Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico je pri výzvach na neposkytnutie vojenskej pomoci Slovenska Ukrajine buď cynik, alebo klamár – alebo oboje. Uviedol to v piatok popoludní dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po skončení samitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Heger zopakoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho uplynulý štvrtok požiadal, aby Slovensko poskytlo svojich desať stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorá sa obáva novej rozsiahlej vojenskej ofenzívy zo strany Ruska.
Premiér pripomenul, že tieto stíhačky ruskej výroby v súčasnosti nelietajú, nemajú žiadnu hodnotu a Slovensko ich nevie predať. Nedokáže si k nim zabezpečiť ani servis, kým ukrajinská strana ich bude vedieť využiť. Stroje by zároveň Slovensku cez európsky mierový mechanizmus preplatila EÚ, podotkol.
Takisto sa podľa Hegera postupovalo aj pri darovaní bojových vozidiel pechoty (BVP) Ukrajine. Slovensko za to získalo modernejšiu a účinnejšiu obrannú techniku
Na otázku, ako vníma reakciu lídra Smeru-SD, že Slovensko darovaním stíhačiek "vyprázdňuje svoje sklady", Heger uviedol, že Slovensko dostane nové stíhačky F-16, ktoré objednali a kúpili vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dovtedy Česko, Poľsko a Maďarsko budú chrániť slovenský vzdušný priestor, a to za oveľa menej peňazí.
"Fico je buď úplný cynik, alebo úplný klamár. Obávam sa, že oboje je pravda. Hovorí, že ak bude vo vláde alebo predsedom vlády, tak zastaví pomoc Ukrajine. Čiže hovorí ľuďom, ktorí dnes zomierajú pod útokmi ruských rakiet, že im nepomôže a nechá ich zomrieť," povedal Heger.
Položil si otázku, ako Fico po týchto slovách môže ísť 29. augusta na výročie SNP uctiť si ľudí, ktorí zomierali za slobodu, keď dnes sú to Ukrajinci, čo zomierajú za slobodu svojej krajiny. Dodal, že bude zvedavý, ako sa k tomu postaví Pellegrini, či preukáže ľudskosť alebo bude rovnako cynický.
"Ukrajina chce mier, vždy ho chcela. Zelenskyj pred vojnou pozýval (ruského prezidenta Vladimira) Putina za rokovací stôl. Odpoveďou boli raketové útoky. Ak dnes niekto nehovorí o mieri, tak je to Ruská federácia," vyhlásil Heger.
Podľa jeho slov Zelenskyj v Bruseli jasne uviedol, že zbrane, o ktoré žiada, sú na obranu ukrajinských miest a ich obyvateľov, pričom Ukrajina nechce nikoho napádať.
"Toto je realita na Ukrajine. A ak Fico hovorí, že im nemáme pomáhať, tak odkazuje Ukrajincom: 'Umierajte, my sa vám otočíme chrbtom a budeme sa tváriť, že nevidíme, ako umierate.' Alebo má potom nejaké partnerstvo, o ktorom nevieme, s Vladimirom Putinom," tvrdí Heger.
Zdôraznil, že darovanie stíhačiek pomôže Ukrajine i Slovensku. "Pokiaľ ja budem predsedom vlády, budeme pomáhať občanom Ukrajiny, aby nezomierali pod ruskými raketami," odkázal.
Pomoc Ukrajine považuje za záujem Slovenska, aby malo stabilného suseda. Vyjadril presvedčenie, že pod ruskou nadvládou a s bábkovou vládou dosadenou Putinom by Ukrajina nebola pre Slovensko a iné krajiny stabilným a prosperujúcim susedom.
Slovensko stíhacie lietadlá MiG-29 aktuálne nevyužíva a ani ich využívať nevie. Ukrajina dokáže zabezpečiť ich servis a využiť ich. Zhodli sa na tom nezaradení poslanci Národnej rady SR Tomáš Valášek a Juraj Šeliga. Valášek vyzval vládu, aby neváhala. Stíhačky môžu podľa neho splniť svoju poslednú úlohu pre bezpečnosť Slovenska. Poslanie stíhačiek na Ukrajinu podporuje aj predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS).
