Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: Referendum neukázalo nič nové. Demokratické strany majú dať atraktívnu ponuku

Bývalé koaličné strany sa zatiaľ zhodujú na tom, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť uznesením Národnej rady SR. Zhoda je predbežne tiež na septembrovom termíne volieb. Predbežná dohoda je aj na zmene legislatívy tak, aby na zmenu volebného systému bola potrebná ústavná väčšina.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) to povedal v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Rokovania majú pokračovať v nedeľu večer.        

Ako premiér skonštatoval, v utorok (24. 1.) sa začína schôdza parlamentu, kde je potrebné otvorenie rozpravy k zmene ústavy, predložia sa pozmeňovacie návrhy, ktoré budú mať podporu, a tie sa prerokujú a schváli sa znenie Ústavy SR.        

"Smerujeme k tomu, že sa volebné obdobie ukončí uznesením, čiže 90 poslancov v parlamente musí dať hlas na to, aby sa ukončilo volebné obdobie predčasne. Je to uznesenie, ktoré by sa následne po zmene ústavy predložilo do parlamentu, a takýmto spôsobom by sa nastavil presný termín volieb," načrtol Heger.        

Na zakotvenie špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry do ústavy podľa neho zatiaľ nie je v bývalej koalícii dostatočná podpora. Pri súčasnej poverenej vláde je podľa Hegera väčšia pravdepodobnosť, že nájde dostatok poslancov na schvaľovanie zákonov ako pri úradníckej vláde. "Ak by úradnícka vláda nastúpila, musela by si vypýtať súhlas, podporu 76 poslancov. Ak by ju nedostala, nachádzala by sa presne v tom stave ako my," podotkol. Aktuálna vláda vie podľa neho ľahšie rokovať.        

Priorita na posledné mesiace vládnutia je pre Hegera previesť Slovensko energetickou krízou a napĺňanie plánu obnovy. Ako uviedol, personálne zmeny v kabinete nie sú možné. "Keď je vláda v poverení, neviete vymenovať iného ministra, viete len ministra zbaviť poverenia," vysvetlil s tým, že rezort by tak zostal bez vedenia.

Výsledky referenda podľa Hegera neukázali nič nové. "Teraz je dôležité, aby demokratické strany dali atraktívnu ponuku, a tá atraktivita je v tom, že sa prestanú medzi sebou požierať, začnú spolupracovať a ukážu, že vedia spolu fungovať," apeloval. K svojmu potenciálnemu odchodu z OĽANO sa nechcel zatiaľ vyjadriť.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja. Reagoval tak na kritiku povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) za nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku.

"Použitím paragrafu 363 som nikdy nikomu nepomáhal zbaviť sa obvinenia a už vôbec nie preto, že ide o osobu vplyvnú," uviedol Žilinka na sociálnej sieti.        

Generálny prokurátor tvrdí, že k aplikácii tohto procesného inštitútu vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, teda v prípravnom konaní.        

"Neodstránenie porušenie zákona z mojej strany, ak som ho prieskumom trestných vecí zistil, by nebolo ničím iným, ako rezignovaním na plnenie zákonných úloh prokuratúry a generálneho prokurátora SR," skonštatoval.        

Paragraf 363 je podľa Žilinku platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR a generálny prokurátor ho nemôže ignorovať len preto, že jeho aplikácia nevyhovuje určitej časti spoločnosti. "Nie je ani vinou generálneho prokurátora SR, že sa nenašla v Národnej rade SR politická vôľa a sila presadiť jeho zmenu," poznamenal.        

Vyjadrenia povereného predsedu vlády SR považuje Žilinka za čisto politické, bez prejavenia čo i len snahy o zdanie objektívnosti a odbornosti. Heger na sociálnej sieti uviedol, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba koalície, pričom nádej, ktorú do neho vkladali, premenil na beznádej. Premiér hovorí o nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku a poukazuje na zrušenie obvinení vo viacerých kauzách. Tvrdí, že o vine majú rozhodovať súdy. Zásah generálneho prokurátora tak podľa neho marí aj možnosť verejnosti posúdiť prácu OČTK.        

"Som rád, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preskúmal paragraf 363. Už pred rokom podnet v tejto veci podali na ÚS SR aj poslanci OĽANO a SaS. Na odpoveď však stále čakáme," pripomenul Heger. V tejto súvislosti poznamenal, že je smutné, že Žilinka je prijateľný pre niektorých koaličných politikov a veľkú časť opozície.

(tasr)

Minúta  |  

Pre streľbu v Kalifornii zahynulo najmenej deväť ľudí

Deväť ľudí zahynulo počas streľby, ku ktorej došlo v sobotu neskoro večer v kalifornskom meste Monterey Park. Oznámila to v nedeľu miestna polícia.

Monterey Park je zhruba 60-tisícové mesto ležiace neďaleko Los Angeles. V tejto oblasti južnej Kalifornie žijú početné komunity obyvateľov ázijského pôvodu, ktorí v sobotu večer slávili začiatok nového čínskeho lunárneho roka.        

Bližšie informácie neboli bezprostredne známe. Polícia uviedla len to, že páchateľom bol muž a že k streľbe došlo v podniku na ulici Garvey Avenue. Podľa správ amerických médií si hromadná streľba v Monterey Parku, ktorá údajne vypukla v jednom z tanečných klubov, vyžiadala aj bližšie nešpecifikovaný počet zranených.        

