2. februára 2023 | 14:12

Minúta | 2. februára 2023 | 14:12

Leyenová: EÚ chce do 24. februára prijať desiaty balík sankcií voči Rusku

Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Vo štvrtok to počas návštevy Kyjeva oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje agentúra AFP.

"Spoločne s našimi partnermi v skupine G7 zavedieme dodatočný cenový strop na ruské ropné produkty a do 24. februára - presne rok od začiatku invázie – sa pousilujeme zaviesť desiaty balík sankcií," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rýchlosť prijímania sankčných opatrení Európskej únie voči Ruskej federácii sa podľa Zelenského mierne spomalila, analyzuje stanica Sky News. Ukrajinský líder preto apeloval na euroblok, aby v tejto veci prijal ráznejšie kroky.

Existujúce sankcie podľa slov šéfky euirokomisie "nahlodávajú" ruskú ekonomiku a "vracajú ju o jednu generáciu dozadu". Iba existujúci cenový strop ropy stojí Moskvu každý deň podľa odhadov okolo 160 miliónov eur, priblížila.

Von der Leyenová ocenila snahu Ukrajiny vykoreniť korupciu v krajine. "Teší ma, keď vidím, že vaše protikorupčné orgány sú v pohotovosti a pri odhaľovaní prípadov korupcie efektívne," uviedla. Vyzdvihla tiež, že Ukrajina reagovala rýchlo aj na politickej úrovni s cieľom zaistiť, aby "boj proti korupcii prinášal hmatateľné výsledky a naďalej sa zintenzívňoval".

Vo štvrtok sa predstavitelia EK v Kyjeve stretnú s ukrajinskou vládou. V piatok ich čaká summit EÚ – Ukrajina, v rámci ktorého sa von der Leyenová aj šéf Európskej rady Charles Michel stretnú s ukrajinským prezidentom Zelenským.

Na summite budú podľa televízie Sky News diskutovať o množstve tém, ako sú poskytnutie ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či uvalenie nových sankcií na Rusko.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:59

Minúta | 2. februára 2023 | 13:59

Budaj: Spoluprácu s ŠtB som nikdy nevykonával, klamal som ich. Heger mi vyjadril podporu

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sľúbil spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), ale nikdy ju nevykonával. Uviedol to vo štvrtok na tlačovej konferencii.

Budaj tak reagoval na medializované informácie o nájdení dokumentu, ktorým podpísal spoluprácu s ŠtB.

Šéf envirorezortu objavenie zväzku víta a zároveň v Česku požiadal o jeho sprístupnenie. Dáva mu to podľa neho možnosť brániť svoju osobu. Pripomína, že išiel proti režimu, bol odpočúvaný a sledovaný ŠtB.

Ján Budaj síce v úvode povedal, že tlačovka bude krátka, napokon ale trvala vyše hodiny, väčšinu času z toho hovoril on sám. Čas zostal iba na tri otázky.

Štátnej bezpečnosti Budaj podľa vlastných slov nikdy nepodľahol. "Sľúbil som eštebákom spoluprácu, aby som ich oklamal, a nikdy som ju nenaplnil," povedal. Zväzok materiálne spochybňovať nechce.

Odstúpiť z postu ministra životného prostredia sa Budaj nechystá. "Ja sa cítim byť teraz ministrom vlády Eduarda Hegera. Ten má plnú právomoc vymeniť ma z akéhokoľvek dôvodu," poznamenal. Zároveň skonštatoval, že pre podozrenie spolupráce s ŠtB vyvodil maximálnu zodpovednosť pred 30 rokmi.

https://standard.sk/314339/na-obranu-jana-budaja/

Opísal príbeh, ako chcel vycestovať na Západ, že si vedel sfalšovať potrebnú povolenku a ŠtB na to nikdy neprišlo. Na Slovensko (do vtedajšieho komunistického Československa) sa ale vrátil, svoje miesto videl tu.

Minister sa bránil dvomi citáciami zo spisu, najmä zo zápisu z 25. septembra 1984, ktorým bola ukončená jeho evidencia. Tvrdí, že to bolo preto, že ŠtB si uvedomila, že jeho spolupráca neprináša výsledky. Na otázku, čo sa nachádza v 9 výpovediach, ktoré mal podľa spisu poskytnúť, odpovedal, že to sám nevie, keďže nič také neurobil: "Samého ma to zaujíma, preto som požiadal o sprístupnenie celého spisu," povedal. Podľa Budaja mohlo ísť o zápisy zo stretnutí, na ktoré bol predvolaný, čím vznikol takzvaný "nútený kontakt", z ktorého si pracovník ŠtB mohol vytvoriť zápis, že spolupracuje. Budaj ale vylúčl, že by na kohokoľvek donášal.