"Ukrajina ich potrebuje teraz. Tie stíhačky Ukrajinci dôverne poznajú a na rozdiel od iných západných systémov by ich vedeli prakticky okamžite nasadiť do obrany pred ruským agresorom," skonštatoval. Odmieta náznaky zo strany Smeru o odzbrojovaní Slovenska. Pripomenul, že slovenský vzdušný priestor chránia spojenci a čoskoro prídu aj nové stíhačky F-16. "Žiadna diera v obrane slovenského neba nie je a nehrozí," vyhlásil.
Odmieta tiež argumenty Smeru o predlžovaní vojny na Ukrajine dodávkami zbraní. "Ak Ukrajine prestaneme pomáhať, tak nevypukne mier, naopak. Vladimir Putin neprejavil najmenší záujem o mier, odbil mnohé snahy západných lídrov zastaviť vojnu či predísť jej. Ignoroval aj ponuku samotnej Ukrajiny vyhlásiť neutralitu výmenou za mier," poznamenal Krúpa s tým, že bez našej pomoci sa vojna neskončí, ale rozšíri na celú Ukrajinu.
Juraj Krúpa. Foto: Jakub Kotian/TASR
"V tom najhoršom prípade budeme mať ruské vojská na hraniciach. Krajiny susediace s Ruskom bežne míňajú oveľa viac, niektoré dvojnásobok toho, čo my, na obranu, lebo na rozdiel od nás sa pozerajú hrozbe z očí do očí," dodal.
"Pokiaľ tieto lietadlá pomôžu zachrániť životy Ukrajincov pred barbarskými náletmi ruských zabijakov, a oni ich pomôžu zachrániť, som jednoznačne za čo najrýchlejšie vyslanie na Ukrajinu," deklaroval na sociálnej sieti Krúpa. Dodal, že každý deň zbytočného meškania znamená ďalšie vraždenie ukrajinského národa.
Šeliga: Tieto lietadlá vedia chrániť ukrajinský ľud
Šeliga takisto vyjadril súhlas, aby Slovensko po dohode so spojencami postúpilo stíhačky Ukrajine. "Naše stíhačky MiG-29 stoja v hangároch na letisku. Nevieme ich používať, pretože servis zabezpečujú ruskí technici, ktorí tu nie sú, keďže Rusko napadlo Ukrajinu. Náš vzdušný priestor pomáhajú chrániť naši spojenci a budúci rok dorazia prvé lietadlá F-16. Na Ukrajine tieto lietadlá vedia zachraňovať ľudské životy a chrániť ukrajinský ľud," podčiarkol.
Juraj Šeliga. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Fico: Sľub Hegera Zelenskému je protiústavný, vláda na to nemá kompetencie
Sľub dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému o stíhačkách Mig-29 je protiústavný. Vláde SR bola vyslovená nedôvera a nemá kompetencie na rozhodovanie o zásadných vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach. Skonštatoval to predseda opozičného Smeru Robert Fico na piatkovej tlačovej konferencii. Podotkol, že dodávky zbraní na Ukrajinu sú zásadná otázka a vláda ani so súhlasom prezidentky SR Zuzany Čaputovej v zmysle Ústavy SR na to kompetencie nemá.
"Vláda SR nemá žiadnu právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, ak bola odvolaná. Dokonca ani v prípade, že by jej na to dala súhlas prezidentka," povedal Fico. Aj preto Smer podľa jeho slov iniciuje mimoriadnu schôdzu Národnej rady. Strana chce na nej presadiť uznesenie, ktorým parlament vysloví nesúhlas s posielaním zbraní na Ukrajinu z dôvodu protiústavnosti. Zopakoval, že Smer je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. Preferuje mierovú cestu a rokovania.
Robert Fico. Jaroslav Novák/TASR
Mimoriadna schôdza o migoch je zvolaná na utorok ráno
Fico víta, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) už oznámil termín mimoriadnej schôdze, ktorá sa začne v utorok (14. 2.) o 9.00 h ráno. Dodal, že Smer vyzbieral dostatok podpisov na zvolanie schôdze. Poďakoval sa klubu Smer-SD i nezaradeným poslancom okolo Tomáša Tarabu. Oslovil aj ďalších opozičných poslancov.
