Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká vláda schválila nový zákon o armáde, na obranu vyčlení dve percentá HDP

Česká vláda v stredu schválila novú legislatívu o armáde, v ktorej sa zaviazala vyčleniť dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu, oznámil český premiér Petr Fiala. Informuje o tom správa spravodajského portálu Novinky.cz.

"Vláda schválila návrh zákona o financovaní obrany Českej republiky. Cieľom je právne zakotviť dodržanie záväzkov výdavkov na obranu vo výške dvoch percent HDP," uviedol Fiala.

Zároveň pripomenul, že bezpečnosť a obrana ČR sú dlhodobými prioritami českej vlády. "V dobe, keď Rusko rozpútalo vojnu, sa ukazuje, aká významná téma to je… Musíme zvýšiť pripravenosť štátu v dobe, keď ešte nie je štát ohrozený. Už teraz musíme byť pripravení," zdôraznil český premiér.

Nová vojenská legislatíva zároveň umožní zhromažďovanie údajov pre prípadný odvod občanov do armády. Zákonom sa teraz bude zaoberať Poslanecká snemovňa (PS) ČR.

K vyčleneniu dvoch percent HDP na obranu sa ešte v roku 2014 zaviazali všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Bratislavská nemocnica Bory získala povolenie na prevádzku

Nemocnica Bory, ktorej prvé pracoviská majú otvoriť v Bratislave už v marci tohto roka, získala právoplatné povolenie na prevádzku všeobecnej nemocnice. Rozhodnutie jej na základe splnenia všetkých podmienok tento týždeň vydal Bratislavský samosprávny kraj. Informovala o tom hovorkyňa siete nemocníc Svet Zdravia Jana Fedáková.

„Tento týždeň sme sa stali všeobecnou nemocnicou, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čo nás veľmi teší a predstavuje to ďalší významný krok k otvoreniu nemocnice pre pacientov. Zároveň budeme na základe tohto rozhodnutia opätovne iniciovať rokovania so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ohľadom zazmluvnenia nemocnice,“ uviedol generálny riaditeľ nemocnice Ľuboš Lopatka.

Nemocnica Bory bude prvá koncová nemocnica siete ProCare a Svet zdravia a bude zastrešovať takmer všetky medicínske odbory. Nosnú činnosť však bude tvoriť šesť hlavných klinických interdisciplinárnych programov, na ktorých sa budú podieľať odborníci viacerých špecializácií.

„Nemocnica bude poskytovať zdravotnú starostlivosť vo viac ako 50 špecializáciách. V niektorých máme ambíciu byť referenčným koncovým pracoviskom pre ostatné nemocnice, či už v rámci našej siete, alebo aj v rámci celého Slovenska,“ vysvetľuje medicínsky riaditeľ Nemocnice Bory Róbert Hill. V niektorých ďalších medicínskych špecializáciách bude nemocnica budovať centrá regionálneho charakteru určené hlavne pre spádovú oblasť západného Slovenska, napríklad klinická onkológia, neurológia, gynekológia a pôrodníctvo, chirurgia prsníka a iné.

Nemocnica bude mať 405 lôžok. Ročne plánuje uskutočniť 35-tisíc hospitalizácií a 350-tisíc ambulantných vyšetrení. Jej súčasťou bude 16 operačných sál, urgentný príjem novej generácie s heliportom, 24 izieb multiodborovej intenzívnej starostlivosti a 35 izieb intermediárnej starostlivosti, osem pôrodných izieb, robotická prípravovňa liekov a potrubná pošta a nadštandardné rádiologické vybavenie. Celkovo plánuje nemocnica zamestnať viac ako 1 500 ľudí.

