Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo vnútra nesúhlasí s návrhom zlúčiť jeho letku a letku rezortu obrany

Ministerstvo vnútra (MV) SR nesúhlasí s návrhom zlúčiť jeho letecký útvar s letkou Ministerstva obrany (MO) SR. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová v reakcii na materiál, ktorý MO SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Proti iniciatíve sa MV SR razantne ohradilo.

"Rezort vnútra disponuje analýzami, ktoré hovoria o nevhodnosti spájania leteckých útvarov rezortov vnútra a obrany. Faktom je, že doposiaľ nebolo žiadne odborné rokovanie k tejto téme. Nerozumieme preto tejto iniciatíve, ktorá sa zrealizovala bez súčinnosti s ministerstvom vnútra, ktorého letecký útvar tvorí významnú časť danej problematiky," uviedla Eliášová.

Ministerstvo obrany SR navrhuje zlúčenie leteckých útvarov MO SR a MV SR pod rezort obrany. Prepravu ústavných činiteľov by tak zabezpečovali vzdušné sily ozbrojených síl. MO SR v návrhu argumentuje, že Slovenská republika je jediným členským štátom NATO a Európskej únie, kde ju zabezpečuje ministerstvo vnútra.

Prevádzka vrtuľníkov pre plnenie policajných, pátracích, hasičských a záchranných úloh by mala naďalej zostať v štruktúrach ministerstva vnútra.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že zváži zlúčenie leteckých útvarov Ministerstva obrany SR a Ministerstva vnútra SR na základe spracovanej analýzy.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská FSB tvrdí, že zmarila atentát na podnikateľa spájaného s Kremľom

Ruská bezpečnostná služba (FSB) v pondelok oznámila, že zmarila pokus o atentát na kontroverzného magnáta spájaného s Kremľom. Tajná služba označila za organizátora útoku zakladateľa Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k cezhraničnému vpádu na územie Brianskej oblasti susediacej s Ukrajinou.

Terčom údajného útoku mal byť predseda predstavenstva skupiny spoločností Cargrad Konstantin Malofejev, uviedla FSB vo svojom vyhlásení.

Agentúra AFP uviedla, že Malofejev je podnikateľ napojený na Kremeľ, ktorého Spojené štáty obvinili z porušovania sankcií. Washington minulý mesiac uviedol, že jeho zhabaný majetok bude presmerovaný na "podporu ukrajinského ľudu", informuje TASR.

Podľa vyhlásenia FSB bol pokus o zabitie Malofejeva naplánovaný podľa rovnakej schémy, aká bola použitá pri vražde Darie Duginovej, dcéry politológa Alexandra Dugina, – odpálením improvizovaného výbušného zariadenia pripevneného pod autom.

K tomuto útoku došlo vlani v auguste na predmestí Moskvy a Duginova dcéra pri výbuchu nálože zahynula.

FSB okrem svojho vyhlásenia zverejnila aj dve videá, z ktorých jedno údajne ukazovalo okamih, keď boli výbušniny umiestňované pod auto, a druhé po deaktivácii a odstránení výbušniny robotom.

FSB vo svojom vyhlásení uviedla, že pokus o atentát na Malofejeva zorganizoval Denis Kapustin – údajný zakladateľ Ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa minulý týždeň prihlásil k narušeniu ruských hraníc v Brianskej oblasti na juhu európskej časti Ruskej federácie.

Vo vyhlásení sa tiež píše, že Kapustin sa narodil v roku 1984, žije na Ukrajine, prijíma rozkazy od kyjevských bezpečnostných služieb a bojuje proti ruským jednotkám.

Minulý týždeň sa tento muž, známy aj ako Denis Nikitin, prihlásil k zodpovednosti za útok v dvoch pohraničných dedinách v Brianskej oblasti. Vyhlásil to v rozhovore pre Financial Times, pričom tvrdil, že akcie jeho formácie boli údajne koordinované s Kyjevom. Ukrajinské úrady popierajú akýkoľvek podiel na tomto čine.

Ukrajinské vedenie zatiaľ obvinenia z účasti na atentáte na Malofejeva nekomentovali.

Ukrajina, krajiny EÚ a Spojené štáty podozrievajú Malofejeva zo spoluúčasti na anexii Krymského polostrova Ruskom a z podnecovania ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny v roku 2014. Malofejev tieto obvinenia popiera a trvá na tom, že sa venoval iba humanitárnej pomoci Krymu a Donbasu.

V komentári k správe o tom, že FSB zabránila pokusu o atentát voči jeho osobe, Malofejev podľa britskej stanice BBC uviedol, že je v poriadku a že jeho "vlastenecký postoj" sa ani po zmarenom útoku nezmení.

(tasr)

Minúta  |  

Transparency International v Rusku zaradili medzi "nežiaduce" organizácie

Prokuratúra Ruskej federácie vyhlásila medzinárodnú protikorupčnú organizáciu Transparency International za "nežiaducu" na území Ruska. V pondelok to uviedla britská stanica BBC.

Podľa tlačovej služby prokuratúry toto rozhodnutie padlo kvôli tomu, že Transparency International "zasahuje do vnútorných záležitostí Ruska, čo predstavuje hrozbu pre základy ústavného poriadku a bezpečnosť Ruskej federácie".

"Aktivity tejto organizácie jednoznačne presahujú deklarované ciele a zámery," tvrdí prokuratúra.

Zákon o nežiaducich organizáciách bol v Rusku prijatý v roku 2015. Generálnej prokuratúre dal právo prideliť príslušný štatút akejkoľvek zahraničnej alebo medzinárodnej mimovládnej organizácii, ak príslušný rezort rozhodne, že jej činnosť ohrozuje "základy ústavného poriadku, obranyschopnosť alebo bezpečnosť Ruska".