Žiadosť o odovzdanie stíhačiek Mig-29 Ukrajine odmieta aj hnutie Republika. Predstavitelia strany taktiež kritizovali Hegera. Myslia si, že nemá mandát ani kompetencie "rozdávať" majetok Slovenska. Na piatkovej tlačovej konferencii vyhlásili, že Heger by mal radšej deklarovať snahu SR prispieť k mieru. Odovzdanie stíhačiek označili za nezodpovedné, a čo sa týka obrany SR, nebezpečné.
Aj mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS) vyzýva Hegera, aby neuvažoval o dodávkach zbraní na Ukrajinu. Pripomína mu, že na žiadne také zásadné rozhodnutia už nemá politický mandát. Išiel by nad rámec svojich kompetencií. Dodávky zbraní na Ukrajinu sú podľa strany priamym ohrozením bezpečnosti slovenských občanov.
Hegerovi by mal byť podľa SNS príkladom francúzsky prezident Emanuel Macron. Ten si údajne nechal zadné dvierka pri rokovaniach a vyhol sa priamej odpovedi, či Francúzi dodajú zbrane na Ukrajinu. "Žiadna zo svetových mocností nechce priamo zasahovať do konfliktu Ukrajiny a Ruska," zdôrazňuje SNS. Vyzýva ho preto len na nevyhnutné politické kroky aj vzhľadom na blížiace sa predčasné parlamentné voľby.
Premiér: Fico je pri rečiach o Ukrajine cynik alebo klamár – alebo oboje
Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico je pri výzvach na neposkytnutie vojenskej pomoci Slovenska Ukrajine buď cynik alebo klamár – alebo je oboje. Uviedol to v piatok popoludní dočasne poverený premiér Eduard Heger po skončení samitu EÚ v Bruseli.
Heger zopakoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho uplynulý štvrtok požiadal, aby Slovensko poskytlo svojich desať stíhačiek MiG-29 Ukrajine, ktorá sa obáva novej rozsiahlej vojenskej ofenzívy zo strany Ruska. Premiér pripomenul, že tieto stíhačky ruskej výroby v súčasnosti nelietajú, nemajú žiadnu hodnotu a Slovensko ich nevie predať. Nedokáže si k nim zabezpečiť ani servis, kým ukrajinská strana ich bude vedieť využiť. Stroje by zároveň Slovensku cez európsky mierový mechanizmus preplatila EÚ, podotkol.
Rovnako sa podľa Hegera postupovalo aj pri darovaní bojových vozidiel pechoty (BVP) Ukrajine. Slovensko za to získalo modernejšiu a účinnejšiu obrannú techniku.
Na otázku, ako vníma reakciu lídra Smeru, že Slovensko darovaním stíhačiek "vyprázdňuje svoje sklady", Heger uviedol, že Slovensko dostane nové stíhačky F-16, ktoré objednali a kúpili vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Dovtedy Česko, Poľsko a Maďarsko budú chrániť slovenský vzdušný priestor, a to za oveľa menej peňazí.
"Fico je buď úplný cynik, alebo úplný klamár. Obávam sa, že oboje je pravda. Hovorí, že ak bude vo vláde alebo predsedom vlády, tak zastaví pomoc Ukrajine. Čiže hovorí ľuďom, ktorí dnes zomierajú pod útokmi ruských rakiet, že im nepomôže a nechá ich zomrieť," povedal Heger. Položil si otázku, ako Fico po týchto slovách môže ísť 29. augusta na výročie SNP uctiť si ľudí, ktorí zomierali za slobodu, keď dnes sú to Ukrajinci, čo zomierajú za slobodu svojej krajiny.
Dodal tiež, že bude zvedavý, ako sa k tomu postaví Pellegrini, či preukáže ľudskosť, alebo bude rovnako cynický. "Ukrajina chce mier, vždy ho chcela. Zelenskyj pred vojnou pozýval (ruského prezidenta Vladimira) Putina za rokovací stôl. Odpoveďou boli raketové útoky. Ak dnes niekto nehovorí o mieri, tak je to Ruská federácia," vyhlásil Heger.