(sita)

Minúta  |  

Trump vyzval republikánov, aby vo voľbe predsedu snemovne podporili McCarthyho

Bývalý americký prezident Donald Trump v stredu vyzval republikánskych poslancov, aby podporili Kevina McCarthyho pri hlasovaní o obsadení funkcie predsedu Snemovne reprezentantov v Kongrese. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Teraz je čas, aby všetci naši skvelí republikánski poslanci v snemovni hlasovali za Kevina, uzavreli dohodu, získali víťazstvo," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Exprezident zároveň republikánov vyzval, aby "veľký triumf" nezmenili "na obrovskú a ponižujúcu porážku". "Kevin McCarthy odvedie dobrú a možno aj skvelú prácu – len pozerajte!" dodal.

Poslanci americkej Snemovne reprezentantov v utorok nedokázali zvoliť nového predsedu ani po troch kolách hlasovania.

Na zvolenie do funkcie predsedu je potrebných 218 hlasov. Líder republikánov v snemovni McCarthy v prvých troch kolách hlasovania tento počet nezískal a mal dokonca nižšiu podporu ako kandidát demokratov Hakeem Jeffries.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v utorok zasadla po prvý raz v novom zložení, pričom prevahu majú republikáni. Nového predsedu sa poslancom v prvom kole hlasovania nepodarilo zvoliť prvýkrát od roku 1923.

(tasr)

Minúta  |  

Republika predložila návrh na uznesenie, ktorým má NR SR odsúdiť vraždu v Michalovciach

Hnutie Republika predložilo prostredníctvom svojho poslanca Ondreja Ďuricu návrh na uznesenie Národnej rady SR, ktorým chce odsúdiť brutálnu vraždu Eriky v Michalovciach. V uznesení chce zároveň požiadať bezpečnostné zložky „o silnejší boj proti kriminalite asociálov na uliciach“.

Pri jeho písaní hnutie vychádzalo z uznesenia o vražde pred gej barom Tepláreň v Bratislave, kde mladý páchateľ zastrelil dvoch mužov z komunity LGBT, ktoré parlament schválil.

„Dúfame, že ak politici dokázali odsúdiť vraždu homosexuálov, tak nepochybne odsúdia aj túto brutálnu vraždu normálnej slušnej ženy,“ uviedla strana Republika vo svojom stanovisku. Zároveň zdôraznila, že okrem tvrdého exemplárneho trestu pre páchateľa žiada aj to, aby sa minister vnútra, polícia a vláda sústredili na ochranu ľudí „a nie imigrantov a osadníkov“.

Vraha, ktorý v prvý deň roka 2023 v Michaloviec dobodal 46-ročnú ženu, dnes vyšetrovateľ obvinil z obzvlášť závažného zločinu vraždy. Zadržaný muž má 18 rokov a svoju obeť predtým nepoznal, jeho motívom boli peniaze. Žena si 1. januára o 6.30 vyberala peniaze z bankomatu, vrah ju usmrtil niekoľkými bodnými ranami.

Policajný prezident Štefan Hamran k prípadu uviedol, že v Michalovciach sa budú zameriavať na prostredie, z ktorého pochádza osoba páchateľa, či tam nie sú nejakí spolupáchatelia.

(sita)

Minúta  |  

Talianskej premiérke sa nepozdáva zákaz vozidiel so spaľovacími motormi v roku 2035

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi v Európskej únii (EÚ) od roku 2035 sa nepozdáva talianskej premiérke Giorgii Meloni. Tento krok podľa nej predstavuje riziko pre talianske hospodárstvo.

„Termín rozlúčky so spaľovacími motormi do roku 2035 nepovažujem za rozumný, ale za hlboko škodlivý pre náš výrobný systém, na vnútroštátnej úrovni existuje zhoda medzi jednotlivými stranami a ja ju chcem využiť na dôrazné riešenie tejto otázky,“ cituje političku web V:Motori.

Pre krok nemá veľké pochopenie súčasná ani bývalá vláda. Minister infraštruktúry a dopravy Matteo Salvini počas posledného zasadnutia Rady EÚ vyhlásil, že koniec dieselových a benzínových motorov je výsledkom „pseudoekologického fundamentalizmu“ a postaviť tieto druhy motorizácie od roku 2035 mimo zákona a zároveň požadovať prechod na normu Euro 7 od roku 2025 „nemá hospodársky, environmentálny ani sociálny zmysel“. Okrem toho podľa neho hrozí, že desaťtisíce robotníkov „môžu skončiť na ulici“ a európsky trh zahltia elektromobily z Číny, ktorá je v oblasti elektrifikácie nepochybne ďalej.