Streľbu polícii ohlásili v sobotu o 22.22 h, krátko po ukončení miestnych osláv príchodu čínskeho nového roka, na ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Na mieste zasahovali desiatky policajtov, ktorým asistovali aj hliadkovacie vrtuľníky.        

Svedkovia tvrdia, že útok spáchal strelec ozbrojený automatickou zbraňou.

(tasr, ap)

Minúta  |  

SNS: Účasť v referende značí zmeny v krajine

Účasť ľudí v referende znamenala prvú aktivizáciu zmien na Slovensku. V reakcii na výsledky sobotňajšieho (21. 1.) referenda to uviedla mimoparlamentná SNS s tým, že si váži každý jeden hlas v jeho prospech. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu strany Zuzana Škopcová.

SNS skonštatovala, že približne 1,2 milióna ľudí, ktorí sa na referende zúčastnili, predstavujú potenciálne hlasy strán, ktoré chcú pre Slovensko zmenu. "Všetky strany, ktoré podporovali referendum, majú možnosť získať v súčte takmer 50 percent v najbližších parlamentných voľbách. Je to zároveň potvrdením, že musíme vytvoriť jednotný opozičný blok," uviedla strana vo vyhlásení.        

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko postupuje na mestá v Záporoží

Ruské jednotky uskutočňujú ofenzívu smerom na dve mestá v ukrajinskej Záporožskej oblasti, kde sa po niekoľkých mesiacoch stagnujúceho frontu boje tento týždeň zintenzívnili, uviedli v nedeľu ruské štátne médiá.

Moskvou dosadený predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov uviedol, že sa ofenzívne akcie sústreďujú v okolí dvoch miest: Orichiv, zhruba 50 kilometrov južne od Ukrajincami ovládaného oblastného hlavného mesta Záporožie, a Huljajpole, ktoré sa nachádza ďalej smerom na východ.        

"Front sa pohybuje, predovšetkým dvoma smermi: Orichiv a Huljajpole," citovali Rogova ruské médiá. Ako dodal, v týchto oblastiach v súčasnosti prebiehajú aktívne boje, pričom iniciatíva je podľa neho v rukách ruských jednotiek.        

Ukrajinská armáda v dennom hlásení v nedeľu uviedla, že v Záporožskej oblasti bolo "viac než 15 obcí zasiahnutých delostreleckou paľbou".        

Začiatkom tohto týždňa Rogov ohlásil "lokálnu ofenzívu" okolo Orichivu a uviedol, že ruská armáda ovládla dedinu Lobkove blízko rieky Dneper. V sobotu ruská armáda uviedla, že jej vojaci uskutočnili "útočné akcie" v regióne Záporoží a tvrdila, že "zaujali výhodnejšie línie a pozície", pripomína AFP.        

Front na juhu Ukrajiny bol v poslednom čase podstatne pokojnejší než na východe, pričom Moskva sa v novembri stiahla z mesta Cherson. Zatiaľ čo Rusko ovláda veľké časti juhu Záporožskej oblasti, jej hlavné mesto Záporožie ani severná časť nepadli do rúk ruských síl.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Poľsko poskytne Ukrajine tanky Leopard 2 aj bez súhlasu Nemecka

Ak Nemecko nebude súhlasiť s dodávkami tankov Leopard 2 Kyjevu, Poľsko vytvorí "menšiu koalíciu" krajín ochotných poslať na Ukrajinu tanky a ďalšie vojenské vybavenie. Vyhlásil to v nedeľu poľský premiér Mateusz Morawiecki.

Predseda poľskej vlády zdôraznil, že Varšava sa nebude len nečinne prizerať, ako Ukrajina krváca v boji proti ruskej agresii. "Kyjev a Európa v tejto vojne zvíťazila, či už s Nemeckom alebo bez neho," povedal pre PAP.

Týmito slovami reagoval na to, že členovia kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny sa v piatok - pre váhanie Nemecka - nedokázali zhodnúť na dodaní nemeckých tankov Leopard Kyjevu; diskusie o tejto otázke však budú podľa spojencov pokračovať.

Na vývoz týchto moderných tankov na Ukrajinu - a to aj z tretích krajín - je potrebný súhlas Berlína, ktorý ho zatiaľ neudelil s argumentom, že musí svoj postup skoordinovať so spojencami a zvážiť všetky "pro a proti". Poľský premiér označil postoj Nemecka k tejto otázke za neakceptovateľný.

"Od vypuknutia vojny uplynul už skoro rok. V televízii a na YouTube možno vidieť dôkazy o vojnových zločinoch ruskej armády. Čo ešte potrebuje Nemecko na to, aby sa mu otvorili oči a začalo konať v súlade s potenciálom, ktorý má nemecký štát?" spýtal sa v tejto súvislosti Morawiecki.

Podľa poľského premiéra je Nemecko ekonomickou aj vojenskou mocnosťou a malo byť preto podniknúť rozhodné kroky na pomoc Kyjevu a predovšetkým by nemalo v tomto smere sabotovať úsilie iných krajín.

Poľsko už vyjadrilo ochotu poskytnúť Ukrajine 14 bojových tankov Leopard a o ich dodaní diskutuje s ďalšími zhruba 15 krajinami. V sobotu sa s výzvou na poskytnutie týchto moderných tankov Kyjevu obrátila na Nemecko trojica pobaltských krajín - Litva, Estónsko a Lotyšsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.