Podľa jeho slov Zelenskyj v Bruseli jasne uviedol, že zbrane, o ktoré žiada, sú na obranu ukrajinských miest a ich obyvateľov, pričom Ukrajina nechce nikoho napádať. "Toto je realita na Ukrajine. A ak Fico hovorí, že nemáme im pomáhať, tak odkazuje Ukrajincom: 'Umierajte, my sa vám otočíme chrbtom a budeme sa tváriť, že nevidíme, ako umierate.' Alebo má potom nejaké partnerstvo, o ktorom nevieme, s Vladimirom Putinom," tvrdí Heger. Zdôraznil, že darovanie stíhačiek pomôže Ukrajine i Slovensku.
"Pokiaľ ja budem predsedom vlády, budeme pomáhať občanom Ukrajiny pred tým, aby nezomierali pod ruskými raketami," odkázal. Pomoc Ukrajine považuje za záujem Slovenska, aby malo stabilného suseda. Vyjadril presvedčenie, že pod ruskou nadvládou a s bábkovou vládou dosadenou Putinom by Ukrajina nebola pre Slovensko a iné krajiny stabilným a prosperujúcim susedom.
Zelenskyj oficiálne požiadal Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas osobného stretnutia so slovenským premiérom Eduardom Hegerom na samite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na účely obrany pred ruskou agresiou. Predseda vlády SR mu odpovedal: Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
Heger po skončení týchto rokovaní uviedol, že Zelenskyj ich informoval o súčasnej situácii na Ukrajine a dodal, že v najbližších týždňoch očakávajú zintenzívnenie ruskej ofenzívy.
"Požiadal o širokú pomoc. Oslovil nás v súvislosti s lietadlami MiG-29. Povedal som mu, že budeme o tom rokovať na domácej pôde a verejnosť bude informovaná o výsledku týchto rokovaní," vysvetlil. Rokovať podľa Hegera bude treba aj s Kyjevom o ďalších špecifikáciách a o prípadnom presune tejto vojenskej techniky.
Do tretice pôjde o rokovania na európskej úrovni, lebo lietadlá MiG-29 by Slovensko dodalo v rámci mechanizmu EÚ, ktorý prepláca dodávky vojenskej techniky pre Ukrajinu. Podľa Hegera je akákoľvek pomoc v prospech Ukrajiny v národnom záujme Slovenska a v záujme európskej bezpečnosti.
Zľava ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, český premiér Petr Fiala, lotyšský premiér Krišjānis Kariņš a slovenský premiér Eduard Heger počas stretnutia v rámci mimoriadneho samitu lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. Foto: TASR/AP
Na otázku, kedy by k dodávke lietadiel mohlo dôjsť, Heger uviedol, že to ukážu rokovania. O Zelenského žiadosti už informoval aj ministra obrany SR Jaroslava Naďa a zdôraznil, že slovenská vláda má záujem o čo najrýchlejšie ukončenie rokovaní.
Zelenskyj podľa jeho slov požiadal o dodávky vojenskej techniky aj lídrov ostatných krajín, a to podľa toho, čo ktorá krajina dokáže zabezpečiť. Veľký záujem mal o ťažkú vojenskú techniku a muníciu, ktorej je na bojiskách nedostatok.
"Jasne povedal, že potrebuje takú techniku a muníciu, ktorá dokáže chrániť ukrajinské mestá ostreľované ruskou stranou," uviedol Heger v závere rozhovoru.
Novorodenca s menom Ája, vytiahli v pondelok po zemetrasení v Sýrii spod ton betónu. Napriek podchladeniu a početným ranám prežilo a teraz si ju chcú adoptovať ľudia z celého sveta.
Dievčatko, ktoré nemocničný personál pomenoval Ája (Zázrak), ako jediný člen rodiny prežilo mohutné zemetrasenie v meste Džindíras v sýrskej provincii Aleppo. Zemetrasenie zabilo jeho matku, otca a štyroch súrodencov a zničilo aj štvorposchodový dom, v ktorom rodina bývala.
