Preskočiť na obsah
  |  

NATO: Lietadlá aliancie budú vyslané do Rumunska, aby sledovali ruskú aktivitu

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) v piatok oznámila, že na budúci týždeň plánuje rozmiestniť tri pozorovacie lietadlá do Rumunska, aby vykonávali prieskumné misie a „monitorovali ruskú vojenskú činnosť“ na území 30-člennej vojenskej aliancie.

Dohľadové lietadlá vzdušného varovného a riadiaceho systému (AWACS) patria do flotily 14 strojov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v Nemecku. Tri z lietadiel v utorok pošlú na leteckú základňu neďaleko rumunskej metropoly Bukurešť na misiu, ktorá by mala trvať niekoľko týždňov.

Lietadlá „dokážu odhaliť lietadlá vzdialené stovky kilometrov, čo z nich robí kľúčovú schopnosť odstrašovania a obrany NATO“, uviedla vo vyhlásení hovorkyňa NATO Oana Lungescuová.

Odkedy Rusko vo februári napadlo Ukrajinu, NATO posilnila svoju prítomnosť vo svojom východnom krídle, a to aj vyslaním ďalších bojových skupín do Rumunska, Bulharska a na Slovensko.

(sita)

  |  

Ukrajina tvrdí, že Rusko sa chystá vytvoriť dvojmiliónovú armádu

Ukrajinská vojenská tajná služba (HUR) varovala, že Rusko chce vytvoriť armádu pozostávajúcu z dvoch miliónov vojakov. Takisto upozornila, že Moskva by mohla v nasledujúcich dňoch ohlásiť ďalšiu vlnu mobilizácie do bojov na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy televízie Sky News.

"Prípravy na ohlásenie ďalšej vlny mobilizácie v Rusku už aktívne prebiehajú," uviedla HUR. Na základe rozsahu mobilizačných opatrení v Rusku sa domnieva, že tamojšia vláda plánuje vytvoriť armádu, ktorá bude mať približne dva milióny vojakov. Pripomenula nedávne zmeny v legislatíve týkajúcej sa mobilizácie a dodala, že výcvik tamojších síl už prebieha.

Vlani v septembri ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu", v rámci ktorej bolo odvedených zhruba 300-tisíc záložníkov.

Vojenská rozviedka Ukrajiny minulý týždeň uviedla, že Rusko sa údajne chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov. Kyjev sa domnieva, že budú nasadení do série ruských ofenzív, ktoré sa uskutočnia na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa HUR Vadym Skibitskyj.

Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie.

(tasr)

  |  

Trumpove firmy dostali spolu pokutu 1,6 milióna dolárov

Dvom firmám bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa uložil súd v New Yorku pokutu spolu vo výške 1,6 milióna dolárov za to, že ich manažéri sa 15 rokov vyhýbali plateniu daní z príjmu a namiesto toho si zariadili štedré bonusy. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AP a televízie NBC News.

Americká tlačová agentúra však pripomína, že takáto pokuta — ktorá nedosahuje ani cenu apartmánu v mrakodrape Trump Tower na newyorskej Piatej Avenue — môže sotva výraznejšie zasiahnuť Trumpovo podnikateľské impérium s celkovou hodnotou v miliardách dolárov.

Pokuta bola jediným možným trestom, ktorý mohol sudca uložiť Trump Corp. a Trump Payroll Corp. Tie sú dcérskymi spoločnosťami Trump Organization. V prípade išlo o dovedna 17 porušení zákona o daniach vrátane sprisahania a falšovania obchodných záznamov.

Jedinou obvinenou osobou v prípade bol 75-ročný bývalý finančný riaditeľ spoločnosti Allen Weisselberg. Ten priznal vinu ešte v auguste a stal sa hlavným svedkom prokuratúry, keď popísal spôsob, akým sa manažéri – vrátane neho – vyhýbali plateniu daní. On sám si takto prilepšil o 1,76 milióna dolárov v nepriamych výhodách. Zabezpečil si napríklad bývanie zdarma, luxusné autá či štipendiá na súkromných školách pre svoje vnúčatá.

Weisselberga poslal súd za mreže na päť mesiacov. Ak by sa nebol priznal, mohol dostať aj 15 rokov.

(tasr)

  |  

Nemecko od 2. februára zruší povinnosť nosenia rúšok v diaľkovej doprave

Nemecko zruší od 2. februára povinnosť nosenia ochranných rúšok v diaľkových vlakoch a autobusoch pre zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu v krajine. V piatok to oznámil nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Lauterbach rozhodol po konzultáciách s ministrami 16 spolkových krajín, keďže situácia s covidom je v Nemecku stabilizovaná. Zároveň však ľudí vyzval, aby naďalej dobrovoľne nosili ochranné rúška vo vlastnom záujme a koronavírus by nemal byť braný na ľahkú váhu.

