Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Naď: Matovič je príliš konzervatívny. Stotožňujem sa so svetonázorom Hegera

Člen predsedníctva OĽaNO Jaroslav Naď má iný názor na politiku ako šéf hnutia Igor Matovič. So straníckym kolegom a dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom sa stotožňuje v svetonázore a v cieli v politike. "Či to bude debata v rámci hnutia alebo debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je ešte otázne," načrtol. Hovorí o viacerých alternatívach.

S Hegerom hľadá Naď podľa svojich slov také riešenie, aby si mal volič čo vybrať v ďalších voľbách. "Čo dnes chýba voličovi, je alternatíva, ktorá má jasné zahraničnopolitické smerovanie a je proreformná a smeruje k tomu, aby to nebolo mantinelové. Ako je Progresívne Slovensko príliš liberálne a príliš ľavicové, tak sú niektoré stanoviská, ktoré Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a s nimi mám ja ako osoba problém," uviedol Naď s tým, že nejde o osobný konflikt s Matovičom. Povedal, že najmä v poslednom období má iný názor na to, ako sa má robiť politika, alebo kde majú byť priority.

Naď zároveň uviedol, že s Hegerom sa stotožňuje vo svetonázore a politickom cieli. „Či to bude debata v rámci hnutia OĽaNO alebo debata o odchode z hnutia je ešte otázne," povedal.

https://standard.sk/304095/hegerovi-zachutila-moc-z-konzervativneho-krestana-ma-byt-potencialy-lider-liberalnej-strany/

K hľadaniu novej väčšiny v parlamente Naď povedal, že sa "podpisuje na viacerých frontoch". Očakáva podporu hnutia OĽaNO, ako aj poslancov Sme rodina. Rokuje sa podľa neho aj s ďalšími nezaradenými poslancami. "Ja si myslím, že tento projekt môže byť úspešný," komentoval. Cieľom je podľa Naďa dovládnuť štandardné štyri roky. V prípade novej Hegerovej vlády nevylúčil zmeny na ministerských postoch. Komunikuje sa aj s predsedom SaS Richardom Sulíkom.

https://standard.sk/304569/mame-blokujucich-60-hlasov-aby-nepresla-novela-ustavy-a-predcasne-volby-vyhlasil-nad/

Naď potvrdil, že snem OĽaNO sa uskutočnil online. Nevylúčil aj riadny snem. Vnútrostranícke diskusie však podľa neho prebiehajú aj mimo snemov.

Naď nepredpokladá, že by sa mohla schváliť zmena Ústavy SR o možnosti skrátiť volebné obdobie. Poukázal na nesúhlas hnutia OĽaNO s predčasnými voľbami, negatívny postoj očakáva aj od SaS.

https://standard.sk/304067/spolocna-cesta-hegera-a-matovica-by-sa-mohla-v-pripade-novej-76-ky-rozdelit/

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina sa nestane členom EÚ, kým budú na jej území ruské jednotky, vyhlásila eurokomisia

Ukrajina sa nebude môcť stať členom Európskej únie, kým budú na jej území ruské jednotky. V rozhovore pre ruskú verziu nemeckého webu Deutsche Welle to povedal výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.

„Nie, to je nemožné. Ale celá myšlienka je taká, aby Ukrajina vyšla z tohto konfliktu ako víťazná, suverénna, nezávislá, slobodná a schopná sa sama rozhodnúť. A myslím si, že Ukrajina bojuje, aby sa to stalo. Európska únia by mala podporiť Ukrajinu pri dosahovaní tohto cieľa,“ odpovedal Timmermans na otázku, či sa Ukrajina môže stať členom EÚ, ak je v krajine ruský vojenský personál.

Ako upozornila Európska komisia, Ukrajina potrebovala na získanie oficiálneho štatútu kandidáta na členstvo v EÚ splniť takzvané kodanské kritériá prijaté v roku 1993. Medzi tieto podmienky vstupu do EÚ patrí prítomnosť stabilných štátnych inštitúcií, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť efektívne plniť záväzky členstva v EÚ.

