil náklady za jednotlivé mesiace. Najvyššiu čiastku zaplatil v decembri 2021, a to 333.300 korún.

Zdravotný personál sa o bývalého prezidenta podľa skôr zverejnenej zmluvy staral nepretržite 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Podľa dohody napríklad Hrad za hodinu práce všeobecnej zdravotnej sestry platil 225 korún (9,50 eura), nutričný terapeut vyšiel na 100 korún (4,20 eura) za hodinu

Suma za domácu starostlivosť všeobecnej sestry bola zhruba podobná cenám, ktoré v danej dobe požadovali aj iné spoločnosti špecializujúce sa na domácu starostlivosť.

Po odchode z prezidentskej funkcie bude Zeman využívať služby danej spoločnosti iba v obmedzenej miere, potvrdil minulý týždeň pre iDNES.cz bývalý vedúci kancelárie Hradu Vratislav Mynář.

(tasr)

Minúta  |  

Naď je presvedčený, že vláda môže rozhodnúť o darovaní migov. Urobiť by tak mohla už v stredu

O darovaní stíhačiek Mig-29 Ukrajine by mohla rokovať vláda na svojom stredajšom zasadnutí. V utorok (14. 3.) to naznačil dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď.

Je presvedčený, že vláda má kompetencie rozhodnúť o darovaní stíhačiek, a predpokladá, že kabinet v tejto veci aj rozhodne. Upozornil, že nie je určený termín tohto rozhodnutia, nevylúčil však, že to bude v stredu. Podľa Naďa sa to bude odvíjať od diskusie na brannobezpečnostnom výbore Národnej rady SR, ktorú zvolali na utorok večer.

Kabinet na 140. schôdzi sa má zaoberať aj návrhom aktualizácie nariadenia vlády, ktorá má zvýšiť limit výdavkov na obstaranie ekologických osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami.

Ministri sa majú venovať aj výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2022, hodnotiacej tiež personálne kapacity Slovenska v inštitúciách Európskej únie. V prípade štruktúr Európskej komisie napríklad správa vyzýva na udržanie zastúpenia slovenských občanov na úrovni najvyššieho manažmentu a zvýšenie zastúpenia na úrovni stredného manažmentu.

V programe zasadnutia je aj informácia o dosiahnutom pokroku pri realizácii adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ministerstvo životného prostredia SR v ňom poukazuje na dobre nastavené národné politiky, priznáva zároveň, že podmienkou úspešnej implementácie opatrení je dostatočné a efektívne viaczdrojové financovanie.

Kabinet bude mať v rámci informatívnych materiálov na stole aj správu o činnosti hlavného hraničného splnomocnenca SR v minulom roku. Materiál sa výrazne venuje téme nárastu nelegálnej migrácie, ktorá sa podľa správy medziročne zvýšila o 602 percent.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.