V závere tlačovej besedy dostal otázku, či sa spojil s Gabrielom Levickým, na ktorého mal podľa spisu donášať. "Nevolal som mu, nemám na neho ani kontakt," reagoval.

Budaj si nepamätal na výpoveď, ktorú mal poskytnúť v roku 1990, kde údajne potvrdil pravosť svojich podpisov, dnes hovorí, že predpokladá, že spis je autentický, ale naznačil možnosť manipulácie, keďže "so spismi ŠtB sa tu manipuluje 30 rokov".

Ostro skritizoval Roberta Fica za jeho komentáre, keďže bol počas komunistického režimu členom strany, a vyhlásil, že Heger mu dôveruje a podporil ho.

(fed, tasr)

2. februára 2023 | 13:48

Minúta | 2. februára 2023 | 13:48

Bank of England zvýšila úrokové sadzby desiatykrát po sebe

Britská centrálna banka (Bank of England, BoE) vo štvrtok opäť zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, už desiatykrát v rade, v rámci boja s vysokou infláciou. Informujú o tom správy AP a AFP.

Výbor pre menovú politiku BoE väčšinou hlasov (v pomere 7:2) rozhodol o zvýšení úrokových sadzieb o 50 bázických bodov na štyri percentá. Náklady na pôžičky tak dosiahli najvyššiu úroveň od konca roka 2008.

BoE sa snaží skrotiť dvojcifernú infláciu, ktorá vyvolala krízu životných nákladov a obavy z recesie.
Ekonómovia naznačili, že to bolo možno posledné veľké zvýšenie úrokových sadzieb BoE, keďže inflácia sa začína spomaľovať.

To, do akej miery sa inflačné tlaky zmiernia, bude závisieť od vývoja ekonomiky vrátane vplyvu doterajšieho výrazného rastu úrokových sadzieb, uviedla banka vo vyhlásení. Podľa BoE už inflácia pravdepodobne dosiahla vrchol, čo naznačuje, že by mohla čoskoro začať zmierňovať tempo zdvíhania úrokov.

Miera inflácie v Spojenom kráľovstve klesla v decembri na 10,5 percenta z októbrového maxima 11,1 percenta. Stále je však dvojciferná a vyššia než v USA a eurozóne.

Inflácia prudko vzrástla po ruskej invázii na Ukrajinu. To spustilo vlnu štrajkov v Spojenom kráľovstve.
Medzinárodný menový fond tento týždeň zhoršil svoju prognózu pre Spojené kráľovstvo a uviedol, že jeho hrubý domáci produkt (HDP) sa v roku 2023 pravdepodobne zníži o 0,6 percenta namiesto nárastu o 0,3 percenta v predchádzajúcom odhade.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:46

Minúta | 2. februára 2023 | 13:46

Poľský prezident: Ak to bude potrebné, postavíme železnú oponu

Poľský prezident Andrzej Duda je pripravený postaviť novú železnú oponu, ak sa za východnou hranicou bude musieť vysporadúvať s agresívnym štátom. Vyhlásil to vo štvrtok v Rige, kde s lotyšským prezidentom Egilsom Levitsom rokoval najmä o bezpečnostných otázkach. Informovala o tom agentúra PAP.

Duda zároveň zdôraznil, že Poľsko vynaloží všetko úsilie na to, aby v Európe nevypukla regionálna vojna.

Podotkol, že Poľsko na odradenie od agresie posilňuje svoj vojenský potenciál a zvyšuje svoje výdavky na obranu. Spresnil, že nedávno prekročili dve percentá HDP a v roku 2023 to bude pravdepodobne na úrovni štyroch percent.

Ocenil, že poľská verejnosť tieto kroky vedenia štátu pochopila, pričom uviedol, že "Poliaci nechcú mať u seba doma ruský svet".

Zároveň vyjadril presvedčenie, že aj vďaka tomu, že Poľsko je súčasťou aliancie NATO, dokáže odolať všetkým snahám "zotročiť nás a vnútiť nám cudziu moc."

Duda vo svojom príhovore zdôraznil, že invázia ruskej armády na územie Ukrajiny, ku ktorej došlo pred necelým rokom, viedla k rozhodujúcej zmene vnímania sveta mnohými ľuďmi, predovšetkým z hľadiska bezpečnosti a budúcnosti.

