Aký má zmysel odvolávať Trumpa po prehratých voľbách? Väčší, než si myslíte

Otvorte si New York Times, na titulke prenos z amerického kongresu, pustite si CNN alebo čokoľvek iné, Amerika rieši odvolávanie Trumpa, ktorý prehral minuloročné voľby a žije na Floride, stovky kilometrov od Bieleho domu.

Podobný nápad zaznel kedysi aj po rezignácii prezidenta Nixona, niektoré liberálne kruhy ho chceli aj po odchode z funkcie ešte odvolať. Napokon z toho nič nebolo, väčšina usúdila, že to nemá logiku.

Téma sa dlho riešila a pochybovači boli vytlačení na okraj. Má totiž viacero predností. Americká Snemovňa reprezentantov napokon v januári 2021 vyhlásila druhú ústavnú žalobu proti teraz už bývalému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi. Proces tzv. impeachmentu začal tento týždeň v utorok 9. februára 2021 a je momentálne centrálnou témou americkej politiky.

Ide o politický mechanizmus, vďaka ktorému je možné zbaviť verejne zvoleného úradníka či politika úradu, alebo ho iným spôsobom sankcionovať. Pripomína vyslovenie nedôvery v našich končinách a je to relatívne vzácny proces, najmä v kontexte hlavy štátu.

V USA má výsostné právo takto žalovať štátnych činiteľov len Snemovňa reprezentantov, dolná komora parlamentu. Naopak, horná komora (Senát) má ústavné právo rozhodovať, resp. súdiť v prípadoch, keď bola takto vyslovená nedôvera. Kľúčové je samozrejme hlasovanie Senátu, ktorý jediný môže prezidenta odvolať. Takýto postup pred pár dňami podporilo šesť republikánskych senátorov. A to nie je koniec prekvapení.

Prvý proces

Pripomeňme, že prvý prezident USA, ktorý čelil ústavnej žalobe, bol Andrew Johnson v roku 1868. Senát ho nakoniec neuznal vinným, pretože nedosiahol potrebné dve tretiny hlasov. Druhý prezident v histórii čeliaci tejto žalobe bol Bill Clinton. Richard Nixon, ako sme uviedli vyššie, sa žalobe vyhol tým, že po kauze Watergate sám odstúpil.

V Clintonovom prípade súd pred Senátom prebehol vo februári 1999 a taktiež neuznal prezidenta vinným. Donald Trump je teda len tretím prezidentom v dejinách, ktorý čelil tzv. impeachmentu. A stal sa prvým v histórii, ktorý bude čeliť ústavnej žalobe po druhýkrát. Aj to je jeden zo zmyslov celého podujatia, Trumpove meno má byť podupané. Dôvodov na pomstu je viac, príležitosť dodala demonštrácia pred Kongresom, po ktorej niekoľko stoviek rozvášnených Trumpových podporovateľov vtrhlo do budovy Kongresu.

V prvom prípade impeachmentu Trumpa, Snemovňa reprezentantov spustila proces žaloby v decembri roku 2019 z dvoch prečinov – zneužitie moci a obštrukcie Kongresu. Tieto články obžaloby boli predložené Senátu v januári nasledujúceho roku a vo februári prebehlo hlasovanie. To vo výsledku nedosiahlo potrebné kvórum dvoch tretín a Trump nebol odvolaný. Vo všeobecnosti bolo všetkým zrejmé, že ide o súčasť prezidentskej kampane a snahe tlačiť Trumpa na okraj. Republikáni vo veľkej väčšine, podobne ako americká verejnosť, tento prvý proces ignorovali.

V tom čase mal Senát 53 republikánov, 45 demokratov a dvoch nezávislých senátorov (ktorí hlasovali s demokratmi), pričom hlasovanie sa skoro úplne držalo straníckych línií. Pri obvinení z obštrukcie bolo 53 hlasov za oslobodenie a 47 za odsúdenie, a pri zneužití moci hlasovalo 52 senátorov za oslobodenie a 48 za odsúdenie – republikán Mitt Romney hlasoval ako jediný proti Trumpovi.

Vyvolávanie vzbury

Teraz čelí Trump ústavnej žalobe druhýkrát. Zmenilo sa toho viac. Keďže medzitým už prestal byť prezidentom, objavili sa otázky, či je vôbec možné týmto mechanizmom súdiť bývalého prezidenta. To vyriešili americkí senátori šalamúnsky – 9. februára Senát odhlasoval, že to možné je.