Ája sa narodila pod ruinami domu, keď ju tam záchranári objavili, ešte stále bola pupočnou šnúrou spojená s mŕtvou matkou. Jeden záchranár nožom pupočnú šnúru prerezal a vytiahol ju von.
Do nemocnice v meste Afrín ju priviedol vzdialený príbuzný, ktorý bol na mieste, keď ju vytiahli spod ruín. Dieťa bolo vo veľmi zlom stave, s modrými končatinami, reznými ranami po celom tele a zlomenými rebrami. Ako zázrakom však nemalo poškodenú chrbticu.
"Keby ju včas nenašli, do hodiny by zomrela," vyhlásil lekár Hání Marúf, ktorý sa momentálne stará o malú pacientku v inkubátore.
Adoptovať si ju chcú až z ďalekých štátov
V dobrých rukách sa Ájin stav začal pozitívne meniť. "Je na tom oveľa lepšie a reaguje," uviedol lekár v stredu. Malá bojovníčka si medzičasom získala srdcia celého sveta. Video s jej záchrancom je virálne.
Riaditeľ nemocnice Khalid Attiah pre BBC uviedol, že dostal desiatky telefonátov od ľudí z celého sveta, ktorí by si chceli dievčatko adoptovať. Medzi nimi aj niekoľko verejne známych ľudí, ako napríklad moderátor kuvajtskej televízie.
Áju zatiaľ dojčí Attiahova manželka, s ktorou má štvormesačnú dcéru. "Nikomu teraz nedovolím, aby si ju adoptoval. Kým sa jej vzdialená rodina nevráti, zaobchádzam s ňou ako s mojou vlastnou," uzavrel všetky žiadosti riaditeľ nemocnice.
Denník The Guardian v piatok informoval, že po prepustení z nemocnice sa dievčatka ujme jej prastrýko Salah al-Badran. Keďže aj jeho vlastný dom v meste Džindíras zničilo zemetrasenie, rovnako ako deväťdesiat percent budov, spoločne s jedenásťčlennou rodinou zatiaľ žije v stane.
Počet obetí pondelkového zemetrasenia v Turecku a Sýrii už presiahol 21-tisíc. Podľa tureckých predstaviteľov utrpelo zranenia vyše sedemdesiattisíc ľudí naprieč desiatimi provinciami na juhovýchode krajiny, ktoré boli zasiahnuté najviac.
Akékoľvek rozhodnutie o dodávke bojových lietadiel Ukrajine musí prísť od NATO. Povedal to v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka The Guardian.
"Poľsko sa rozhodne, ako postupovať, ak bude prijaté jednohlasné rozhodnutie, že na Ukrajinu môžu byť dodané bojové lietadlá," povedal Morawiecki. Morawiecki na tlačovej konferencii v Bruseli okrem toho povedal, že "niektoré krajiny" na samite EÚ nesúhlasili s jeho návrhmi týkajúcimi sa dodávok munície Kyjevu.
Poľsko je podľa neho presvedčené, že spoločné nákupy aj výroba munície by boli "v záujme všetkých členských krajín NATO a EÚ a aj v záujme Ukrajiny". Tento návrh sa však nestretol s pozitívnou reakciou niektorých členských krajín, ktoré však Morawiecki nekonkretizoval.
Poľsko tiež podľa poľského premiéra "nevylučuje" uzavretie ďalších hraničných priechodov s Bieloruskom z dôvodu "rastúceho napätia" a ich možného zneužitia Rusmi a Kremľom, píše The Guardian.
Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok oznámil, že poľsko-bieloruský hraničný priechod Bobrowniki na severovýchode krajiny bude od piatkového poludnia uzatvorený až do odvolania, a to v záujme "štátnej bezpečnosti".
Nemeckí záchranári vytiahli v piatok v Turecku živú ženu z trosiek jej zrúteného domu, pod ktorými bola po ničivom pondelkovom zemetrasení uväznená 104 hodín. Ležala tam pod mŕtvym telom svojho manžela, informoval portál britského denníka The Guardian a agentúra AFP.