Okrem Salviniho a Meloniovej vyjadrili nesúhlas pri viacerých príležitostiach aj Giancarlo Giorgetti a Roberto Cingolani z predchádzajúcej vlády Maria Draghiho. Cingolani, ktorý je bývalý minister pre ekologický prechod, skonštatoval, že nemá zmysel vsádzať všetko na elektrinu. Za nerozumný krok považuje zákaz áut so spaľovacím motorom aj predseda talianskeho automobilového klubu ACI Angelo Sticchi Damiani.

Pochybnosti o zákaze sa podľa V:Motori objavujú aj v Bruseli. Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v rozhovoroch naznačil, že jeho silné pochybnosti pramenia z možných negatívnych dôsledkov pre pracovníkov v tomto sektore. Preto navrhol vytvorenie komunitného fondu a revíziu rámca už v roku 2026, aby bolo možné kontrolovať kroky a vývoj energetickej transformácie.

(sita)

Minúta  |  

V Rakúsku vlani zaistili 687 prevádzačov nelegálnych migrantov

V Rakúsku vlani dolapili 687 prevádzačov nelegálnych migrantov, pričom väčšinu z nich aj zadržali. Najviac prevádzačov pochádzalo zo Sýrie, Turecka, Rumunska a Ukrajiny, vyplýva z údajov, ktoré v stredu zverejnil rakúsky Spolkový kriminálny úrad (BKA). Informuje o tom správa agentúry APA.

Viac než 300 z celkového počtu zaistili v spolkovej krajine Burgenland, 32 zo zadržaných prevádzačov tvorili Rakúšania.

V rokoch 2015 a 2016 boli zaznamenané rekordné počty zadržaných prevádzačov a ich počty opäť stúpli počas vlaňajšieho roka. Prevádzači využili vojnu na Ukrajine, aby nelegálnym migrantom nahovorili, že vzhľadom na prílev ukrajinských utečencov sa dá relatívne ľahko dostať do Európy, keďže na hraniciach neprebiehajú prísne kontroly, konštatuje APA.

"Vysoký počet zatknutých prevádzačov súvisí na jednej strane s intenzívnymi kontrolami na hraniciach Burgenlandu a Maďarska a na strane druhej s intenzívnou spoluprácou s útvarmi kriminálnej polície štátov západného Balkánu," uviedol rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.

"Rozhodujúcim faktorom v boji proti pašeráckej mafii je úzka a predovšetkým medzinárodná spolupráca," zdôraznil. Dodal, že nasadenie rakúskych policajtov v Maďarsku, Srbsku či Severnom Macedónsku je dôležitým prejavom takejto spolupráce.

Gerhard Tatzgern, ktorý v BKA šéfuje oddeleniu boja proti nelegálnemu prevádzačstvu, doplnil, že Rakúsko úzko spolupracuje aj s Tureckom, s cieľom zastaviť pašerákov ľudí. Do Rakúska sa najviac nelegálnych migrantov aj vlani dostalo cez východné Stredomorie, a to najmä cez balkánsku trasu, ktorá prechádza cez Turecko, Grécko, Bulharsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Rumunsko a Maďarsko až do Rakúska.

V Rakúsku v roku 2022 zachytili vyše 100-tisíc nelegálnych migrantov – presné čísla majú byť zverejnené neskôr. Najviac ľudí prišlo z Afganistanu a Sýrie. Šéf rezortu vnútra Karner poznamenal, že k rozmachu prevádzačskej mafie prispelo zavedenie bezvízového vstupu do Srbska pre Indov a Tunisanov. V novembri sa však možnosť vstupu do Srbska bez víz skončila pre občanov Tuniska a od 1. januára tohto roku aj pre obyvateľov Indie, dodáva APA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.