Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od mája by sa mal rodičovský dôchodok zaviesť aj pre rodičov policajtov a vojakov

Od začiatku mája tohto roka by sa mal rodičovský dôchodok zaviesť aj pre rodičov policajtov a vojakov. Aj príslušníci silových zložiek by tak mohli odviesť každému rodičovi na penzii 1,5 percenta z ich hrubého platu resp. vymeriavacieho základu.

Nárok na rodičovský dôchodok má pritom rodičom policajtov a vojakov vzniknúť spätne aj za obdobie od 1. januára tohto roka. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý do parlamentu predložili poslanci za hnutie Sme rodina Miloš Svrček a Jozef Lukáč. O rodičovskom dôchodku za rok 2023 pre rodičov policajtov a vojakov má Sociálna poisťovňa rozhodnúť najneskôr do konca tohto roka. Návrhom novely zákona by sa mal parlament zaoberať na schôdzi, ktorá sa začína 31. januára tohto roka.

Poslanci za hnutie Sme rodina upozorňujú na to, že Ústava SR pri ústavnom práve na rodičovský dôchodok nerozlišuje, či sa platba spojená s touto účasťou uhrádza v rámci systému sociálneho poistenia alebo systému výsluhového zabezpečenia. „Navrhuje sa preto právna úprava vzniku nároku na rodičovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení aj z titulu účasti dieťaťa poberateľa dôchodku na výsluhovom zabezpečení," uviedli poslanci.

Pri výpočte sumy rodičovskej penzie sa vychádza z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov. Suma rodičovského dôchodku je zastropovaná, počíta sa najviac z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Pri priemernej hrubej mzde za rok 2021 vo výške 1 211 eur maximálny rodičovský dôchodok v tomto roku dosiahne 21,80 eura mesačne pre každého rodiča. Takýto rodičovský dôchodok svojim rodičom môžu dopriať deti, ktorých hrubá mzda alebo vymeriavací základ dosahuje 1 453,60 eura a viac.

(sita)

Minúta  |  

Budajom ocenený bi-gender dídžej kritizuje Matoviča: Premenil sa na nácka ako Fico

Šéf OĽaNO Igor Matovič sa čím ďalej, tým viac snaží profilovať ako konzervatívny politik a dištancovať sa od dúhových tém.

Potvrdil to aj v piatok, keď uverejnil obrázok svadby dvoch homosexuálov, pričom jeden z nich bol oblečený v svadobných šatách. Pri snímke bol uvedený aj satirický popis „šaty s vlečkou, stříbrem vyšívané, ale princezna to není, jasný pane“, čo je citát z veľmi dobre známej rozprávky Tri oriešky pre Popolušku.

Na Matovičov príspevok zareagoval dídžej B-Complex. Pod týmto pseudonymom sa ukrýva hudobník a aktivista Matúš Lenický, ktorý v súčasnosti vystupuje pod menom Matia Lenická.

Lenický sa od roku 2015 považuje za bi-gender, teda sa prezentuje ako osoba ženského i mužského pohlavia. Okrem toho, že prispieva svojimi textami do médií, sa v novembri zviditeľnil aj cenou, ktorú mu udelil minister životného prostredia Ján Budaj za „občiansku angažovanosť, osobnú odvahu a obhajobu práv menšín“.

https://standard.sk/279196/budaj-pred-ocenenim-bi-gender-didzeja-zmenil-nazov-a-povahu-ceny-ministra/

B-Complex skritizoval Matovičov príspevok a v komentári ho označil za nacistu. Okrem toho ho prirovnal aj k bývalému premiérovi Robertovi Ficovi.

„Najprv sa na nácka premenil Fico a potom Matovič – krásny príklad, ako moc korumpuje,“ napísal Lenický v komentári, ktorý neostal nepovšimnutý.

Exminister financií mu odkázal, že je „strašný trapko“, čím ho zároveň odmietol nazvať ženským rodom, čo je v novodobej terminológii označované ako misgendering. (Napríklad na sociálnej sieti Twitter je takéto konanie považované za nenávistný prejav. Od prevzatia spoločnosti Elonom Muskom sa však špekuluje, že tento prístup bude prehodnotený.)

https://standard.sk/300433/matovic-sa-nahneval-stavia-si-novu-barikadu/

(sak)

Minúta  |  

ECDC: Nový subvariant XBB.1.5 zatiaľ pre Európu nepredstavuje veľké riziko

Nový koronavírusový subvariant XBB.1.5, ktorý sa rapídne šíri v USA, nepredstavuje pre väčšinu obyvateľov Európy veľké riziko. Uviedlo to v piatok podľa agentúry DPA Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktoré však zároveň varovalo, že toto hodnotenie sa môže v najbližších týždňoch zmeniť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tento týždeň upozornila, že subvariant XBB.1.5 je doposiaľ najinfekčnejšou formou koronavírusového variantu omikron. Aktuálne sa rýchlo šíri v Spojených štátoch, kde počas prvého januárového týždňa (do 7.1.) predstavoval 26,7 percenta zaznamenaných prípadov nákazy.

V Európe je zatiaľ výskyt subvariantu XBB.1.5 relatívne nízky, ale stále narastá a podľa modelov by sa tam v priebehu najbližších mesiacov mohol stať dominantným.

ECDC v piatkovom hodnotení uviedlo, že riziko, ktoré prestavuje omikronový subvariant XBB.1.5 pre väčšinovú populáciu krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), zahŕňajúceho krajiny EÚ a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, je zrejme len nízke.