Vyhlásil, že pobaltské štáty, ktoré majú podobné historické skúsenosti s ruskou hegemóniou ako Poľsko v minulom storočí, varovali svet, že pád komunizmu v Rusku a rozpad Sovietskeho zväzu neznamená, "že Rusko so svojou tradičnou veľkoruskou mentalitou zmizlo z povrchu zemského, že odišlo a už sa nikdy neobnoví".

Podľa Dudu "sme v skutočnosti svedkami jeho vzkriesenia, výbuchu ruského imperiálneho komplexu, ktorý vyústil do agresie voči našej časti Európy."

Duda si podľa svojich slov myslí, že ruské vedenie na čele s prezidentom Vladimirom Putinom sa snaží obnoviť vplyv cárskeho impéria.

Vo svojom prejave Duda tiež poznamenal, že Rusko svojím konaním v poslednom čase ukázalo zvyšku sveta, že "všetky rozprávky o konci dejín a príbehy o tom, že v Európe raz a navždy zavládne mier a pokoj, boli absolútne nesplniteľným snom".

Pripomenul, že Poľsko a Lotyšsko sa postavili proti ruskej invázii na Ukrajinu, a ubezpečil, že sú pripravené urobiť všetko pre to, aby sa konflikt nedostal aj na ich územie.

"Sme proti vojne, urobíme všetko pre to, aby v našich krajinách nebola vojna," povedal Duda.

Prezidenti Lotyšska a Poľska sa v Rige zúčastnili na stretnutí expertov venovanom aktuálnym bezpečnostným výzvam, dodala agentúra PAP.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:33

Minúta | 2. februára 2023 | 13:33

Eurokomisia prijala prísne limity rezíduí pre pesticídy na ochranu opeľovačov

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že prijala nové pravidlá pre sprísnenie limitov rezíduí pre pesticídy na ochranu opeľovačov v krajinách EÚ.

Nové pravidlá po ich zavedení znížia maximálne hladiny rezíduí (MRL) dvoch pesticídov v potravinách. Hodnotenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) ukázali, že dve chemikálie, patriace do skupiny neonikotinoidných pesticídov, klotianidín a tiametoxám, predstavujú vysoké riziko pre včely a prispievajú ku globálnemu poklesu opeľovačov.

Z tohto dôvodu bolo ich vonkajšie používanie v EÚ zakázané už v roku 2018. Nové pravidlá znížia existujúce MRL pre tieto látky na najnižšiu úroveň, ktorú je možné merať pomocou najnovších technológií. Budú sa vzťahovať na všetky produkty vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané potraviny a krmivá.

Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová v správe pre médiá uviedla, že pokiaľ ide o používanie a riziko pesticídov, EÚ vždy mala jasno v tom, že treba chrániť zdravie občanov a životné prostredie.

"Nové opatrenia, ktoré ovplyvňujú aj dovážané potraviny, vychádzajú z nášho rozhodnutia z roku 2018 zakázať vonkajšie používanie dvoch neonikotinoidov v rámci EÚ. Po prvýkrát sa znížia maximálne hladiny rezíduí pesticídov, aby sa riešil úbytok opeľovačov a chránilo sa naše životné prostredie," vysvetlila komisárka. Spresnila, že EK týmto rozhodnutím zostáva pevná pri plnení záväzkov daných v rámci Európskej zelenej dohody a stratégie Z farmy na stôl, ktorých cieľom je smerovať k udržateľným potravinovým systémom a chrániť opeľovače.

Nové opatrenia sa budú vzťahovať na dovážané výrobky od roku 2026. Tretím krajinám to poskytne čas, aby sa pripravili na splnenie nových pravidiel EÚ.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:25

Minúta | 2. februára 2023 | 13:25

Rada Európy spustila akčný plán na podporu bieloruských demokratických síl

Generálna tajomníčka Rady Európy (RE) Marija Pejčinovičová Buričová oznámila spustenie 15-bodového akčného plánu zameraného na podporu predstaviteľov bieloruskej občianskej spoločnosti a demokracie smerujúcich k budúcemu slobodnému a demokratickému Bielorusku. Informuje o tom spravodajca TASR.

Zoznam opatrení v rámci akčného plánu bol vyvinutý v rámci Kontaktnej skupiny Rady Európy pre Bielorusko. Zahŕňa 15 konkrétnych aktivít vrátane školenia o ľudských právach, pracovných seminárov o Európskom dohovore o ľudských právach a študijných návštev s cieľom priviesť bieloruských právnikov do sídla Rady Európy v Štrasburgu.