Okrem toho Európska komisia sformulovala sedem podmienok, ktoré musí Kyjev splniť na ceste k členstvu v Európskej únii. Sú to reformy súdnictva, boj proti korupcii, deoligarchizácia a politika voči národnostným menšinám.

(sita)

Minúta  |  

Samosprávy čelia vysokým zálohovým platbám, ZMOS žiada vládu o vysvetlenie

Mestá a obce po celom Slovensku dostali vysoké zálohové platby za energie. Avizovanú pomoc štátu však zatiaľ neevidujú. Pre TASR to potvrdilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré žiada vládu o vysvetlenie.

ZMOS sa listom sa obrátilo na dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) a dočasne povereného ministra hospodárstva Karla Hirmana. Chce, aby samosprávam odpovedali, kedy príde finančná pomoc, v akom objeme a akým spôsobom.

"Situácia je skutočne alarmujúca. To, čo potrebujeme, je akási cestovná mapa prvej pomoci. Bez toho budeme naďalej v strese, v rámci ktorého ani samosprávy nebudú vedieť, ako veľmi majú zasiahnuť do zmien vo svojich rozpočtoch," uviedol pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

Ako tvrdí, je úplne jedno, o akú veľkostnú kategóriu samospráv ide, vo výraznej väčšine dochádza k priepastnému rozdielu medzi výškou ceny v minulosti a na tento rok. ZMOS očakával, že po schválení štátneho rozpočtu budú samosprávy svedkami kompenzácií, tak ako bolo avizované.

"Sme však svedkami toho, že štátny rozpočet bol na poslednú chvíľu schválený, avšak samosprávam skôr ako reálna pomoc formou kompenzácií prichádzajú zálohové platby v obrovských sumách. Ukazuje sa, že skôr ako na pomoc štátu sa začíname spoliehať na priaznivé počasie a takéto úspory zo spotreby," vyhlásil Kaliňák.

Zo strany miest a obcí, ale aj škôl, ktoré samosprávy zriaďujú, prichádzajú v týchto dňoch informácie o mimoriadne vysokom náraste cien energií. Tie podľa ZMOS-u nútia samosprávy výrazne zasahovať do rozpočtov. "V mnohých prípadoch úhrada takýchto vysokých cien môže samosprávy doslova zruinovať," podotkol Kaliňák.

Ako príklad uviedol obec Kocurany v okrese Prievidza, ktorá platila v minulom roku 79 a v tomto roku má platiť 786 eur. V obci Hosťová v okrese Nitra bola výška cien energií za šesť odberných miest v minulom roku 5 300, v tomto roku to vychádza na 27 500 eur. "V prípade Galanty sme svedkami desaťnásobného zvýšenia cien a Medzev avizoval 800-percentný nárast," uviedol s tým, že vysoké ceny energií zasiahli aj školy.

Vláda v novembri 2022 oznámila, že pomôže samosprávam v energokríze. Podmienila to však schválením štátneho rozpočtu. Avizovala, že od 1. januára do 31. marca bude cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne bude zastropovaná na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne má 80 percent z toho preplatiť štát.

(tasr)

Minúta  |  

Lavíny v Nízkych Tatrách strhli dvoch lyžiarov, obaja to prežili

V Nízkych Tatrách spadli v stredu dve lavíny, ktoré strhli dvoch lyžiarov. Jeden z nich vyviazol so zraneniami, druhý bez zranení. Horskí záchranári o tom informujú na oficiálnej webovej stránke.

Prvá lavína spadla v centrálnom žľabe Chopku. Strhla 36-ročného lyžiara poľskej národnosti. Ten si stihol aktivovať lavínový batoh.

"Po páde sa nachádzal čiastočne zasypaný v čele lavíny. Druhý lyžiar, ktorý išiel za ním, zlyžoval bezpečne k nemu a poskytoval mu kamarátsku pomoc na lavíništi," uvádzajú horskí záchranári.

