Mongoli: skaza Uhorska, ale i nádejní spojenci križiakov a pápeža

Pre Slovensko a strednú Európu všeobecne je obdobie mongolského (niekedy nesprávne nazývaného aj tatárskeho) vpádu bolestivou kapitolou. Do Uhorska vpadli Mongoli pod vedením Batuchána v marci roku 1241, rozhodujúca bitka sa odohrala pri rieke Slaná.

Mongoli vtedy porazili početne silnejšie uhorské vojsko a kráľ Belo IV. musel z bojiska utiecť. Cez Nitru sa dostal do Viedne, odkiaľ odišiel skrz Záhreb až do prístavného mesta Trogir. Krajina bola medzitým vystavená plieneniu mongolským vojskom až do polovice roku 1242.

Vypálené a vyvraždené boli mnohé dediny a mestá, mongolským útokom odolali jedine opevnené kamenné hrady ako Nitra či Spiš. Ľudia sa zvykli pred smrťou zachrániť jedine útekom do hôr alebo močiarov. To vo výsledku znamenalo, že nemal kto na jar zasiať úrodu a v Uhorsku následne vypukol hladomor. Traduje sa, že mu podľahol rovnaký počet ľudí, ako pri samotnom vyčíňaní Mongolov.

Vo výsledku zostali niektoré časti Uhorského kráľovstva vyľudnené, čo malo eventuálne za následok posilnenie nemeckej kolonizácie na našom území. Kráľ Belo IV., v obave z ďalšieho mongolského vpádu, prikázal vystavať nové kamenné hrady alebo prestavať staršie opevnenia na kamenné pevnosti. Ďalší mongolský vpád sa udial v roku 1285 a pustošil územia Šarišskej, Spišskej a Abovskej stolice. Tentokrát už však bolo Uhorsko vďaka vojenským reformám a novým pevnostiam pripravené. Uhorské vojsko Mongolov na hlavu porazilo.