Medzi ďalšie akcie patrí zvyšovanie informovanosti o kľúčových otázkach vrátane zrušenia trestu smrti, nediskriminácie, rodovej rovnosti a boja proti násiliu páchanému na ženách. Na marec Rada Európy naplánovala aj pracovný seminár pre bieloruských novinárov pôsobiacich v exile.

„Opatrenia, na ktorých sme sa dohodli v Kontaktnej skupine Rady Európy pre Bielorusko pre rok 2023, predstavujú najhmatateľnejšiu a najzmysluplnejšiu pomoc a som hrdá, že naša organizácia zohráva priekopnícku úlohu pri podpore demokratického Bieloruska," uviedla Pejčinovičová Buričová po tom, ako v stredu uvedený akčný plán predložila Výboru ministrov Rady Európy, rozhodujúcemu orgánu tejto inštitúcie. Výbor ministrov tvoria ministri zahraničných vecí jednotlivých členských štátov alebo ich stáli diplomatickí zástupcovia v Štrasburgu.

Tretie stretnutie Kontaktnej skupiny Rady Európy pre Bielorusko sa uskutoční v júni.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:20

Minúta | 2. februára 2023 | 13:20

Borrell: EÚ vycvičí ďalších 15-tisíc ukrajinských vojakov

Európska únia poskytne výcvik ďalším 15-tisíc ukrajinským vojakom. Celkovo ich tak Asistenčná misia Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM) vycvičí 30-tisíc. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom to oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR.

Borrell na sociálnej sieti Twitter takisto napísal, že EÚ poskytne Ukrajine 25 miliónov eur na odmínovanie.

„Ochrana civilistov a ich živobytia je prioritou," vyhlásil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:17

Minúta | 2. februára 2023 | 13:17

Kaliňák považuje obvinenie z podplácania za nezákonné a nezmyselné

Exminister vnútra a člen predsedníctva opozičného Smeru-SD Robert Kaliňák považuje obvinenie, ktoré mu bolo vznesené pre zločin podplácania, za nezákonné a nezmyselné. Povedal to na štvrtkovej tlačovej konferencii. Predseda Smeru-SD Robert Fico poukázal na to, že obvinenie je postavené na individuálnej výpovedi exšéfa finančnej správy Františka I.

„Vydaním takéhoto uznesenia bol porušený Trestný zákon a Trestný poriadok," povedal Kaliňák. Tvrdí, že vyšetrovateľka zneužila svoju právomoc. Kritizoval, že mu nebolo umožnené preštudovanie spisu.

„To, čo sa deje v posledných hodinách, nemá nič spoločné ani s demokraciou a ani s právnym štátom," zdôraznil Fico. Obvinenie Kaliňáka označil za útok proti Smeru-SD i za útok proti demokratickej opozícii.

Opakovane hovoril o snahách zlikvidovať politickú opozíciu metódami, ktoré sú používané vo fašistických a autokratických režimoch. Opätovne kritizoval septembrový termín predčasných parlamentných volieb.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v stredu (1. 2.) exministra vnútra Roberta Kaliňáka a Jozefa B. st. pre zločin podplácania. Podľa polície sú obvinení podozriví z poskytnutia úplatku osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:16

Minúta | 2. februára 2023 | 13:16

Ľuboš Ocet, bývalý pretekár na psích záprahoch

Preteky psích záprahov sú na Slovensku stále populárne

Kto je to mašér? Aká je história psích záprahov? Aké plemená psov sa používajú na krátke a ktoré sú najvhodnejšie na dlhé trate? Akou rýchlosťou a ako dlho dokážu psy ťahať sane so svojím psovodom? Aj to sú otázky, na ktoré odpovie ďalší hosť nášho podcastu na terajsok.sk bývalý pretekár a organizátor pretekov psích záprahov Ľuboš Ocet.

https://vimeo.com/794560862

2. februára 2023 | 13:13

Minúta | 2. februára 2023 | 13:13

Europoslanci odkázali, že na obnovu Ukrajiny treba využiť zmrazené ruské aktíva

Deň pred summitom EÚ – Ukrajina, ktorý sa bude konať tento piatok v Kyjeve, poslanci Európskeho parlamentu (EP) opätovne potvrdili svoj záväzok voči členstvu Ukrajiny v EÚ a zdôraznili potrebu prístupového procesu založeného na zásluhách. Informuje o tom spravodajca TASR.