Úspech záchranárov v meste Kirikhan v juhotureckej provincii Hatay vyvolal nadšenie prizerajúcich sa ľudí. Nemeckí záchranári opatrne položili 40-ročnú Turkyňu Zeynep Kahramanovú na nosidlá a niesli ju ponad rozbité kusy betónu a pokrútený kov.
"Teraz verím na zázraky," povedal na mieste Steven Bayer, líder tímu nemeckej neziskovej organizácie Medzinárodné pátranie a záchrana (ISAR). "Vidíte ľudí plakať a objímať sa. Je to obrovská úľava, že táto žena vyviazla z takých podmienok vlastne v dobrom stave. Je to veľmi silná žena," dodal. Kahramanová je teraz v stabilizovanom stave.
Tímu záchranárov trvalo vyše 50 hodín, kým sa krvopotne prehrabali cez trosky až k žene, neúnavne postupovali centimeter po centimetri. Opatrne sa prerezávali cez betónové bloky, aby si k nej vytvorili úzku cestičku. Boli s ňou aj v kontakte cez malú šachtu, ktorou jej podávali vodu. Žena ležala pod telom mŕtveho manžela, ale blízko nej boli aj telá ďalších členov rodiny.
Nemecká organizácia ISAR dokumentovala záchrannú akciu na Twitteri. Na jednom videu vidieť záchranára v červeno-žltej bunde, ako sa s Kahramanovou rozpráva cez malý otvor v sutinách. "Korkma," hovorí jej. V turečtine to znamená "neboj sa".
Pri masívnom zemetrasení, ktoré v pondelok nadránom zasiahlo oblasť okolo turecko-sýrskej hranice, zahynulo vyše 22-tisíc ľudí, z nich takmer 19-tisíc v Turecku. Nádeje, že záchranári ešte nájdu ďalších preživších, rýchlo miznú, pretože podľa expertov šance zachrániť životy prudko klesajú po 72 hodinách.
Útok v Jeruzaleme, pri ktorom útočník vrazil autom do skupiny ľudí na autobusovej zastávke, si vyžiadal najmenej dve obete na životoch a piatich ranených. Páchateľa po útoku izraelská polícia "zlikvidovala" v blízkosti miesta činu, informovala v piatok agentúra AP s tým, že obeťou sa stal šesťročný chlapec a 20-ročný mladík.
Podľa zdravotníkov je jedno dieťa aj medzi zranenými – jeho stav je kritický a lekári ho museli resuscitovať. Ostatní zranení boli v čase záchrannej akcie v bezvedomí a vo vážnom stave. Auto vrazilo do skupiny ľudí na autobusovej zastávke v židovskej osade v Ramot vo východnom Jeruzaleme.
Napätie v tejto Izraelom anektovanej východnej časti mesta sa zvýšilo po útoku palestínskeho strelca z 27. januára, pri ktorom zahynulo sedem ľudí. Šlo o útok s najvyšším počtom obetí v Jeruzaleme za posledných desať rokov, dodala AP.
Izraelská polícia sa o útoku v Ramote vyjadruje ako o teroristickom. K zodpovednosti za jeho spáchanie sa zatiaľ nikto neprihlásil, aj keď islamistická militantná skupina Palestínsky islamský džihád a hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy, konanie útočníka ocenili.
Izrael si nárokuje celý Jeruzalem ako svoje nedeliteľné hlavné mesto, zatiaľ čo Palestínčania chcú, aby sa východný Jeruzalem, ktorý Izrael dobyl v stredovýchodnej vojne v roku 1967, stal hlavným mestom ich budúceho štátu.
Napätie vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu sa vystupňovalo, odkedy Izrael na jar minulého roka zintenzívnil razie na okupovaných územiach, čomu predchádzala séria palestínskych útokov na území Izraela.
Piatkový útok vo východnom Jeruzaleme nasledoval po týždni násilností na západnom brehu Jordánu okupovanom Izraelom: vo štvrtok tam izraelské jednotky neďaleko mesta Hebron sily zastrelili Palestínčana, ktorý sa pokúsil o útok nožom.