Následne spadla v Meteorologickom žľabe druhá lavína, ktorá do Lukového kotla strhla ďalšieho lyžiara. Podľa informácií od Horskej záchrannej služby (HZS) sa zastavila v blízkosti prvého, čiastočne zasypaného muža. "Druhému lyžiarovi zasiahnutému lavínou sa, našťastie, nič nestalo," podotkli horskí záchranári.

Po vyhrabaní HZS poskytla 36-ročnému lyžiarovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zraneného muža nabalili a pripravili na transport. Následne ho letecky evakuovali z terénu a s podozrením na poranenia hlavy, lopatky a panvy bol transportovaný do nemocničného zariadenia.

(tasr)

Minúta  |  

Ombudsmani z Ruska a Ukrajiny sa stretli v Turecku, dohodli výmenu 40 zajatcov

Rusko a Ukrajina sa dohodli na výmene 40 vojnových zajatcov. Oznámila to v stredu ruská komisárka pre ľudské práva Tatiana Moskaľkovová po tom, ako sa v Turecku stretla s ukrajinským náprotivkom Dmytrom Lubinecom. Informujú o tom správy agentúr Reuters a AFP.

Moskaľkovová a Lubinec sa stretli počas medzinárodnej konferencie pre ombudsmanov v tureckej Ankare. Na zverejnených fotografiách ich možno vidieť, ako sedia oproti sebe pri konferenčnom stolíku.

Ombudsmani z Ruska a Ukrajiny na stretnutí hovorili "o širokej škále humanitárnych problémov a záležitostí súvisiacich s poskytovaním pomoci v oblasti ľudských práv občanom oboch krajín", uviedol na sociálnej sieti Facebook Lubinec.

Moskaľkovová v samostatnom vyhlásení uviedla, že so svojím ukrajinským náprotivkom hovorila o "humanitárnej pomoci pre občanov oboch krajín".

Ich prvé stretnutie trvalo približne 40 minút a druhé kolo rokovaní ombudsmani začali o 10.20 SEČ. Podľa nemenovaného tureckého zdroja budú Moskaľkovová a Lubinec možno hovoriť aj o humanitárnych koridoroch a situácii detí, ktoré boli nútené utiecť pred vojnou.

Medzi Ruskom a Ukrajinou prišlo v priebehu už jedenásť mesiacov trvajúceho konfliktu na Ukrajine k niekoľkým výmenám zajatcov. Posledná sa uskutočnila túto nedeľu, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón oficiálne zrušil povinné očkovanie amerických vojakov proti covidu

Americký minister obrany Lloyd Austin oficiálne zrušil povinné očkovanie vojakov proti ochoreniu COVID-19. Prezident USA Joe Biden podpísal príslušný návrh zákona už v decembri. Informuje o tom web stanice CNN.

Zrušenie tejto povinnosti bolo zahrnuté v návrhu zákona o národnej obrane na rok 2023, ktorý Biden podpísal v decembri.

Austin povinné očkovanie vojakov nariadil 24. augusta 2021, píše na svojej oficiálnej webovej stránke americké ministerstvo obrany (Pentagón). Rezort obrany tento program označil za úspešný.

Zaočkovať sa dalo približne 98 percent vojakov v aktívnej službe a 96 percent všetkých príslušníkov armády. Od apríla rezort obrany zaznamenal len dve úmrtia vojakov v spojitosti s COVID-19.

Republikáni počas rokovaní v americkom Kongrese žiadali zrušenie povinného očkovania, Pentagón a Biely dom však jasne dali najavo, že s tým nesúhlasia, píše CNN. Konzervatívni zákonodarcovia podľa stanice tvrdili, že povinné očkovanie oslabuje úsilie pri verbovaní do armád. Predstavitelia Pentagónu však uviedli, že pre toto tvrdenie nie sú dôkazy.

Demokrati sa však nakoniec dohodli, že na zrušenie povinnosti pristúpia s cieľom dosiahnuť schválenie legislatívy, píše CNN.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.