Europarlament prijal vo štvrtok uznesenie, v ktorom podrobne opísal svoje očakávania v súvislosti so summitom EÚ – Ukrajina. Vzhľadom na perspektívu členstva Ukrajiny v eurobloku sa v prijatom texte požaduje, aby Európska únia „pracovala na začiatku prístupových rokovaní a podporila plán, v ktorom sa načrtnú ďalšie kroky na umožnenie vstupu Ukrajiny na jednotný trh EÚ".

V uznesení, za ktoré sa vyslovilo 489 poslancov, 36 hlasovalo proti a 49 sa zdržalo hlasovania, zákonodarcovia potvrdili svoj záväzok voči budúcemu členstvu Ukrajiny v EÚ. Zdôraznili, že prístupový proces je založený na zásluhách, ktorý zahŕňa dodržiavanie príslušných postupov, plnenie reforiem požadovaných Európskou úniou a prístupových kritérií.

Europoslanci v tejto súvislosti vyzvali ukrajinské orgány, aby čo najskôr zaviedli podstatné reformy na účinné zosúladenie s kritériami členstva v EÚ.

V politickej rovine EP naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili a urýchlili vojenskú pomoc Kyjevu, najmä pokiaľ ide o poskytnutie zbraní na obranu, ale aj čo sa týka zásadnej politickej, hospodárskej, infraštruktúrnej, finančnej a humanitárnej podpory.

Poslanci vyzvali vedúcich predstaviteľov EÚ, aby na piatkovom summite v Kyjeve uprednostnili komplexný balík obnovy pre Ukrajinu. Tento balík sa musí zamerať na pomoc a obnovu v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Podľa poslancov EP by takáto podpora mala naštartovať hospodársky rast na Ukrajine po vojne.

S ohľadom na potreby súvisiace s obnovou Ukrajiny sa v uznesení EP opakuje výzva na použitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako aj aktív ruských oligarchov na financovanie povojnovej rekonštrukcie.

S dôrazom na potrebu udržať jednotu krajín EÚ v súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine vyzvali europoslanci členské štáty, aby čo najskôr prijali desiaty balík sankcií voči Moskve a aby aj ďalej navrhovali nové sektory a jednotlivcov na sankčný zoznam.

V neposlednom rade EP požaduje okamžité a úplné embargo na dovoz fosílnych palív a uránu z Ruska do EÚ a úplné ukončenie projektov plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori. Poslanci vyzvali aj na sankcie voči spoločnostiam Lukoil a Rosatom, ktoré sú stále prítomné na trhu EÚ, a požadujú, aby sa sankcie vzťahovali aj na úradníkov zapojených do širokej škály nezákonných činností na Ukrajine – vrátane nútených deportácií a organizovania falošných referend na okupovanom území.

(tasr)

2. februára 2023 | 13:00

Minúta | 2. februára 2023 | 13:00

Filipíny rozšírili prístup amerických jednotiek na svoje vojenské základne

Filipíny a Spojené štáty uzatvorili vo štvrtok dohodu o prístupe amerických jednotiek na ďalšie štyri vojenské základne na filipínskom území. Urobili tak s cieľom posilniť spojenectvo v súvislosti s narastajúcou agresiou zo strany Číny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Dohoda o rozšírení spolupráce v „strategických oblastiach krajiny" bola uzatvorená počas oficiálnej návštevy amerického ministra obrany Lloyda Austina na Filipínach.

„Filipíny a Spojené štáty plánujú urýchliť plnú implementáciu Dohody o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) a pridať štyri nové dohodnuté lokality," uvádza sa v spoločnom vyhlásení oboch krajín.

Narastajúca čínska agresia voči Taiwanu poskytla vhodnú príležitosť na posilnenie spolupráce medzi Washingtonom a Manilou, približuje AFP. Keďže Filipíny sa nachádzajú v blízkosti Taiwanu, pri prípadnom konflikte s Čínou by filipínske partnerstvo bolo kľúčové.

USA a Filipíny už pred niekoľkými desaťročiami uzavreli bezpečnostné spojenectvo, ktoré zahŕňa vzájomnú obrannú zmluvu a dohodu EDCA. Tá umožňuje americkým vojakom rotovať na piatich filipínskych základniach vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v blízkosti sporných morských vôd. Povoľuje tiež americkej armáde, aby na týchto základniach skladovala zásoby a obranné zariadenia.

(tasr)