V utorok izraelské jednotky zastrelili palestínskeho tínedžera v meste Nábulus, lebo podľa izraelskej armády strieľal na vojakov; deň predtým izraelskí vojaci zabili päť podozrivých palestínskych ozbrojencov pri zásahu v Jerichu v údolí rieky Jordán. Predchádzalo tomu pátranie po podozrivých zo streľby v reštaurácii neďaleko tohto mesta.
Mimoparlamentná strana Aliancia odmieta výroky dočasne povereného ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera o možnom nároku Maďarska na slovenské územie. Strana ho vyzýva na odstúpenie z funkcie. Vyhlásil to predseda Aliancie Krisztián Forró.
Strana kategoricky odmieta, aby minister alebo ktokoľvek na Slovensku strašil Maďarskom. Aliancia vyzvala aj ďalšie demokratické strany, aby sa ohradili proti slovám Káčera. Ministra vyzvali, aby predložil dôkazy pre svoje tvrdenia.
"Vyjadrenie ministra zahraničných vecí bolo nešťastné," uviedol v tejto súvislosti predseda mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon. Minister si mal podľa neho rozmyslieť, ako odpovie na hypotetickú otázku. Podčiarkol, že jeho slová môžu vyvolávať vášne.
To podľa Simona robia všetci, ktorí sa k tomu vyjadrujú, a to aj líder OĽaNO Igor Matovič a jeho poslanec György Gyimesi. Vyzval preto na umiernený tón. Upozornil, že problémy plynúce z tejto situácie a prípadného napätia napokon pocítia občania. Odsúdil vyťahovanie takzvanej maďarskej karty.
Predseda strany Smer Robert Fico si myslí, že prezidentka SR Zuzana Čaputová by mala stiahnuť Káčera z funkcie dočasne povereného ministra zahraničných vecí Káčera, ak ju na to vyzval líder najsilnejšieho vládneho hnutia Igor Matovič.
„Prezidentka mu odkáže, že ho má hlboko v paži. Ústavné tradície tohto štátu hovoria veľmi jasne, ak nejaká strana nominuje nominanta do vlády, a tá strana má problém s pôsobením takéhoto ministra, prezidentka mala zobrať ministrovi Káčerovi, napriek tomu, že je v demisii, poverenie a mala poveriť iného člena vlády SR vykonávaním funkcie ministra zahraničných vecí," myslí si Fico.
Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby odvolala z funkcie šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera za urážlivé vyjadrenia na adresu Maďarov. Uviedol to ešte vo štvrtok na tlačovej besede.
Matovič dodal, že momentálne je len prezidentka zodpovedná, a ako jediná má moc za slovné útoky voči Maďarom ministra stiahnuť z funkcie. „Miesto toho, aby sa Káčer ospravedlnil, sa zahral na siláka a vyznel ako arogantný hulvát. Povedal, že sa nemá za čo ospravedlňovať, a tým dal svojim slovám desaťkrát väčšiu váhu, a o to väčšiu nebezpečnosť," uviedol Matovič s tým, že Káčer len potvrdil, že svoje slová nepovedal len náhodne, ale že to bol premyslený a vykalkulovaný útok voči všetkým Maďarom.
„Tento útok neprijali ako útok len Maďari za Dunajom, ale aj ľudia, ktorí v našej krajine spolu žijú tisíc rokov, teda aj Maďari na Slovensku," dodal Matovič.
Káčer pripustil v relácii TV Markíza Na telo plus možné územné nároky Maďarska voči Slovensku v najbližších rokoch.
Moldavská prozápadná premiérka Natalia Gavrilicová v piatok oznámila, že spolu s vládou podáva demisiu. Moldavský kabinet končí po 18 mesiacoch, ktoré poznačila séria kríz, predovšetkým po invázii Ruska na susednú Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.
"Nastal čas, aby som oznámila svoju rezignáciu," povedala Gavrilicová na tlačovej konferencii. Podľa jej slov nikto neočakával, že jej vláda zvolená v roku 2021 s prísľubom bojovať proti korupcii "bude musieť zvládať toľko kríz spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine".