K marcu tohto roku bolo do ruského registra "nežiaducich" organizácií zaradených 75 subjektov.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny pohonných látok na slovenských pumpách by sa nateraz nemali výrazne meniť

Ceny benzínov a nafty by sa na slovenských čerpacích staniciach v nasledujúcich dňoch nemali výrazne meniť. Na základe vývoja svetových cien ropy to predpokladá analytička 365.bank Jana Glasová.

„Ceny ropy na svetovom komoditnom trhu v predchádzajúcich týždňoch klesali, aj keď tie poklesy neboli markantné. Minulý týždeň sa ale zotavili a ropa opäť rástla. Čo sa týka cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach, tak tie počas posledných troch týždňov mierne klesali. Vzhľadom na vývoj na ropnom trhu očakávame, že v nasledujúcom týždni by sa ceny pohonných látok mohli držať na viac-menej nezmenených úrovniach,“ uviedla pre agentúru SITA Glasová.

Od začiatku tohto roka sa ceny benzínu na našich pumpách postupne zvyšovali, ale počas posledných troch týždňov už klesajú. V ôsmom týždni tohto roka sa podľa údajov Štatistického úradu SR liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,564 eura. V týždňovom porovnaní tak jeho cena mierne klesla o 0,3 percenta. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,756 eura a jeho cena taktiež klesla o 0,3 percenta. Podobne sa znížili aj ceny nafty, ktoré v týždennom porovnaní klesli 0,4 percenta na úroveň 1,546 eura za liter.

V medziročnom porovnaní je benzín 95 v podstate na rovnakých cenových úrovniach ako vlani v takomto období, a benzín 98 je mierne drahší o necelé jedno percento. Stále je ale medziročne drahšia nafta, ktorej cena je o približne päť percent vyššia ako vlani.

Zhruba od polovice februára ceny ropy Brent klesali a v predminulom týždni sa dostali až k 80-dolárovej hranici. Za týmto poklesom stáli podľa analytičky predovšetkým obavy z recesie svetovej ekonomiky a tiež aj obavy zo sprísňovania menovej politiky amerického Fed-u, čo by znamenalo ďalšie zvyšovanie sadzieb a teda ďalšie pribrzďovanie ekonomiky. „To by samozrejme mohlo viesť aj k poklesu dopytu po rope,“ dodala Glasová.

Následne sa ropa začala zotavovať a jej cena sa počas minulého týždňa vyšplhala smerom k 85 americkým dolárom za barel. „Za týmto zdražením ropy stáli lepšie ako očakávané výsledky z čínskej ekonomiky, čo by mohlo znamenať rast dopytu po rope. Čína je pritom najväčším svetovým dovozcom ropy,“ konštatovala Glasová.

(sita)

Minúta  |  

Bulharsko zlikviduje ďalších 2,8 milióna dávok exspirovaných vakcín proti covidu

Bulharské úrady v pondelok uviedli, že tento rok zlikvidujú ďalších 2,8 milióna dávok exspirovaných vakcín proti ochoreniu COVID-19. Informuje o tom správa agentúry AP.

Bulharsko, krajina s najnižšou mierou zaočkovanosti proti covidu v Európskej únii, doteraz zničilo už 2,3 milióna dávok proticovidových vakcín, ktorým uplynula doba použiteľnosti.

Bulharský minister zdravotníctva Asen Medžidiev povedal, že k tomuto stavu prispeli vysoký počet vakcín proti koronavírusu, nízka zaočkovanosť a malý záujem ľudí o očkovacie látky. Plne zaočkovaných je iba 30 percent 6,5 miliónovej populácie Bulharska.

Šéf rezortu zdravotníctva uviedol, že Bulharsko požiadalo Európsku komisiu (EK), aby ukončila zmluvu s výrobcom vakcín Pfizer/BioNTech, podľa ktorej je Sofia povinná kupovať proticovidové vakcíny až do roku 2025. Tento postoj Sofie podporujú aj Poľsko, Česká republika a Litva, dodal.

Podľa ministra je "nerozumné", aby Bulharsko kupovalo viac vakcín, ktoré nakoniec aj tak bude musieť zničiť. Podľa oficiálnych dát Bulharsko celkovo zlikviduje viac proticovidových vakcín, ako ich podalo svojim občanom.

V Bulharsku bolo použitých celkovo 4,6 milióna dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19. Zhruba dva milióny ľudí dostalo obe dávky očkovacej látky a približne milión ľudí sa rozhodlo ísť aj na posilňovaciu dávku.

Od začiatku pandémie covidu zaznamenalo Bulharsko takmer 1,3 milióna prípadov nákazy. Tomuto ochoreniu v krajine podľahlo 38 211 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská armáda súhlasí s posilnením obranných pozícii v Bachmute

Hlavní velitelia ukrajinskej armády súhlasia s udržiavaním obranných pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré obliehajú ruské sily. Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol s velením armády, ktoré sa vyslovilo za "pokračovanie obranných operácii a ďalšie posilnenie ukrajinských pozícii v Bachmute".

Tunajšie boje trvajú už niekoľko mesiacov. Mesto malo pred vojnou viac než 70-tisíc obyvateľov, v súčasnosti ich je približne 5-tisíc. Mesto je takmer úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania, píše agentúra DPA.

Bachmut nemá výraznejší strategický význam a analytici tvrdia, že jeho možné obsadenie neprinesie veľký obrat v konflikte.

Americký minister obrany Lloyd Austin v pondelok povedal, že jeho dobytie ruskou armádou by nutne neznamenalo, že Moskva opätovne prevzala iniciatívu.

https://standard.sk/328314/bild-zaluznyj-sa-nezhoduje-so-zelenskym-a-mohol-by-byt-kandidatom-na-prezidenta-ukrajiny/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.