Stredné až vysoké riziko hrozí len zraniteľným skupinám obyvateľstva, ako sú starší a nezaočkovaní ľudia alebo osoby s oslabeným imunitným systémom.

"V súvislosti s XBB.1.5 stále existujú viaceré nejasnosti, takže toto hodnotenie sa môže ešte v priebehu nadchádzajúcich týždňov zmeniť zároveň s tým, ako budú prichádzať nové informácie," varovalo ECDC, ktoré je jednou z agentúr Európskej únie.

Podľa matematických modelov by sa subvariant XBB.1.5 mohol stať dominantným v krajinách EHP v priebehu jedného až dvoch mesiacov. Podľa ECDC však zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by XBB.1.5 vyvolával ťažší priebeh ochorenia COVID-19, než predchádzajúce varianty omikronu.

Nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI) vo štvrtok uviedol, že XBB.1.5 sa zatiaľ našiel zhruba len v jednom percente laboratórne skúmaných vzoriek.

WHO v piatok skrátila odporúčanú lehotu karantény pre osoby nakazené ochorením COVID-19. U symptomatických prípadov WHO najnovšie odporúča už len desaťdňovú a u osôb bez príznakov päťdňovú izoláciu. Doposiaľ boli odporúčané doby karantény 13, respektíve desať dní.

(tasr)

Minúta  |  

NATO: Lietadlá aliancie budú vyslané do Rumunska, aby sledovali ruskú aktivitu

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) v piatok oznámila, že na budúci týždeň plánuje rozmiestniť tri pozorovacie lietadlá do Rumunska, aby vykonávali prieskumné misie a „monitorovali ruskú vojenskú činnosť“ na území 30-člennej vojenskej aliancie.

Dohľadové lietadlá vzdušného varovného a riadiaceho systému (AWACS) patria do flotily 14 strojov, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v Nemecku. Tri z lietadiel v utorok pošlú na leteckú základňu neďaleko rumunskej metropoly Bukurešť na misiu, ktorá by mala trvať niekoľko týždňov.

Lietadlá „dokážu odhaliť lietadlá vzdialené stovky kilometrov, čo z nich robí kľúčovú schopnosť odstrašovania a obrany NATO“, uviedla vo vyhlásení hovorkyňa NATO Oana Lungescuová.

Odkedy Rusko vo februári napadlo Ukrajinu, NATO posilnila svoju prítomnosť vo svojom východnom krídle, a to aj vyslaním ďalších bojových skupín do Rumunska, Bulharska a na Slovensko.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že Rusko sa chystá vytvoriť dvojmiliónovú armádu

Ukrajinská vojenská tajná služba (HUR) varovala, že Rusko chce vytvoriť armádu pozostávajúcu z dvoch miliónov vojakov. Takisto upozornila, že Moskva by mohla v nasledujúcich dňoch ohlásiť ďalšiu vlnu mobilizácie do bojov na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy televízie Sky News.

"Prípravy na ohlásenie ďalšej vlny mobilizácie v Rusku už aktívne prebiehajú," uviedla HUR. Na základe rozsahu mobilizačných opatrení v Rusku sa domnieva, že tamojšia vláda plánuje vytvoriť armádu, ktorá bude mať približne dva milióny vojakov. Pripomenula nedávne zmeny v legislatíve týkajúcej sa mobilizácie a dodala, že výcvik tamojších síl už prebieha.

Vlani v septembri ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu", v rámci ktorej bolo odvedených zhruba 300-tisíc záložníkov.

Vojenská rozviedka Ukrajiny minulý týždeň uviedla, že Rusko sa údajne chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500-tisíc brancov. Kyjev sa domnieva, že budú nasadení do série ruských ofenzív, ktoré sa uskutočnia na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa HUR Vadym Skibitskyj.

Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpove firmy dostali spolu pokutu 1,6 milióna dolárov

Dvom firmám bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa uložil súd v New Yorku pokutu spolu vo výške 1,6 milióna dolárov za to, že ich manažéri sa 15 rokov vyhýbali plateniu daní z príjmu a namiesto toho si zariadili štedré bonusy. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry AP a televízie NBC News.

Americká tlačová agentúra však pripomína, že takáto pokuta — ktorá nedosahuje ani cenu apartmánu v mrakodrape Trump Tower na newyorskej Piatej Avenue — môže sotva výraznejšie zasiahnuť Trumpovo podnikateľské impérium s celkovou hodnotou v miliardách dolárov.

Pokuta bola jediným možným trestom, ktorý mohol sudca uložiť Trump Corp. a Trump Payroll Corp. Tie sú dcérskymi spoločnosťami Trump Organization. V prípade išlo o dovedna 17 porušení zákona o daniach vrátane sprisahania a falšovania obchodných záznamov.

Jedinou obvinenou osobou v prípade bol 75-ročný bývalý finančný riaditeľ spoločnosti Allen Weisselberg. Ten priznal vinu ešte v auguste a stal sa hlavným svedkom prokuratúry, keď popísal spôsob, akým sa manažéri – vrátane neho – vyhýbali plateniu daní. On sám si takto prilepšil o 1,76 milióna dolárov v nepriamych výhodách. Zabezpečil si napríklad bývanie zdarma, luxusné autá či štipendiá na súkromných školách pre svoje vnúčatá.

Weisselberga poslal súd za mreže na päť mesiacov. Ak by sa nebol priznal, mohol dostať aj 15 rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.