Minister zdravotníctva povedal, že k zrušeniu rúšok prispelo viacero faktorov vrátane vyššej imunity obyvateľstva a nižšej šance na výskyt nových mutácii. Situáciu v nemeckých nemocniciach považuje za „napätú, ale zvládnuteľnú".

Povinnosť nosiť ochranné rúško v diaľkových vlakoch a autobusoch, ktorá v Nemecku platí od počiatočných fáz pandémie covidu, mala byť pôvodne zrušená 7. apríla.

Nemecko je jednou z posledných európskych krajín, ktorá v súčasnosti vyžaduje nosenie rúšok v doprave. Mnoho členských krajín EÚ proticovidové opatrenia uvoľnilo už v roku 2022, píše AFP. Okrem Nemecka to platí aj v Španielsku. Tamojšia vláda uviedla, že povinnosť nosenia rúšok v diaľkových vlakoch a autobusoch bude v platnosti minimálne do marca 2023.

(tasr)

  |  

Zeman volil v Lánoch, želá si prezidenta so skúsenosťami

Budúci český prezident by mal mať predovšetkým veľké politické skúsenosti, pretože človek, ktorý v politike iba začína, je rizikom pre občanov aj sám pre seba. Po vhodení hlasovacieho lístka v prvom kole českých prezidentských volieb na základnej škole v Lánoch to povedal odchádzajúci prezident Miloš Zeman, informuje TASR.

 Zeman naznačil, že touto charakteristikou už prezradil, koho volil. V poslednej televíznej debate pred voľbami vo štvrtok večer, na ktorej sa zúčastnili traja najväčší favoriti volieb, vyčítal expremiér Andrej Babiš nedostatok politických skúseností obom svojim hlavným rivalom – generálovi Petrovi Pavlovi i bývalej rektorke Mendelovej univerzity v Brne Danuši Nerudovej.

Podľa Zemana človek bez skúseností by do prezidentského úradu priniesol síce niečo nové a zaujímavé, ale ,,iba v tom zmysle, ako keď v matematike existujú záporné čísla, a my potrebujeme čísla kladné".

Priama voľba prezidenta je podľa Zemana zásadná z viacerých dôvodov, uviedol dva. ,,Občania sú vtiahnutí do politiky v dobrom slova zmysle: musia premýšľať, komu dajú svoj hlas, a keď sa tohto práva vzdajú, kapitulujú," uviedol.

Nazdáva sa tiež, že v priamej prezidentskej voľbe – oproti parlamentnej – nemôžu existovať intrigy. ,,Vo voľbách v parlamente som to sám zažil – sú plné intríg medzi 281 poslancami a senátormi.
Predstava, že by intrigovalo niekoľko miliónov občanov, je prakticky nemožná," vysvetlil.

V Česku sa prezident volí priamo iba tretíkrát, v oboch predchádzajúcich priamych voľbách zvíťazil Zeman.

Po volebnom akte v Lánoch poukázal na to, že volebná účasť v prezidentských voľbách doteraz presahovala 60 percent. Prirovnal to k 19-percentnej účasti v senátnych voľbách, čo podľa neho zároveň slúži ako argument, že Senát je ,,zbytočný a drahý".

Svojmu nástupcovi želá, ,,aby nebol – slovami Václava Havla – automatom na podpisy a ceremoniárom, ktorý každému uhne a každému vyhovie". Zeman je presvedčený, že by to, naopak, mal byť aktívny politik, ktorý dokáže presadiť svoj názor.

Po skončení svojho funkčného obdobia v marci sa Zeman chce venovať čítaniu kníh. Dúfa pritom, že sa dožije aspoň osemdesiatky. Poznamenal, že to sú ešte dva roky a dovtedy iste nejaké ďalšie knihy dostane.

(tasr)

  |  

Maďarský súd odsúdil Slováka na doživotie za vraždu ženy v Ostrihome

Súd v severomaďarskej Tatabányi odsúdil v piatok občana Slovenskej republiky na doživotný trest odňatia slobody za vraždu Slovenky, ktorú spáchal 13. mája 2021 v Ostrihome. Proti verdiktu sa odvolal odsúdený aj jeho obhajca, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

Súd 25-ročného páchateľa Lóránta H., ktorý sa k činu priznal, odsúdil za vraždu spáchanú obzvlášť surovým spôsobom na doživotie, pričom možnosť podmienečného prepustenia bude možné skúmať až po 25 rokoch.

Nález mŕtvej 68-ročnej občianky SR v priekope v intraviláne Ostrihomu nahlásili polícii 14. mája 2021 o 18.37 h. Lekárska obhliadka potvrdila, že obeť zomrela cudzím zavinením.

Vyšetrovatelia v krátkom čase identifikovali páchateľa, zadržali ho na ostrihomskom Námestí aradských mučeníkov a vypočuli ho ako podozrivého. 

Na súdnom pojednávaní zaznelo, že muža stíhajú aj slovenské orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z vraždy staršieho muža v Štúrove, u ktorého odsúdený býval.

(tasr)