Na tento výsledok bolo treba len jednoduchú (nadpolovičnú) väčšinu v Senáte, ktorý je momentálne rozdelený straníckymi líniami skoro presne na polovicu (50 republikánov, 48 demokratov a 2 nezávislí senátori, ktorí hlasujú s demokratmi). S demokratmi hlasovalo aj 6 republikánov, vrátane Mitta Romneyho či Susan Collinsovej.

https://twitter.com/Breaking911/status/1359266123385028610

Snemovňa reprezentantov tentokrát vytiahla na bývalého prezidenta len jedno obvinenie, tým je vyvolávanie či podnecovanie vzbury. Hlavným dôvodom na celý proces sú udalosti zo dňa 6. januára 2021, keď Trumpovi podporovatelia vtrhli do komplexu budov Kapitolu, medzi ktoré patrí aj Kongres. Podľa demokratov Trump vyzval dav na násilie voči americkej vláde a je zodpovedný za tento incident. Počas procesu majú byť pustené nové záznamy a nahrávky z budovy, rozoberať sa bude každý detail tohto chuligánstva.

Oproti prvému procesu proti Trumpovi nás čakajú viaceré odlišnosti. Hlavný rozdiel bude, že Senátu nebude predsedať predseda Najvyššieho súdu, ktorým je John Roberts. Ústava vyžaduje jeho prítomnosť v prípade, že je žalovaný prezidentom krajiny, to však Trump nie je. Roberts dal najavo, že sa tohto politického a nie právneho podujatia, zúčastniť nemieni. Namiesto toho bude procesu predsedať 80-ročný Patrick Leahy, momentálne najdlhšie slúžiaci senátor z radov demokratov.

Prečo to robia

Demokrati plánujú pred Senátom a najmä televíznymi divákmi predstaviť viaceré dôkazové materiály. Má ísť o doteraz nevidené obrazové či zvukové záznamy zo spomínaného nešťastného dňa v Kapitole.

Podľa žalobcov medzi kongresmanmi je Trump jediným vinníkom útoku na Kapitol, pretože „vytvoril sud s pušným prachom, škrtol zápalkou a potom hľadal osobnú výhodu z nadchádzajúcej spúšti“. Podobný názor zastáva aj republikánka Liz Cheneyová, číslo 3 medzi republikánmi v Snemovni reprezentantov a dcéra bývalého republikánskeho viceprezidenta, podľa ktorej by bez Trumpa k nepokojom nedošlo.

Na to, aby bol však Trump odsúdený, je potrebných minimálne 67 hlasov zo 100-členného Senátu. Podľa informácii k začiatku februára bolo jednoznačne za odsúdenie 40 senátorov, proti 37 senátorov, 21 je naklonených odsúdeniu a dvaja sú nerozhodnutí. Inak povedané, zatiaľ to vyzerá tak, že Trump sa nemá čoho obávať.

Otvorená je aj otázka prípadného trestu, ak by sa situácia vyvinula inak. Hlavným zmyslom ústavnej žaloby je zbavenie osoby verejného úradu, čo je pri bývalom prezidentovi vyriešená vec. Vítaným benefitom pre Trumpových odporcov, zvlášť pre tých z republikánskej strany, je, že úspešná žaloba by znemožnila Trumpovi kandidovať na prezidenta v roku 2024. Čo je skôr nepravdepodobná, ale nie úplne vylúčená vec.

A napokon je tu aj tretí vítaný dôvod. Strana Joea Bidena síce rada hovorí o potrebe prekonať polarizáciu amerického verejného života, ale v politike sa správa inak. V tomto prípade bude úspešne rozdeľovať samotných republikánov a ohrozovať tým viacerých kandidátov vo voľbách o dva roky, uprostred volebného obdobia prezidenta Bidena, keď sa bude voliť tretina Senátu a celá Snemovňa reprezentantov.

Republikáni získali v novembrových voľbách viac hlasov ako prezident Trump. Je tu teda šanca, že keď Trump vo voľbách 2022 podporí ich kandidátov, ako to sám naznačil, republikáni by mohli získať väčšinu v Snemovni aj Senáte. Preto rozdeľovanie republikánskej voličskej základne aj straníckych špičiek prichádza demokratom vhod.

„Pokiaľ sa demokratom podarí získať voličov z predmestí tým, že priviažu súčasných republikánskych senátorov k Donaldovi Trumpovi na nasledujúce dva roky, pomôže im to udržať Senát a to je celý dôvod, prečo sa tento proces deje,“ tvrdí Wendy Schillerová, profesorka politických vied z Brownovej univerzity.

Nejde teda o nič nové, len staré osvedčené pravidlo rozdeľuj a panuj.