Moldavsko – bývalá sovietska republika s 2,5 miliónmi obyvateľov – zažíva akútnu energetickú krízu a rastúcu infláciu. Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 zaznamenalo Moldavsko aj prílev utečencov a výpadky elektriny po útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
V krajine vypukli protesty proti zvyšujúcim sa cenám, najmä zemného plynu dodávaného Moskvou, čo Kišiňov označil za súčasť Kremľom podporovanej snahy o destabilizáciu moldavskej vlády, píše Reuters.
Novú vládu nominuje prezidentka Maia Sanduová a následne ju musí schváliť parlament. Moldavské médiá sa podľa agentúry APA zhodujú, že zostavením kabinetu prezidentka poverí svojho poradcu pre bezpečnosť a exministra vnútra Dorina Receana.
Európska únia vlani udelila Moldavsku štatút kandidátskej krajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň varoval, že Rusko má plány Moldavsko ovládnuť. Podľa Kyjeva ukrajinské tajné služby zachytili informácie o podrobnom ruskom pláne na narušenie politickej situácie v tejto krajine.
DUBNICA NAD VÁHOM - Žena privolala políciu. Priateľ na ňu kričal, že jej odreže hlavu.
Pred policajtmi uviedla, že jej priateľ je opitý, vulgárne jej nadáva a správa sa agresívne. Povedala tiež, že ju mal bezdôvodne udrieť po hlave a dať jej facku. Taktiež sa jej mal vyhrážať slovami: ,,Zabijem ťa! Spravím ti zo života peklo! Odrežem ti hlavu!“
O pomoc preto požiadala políciu.
Policajná hliadka po príchode na miesto muža obmedzila na osobnej slobode. Dychová skúška potvrdila 1,75 promile alkoholu. Muža následne umiestnili do cely policajného zaistenia.
Polícia v Dubnici nad Váhom obvinila 36-ročného muža z prečinu Nebezpečné vyhrážanie. Zároveň podala podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.
Obvinenému, ktorý bol už aj v minulosti súdne trestaný, tentoraz v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.
Bývalého gubernátora Chabarovského kraja na východe Ruska Sergeja Furgala v piatok odsúdili na 22 rokov väzenia za zorganizovanie dvoch vrážd. Jeho zatknutie vyvolalo v roku 2020 v meste Chabarovsk rozsiahle protesty, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Súd v Moskovskej oblasti Furgala súdil za vraždy dvoch podnikateľov na ruskom Ďalekom východe zhruba pred 20 rokmi. Začiatkom februára ho porota uznala vinným z prípravy dvoch vrážd a jedného pokusu o vraždu.
Furgal (52) trvá na tom, že je nevinný. Jeho priaznivci považujú prípad za vykonštruovaný, aby tento kedysi obľúbený gubernátor mohol byť zosadený.
Do funkcie gubernátora Chabarovského kraja bol zvolený so ziskom 70 percent hlasov ako člen Liberálnodemokratickej strany (LDPR). Uštedril tak zahanbujúcu porážku vládnej strane Jednotné Rusko, píše AFP.
Jeho zadržanie v roku 2020 vyvolalo veľké protesty, do ktorých sa v Chabarovsku pri hraniciach s Čínou zapojili desiatky tisíc ľudí. Menšie protesty vypukli aj v okolitých mestách vrátane tichomorského prístavu Vladivostok v susednom Prímorskom kraji.
Demonštranti požadovali pre Furgala spravodlivý proces, pričom tvrdili, že jeho obvinenia sú vykonštruované, aby bol bývalý gubernátor potrestaný za príliš nezávislú cestu od Moskvy, píše deník The Guardian.
V mnohých mestách mimo Moskvy a Petrohradu išlo o bezprecedentné protivládne protesty, ktoré vítali kritici Kremľa vrátane v súčasnosti väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného.
Počet obetí piatkovej tragickej dopravnej nehody v Košiciach stúpol na tri. Žena, ktorú vo veľmi vážnom stave previezli do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) Košice, napokon zraneniam podľahla. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.
Do UNLP previezli dve osoby. Stav druhej pacientky s viacpočetnými, ale ľahšími poraneniami je podľa Kriškovej stabilizovaný a žena je pri vedomí. K nehode troch osobných áut došlo dopoludnia na Gorkého ulici. Namieste prišli o život jeden vodič a jedna chodkyňa.
