Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Orbán hovoril s Michelom: Maďarsko presadzuje okamžité prímerie na Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok na videokonferencii s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom opakovane potvrdil, že Maďarsko je v súvislosti s vojnou na Ukrajine zástancom okamžitého prímeria a začatia mierových rokovaní. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Videohovor, na ktorom sa tiež zúčastnili predsedovia vlád Grécka, Slovenska, Slovinska a Lotyšska, bol prípravou na nadchádzajúci summit Európskej únie. Témami rozhovoru boli okrem vojny na Ukrajine aj európska konkurencieschopnosť, otázky vnútorného trhu a energetika.

Podľa Havasiho maďarský ministerský predseda ďalej zdôraznil, že EÚ musí Ukrajinu na rokovaniach vždy upozorniť, že ako uchádzač o členstvo v eurobloku nemôže ignorovať práva menšín žijúcich na svojom území, akými sú napríklad aj Maďari.

K otázke svetového obchodu Orbán podotkol, že Maďarsko odmieta vytváranie blokov, namiesto ktorých presadzuje rozvoj prepojení a vzťahov.

(tasr)

Minúta  |  

Stíhačky dodáme Ukrajine v najbližších týždňoch, uviedol premiér

Dodávka slovenských stíhačiek Ukrajine sa udeje v priebehu najbližších týždňov. Bez ďalších detailov to v diskusnej relácii Na telo Plus TV Markíza uviedol dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger.

 V prípade vojenskej kompenzácie za dodávku slovenských stíhačiek nekonkretizoval, o aký vojenský materiál pôjde, čaká sa podľa neho na autorizáciu zverejnenia z americkej strany. Zdôraznil, že to bude technika, ktorú budú vedieť slovenské ozbrojené sily využívať. Na otázku, či by bola slovenská strana rada, ak by USA ponúkli vrtuľníky, Heger uviedol, že určite áno.

Vyjadril sa aj k situácii v zdravotníctve. Podľa jeho slov sa má upravovať zoznam nemocníc, ktoré majú dostať peniaze na obnovu z plánu obnovy. ,,Chceli sme v stredu po vláde oznámiť finálnu informáciu, no keďže sme išli hlbšie do podstaty veci, zistili sme, že to zrejme budú riešiť iné orgány," povedal. Na otázku, či myslí orgány činné v trestnom konaní, povedal, že by ostal pri označení ,,iné orgány". Pripustil, že v už zverejnenom rozdelení jednotlivých alokácií pre nemocnice môžu nastať zmeny. ,,Na finálne potvrdenie si musia ešte počkať," uviedol.

Opakovane potvrdil, že nevzdáva plánu vybudovania nemocnice Rázsochy do roku 2029. ,,Samozrejme, máme aj plán B i C, ale pracujeme na pláne A, ja sa nevzdávam," zdôraznil. Odmietol obavy o stratu peňazí z plánu obnovy.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj pozval Čínu na rokovania o Ukrajine, čaká na odpoveď

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok povedal, že Kyjev pozval Čínu, aby sa stala partnerom pri hľadaní riešenia konfliktu na Ukrajine, a teraz čaká na odpoveď z Pekingu. Informovala o tom agentúra AFP.

,,Verejne aj diplomatickou cestou sme Čínu oboznámili s naším mierovým plánom a pozvali sme ju, aby sa na ňom podieľala. Čakáme na odpoveď," povedal Zelenskyj v utorok na tlačovej konferencii po rokovaniach s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

Zelenskyj dodal, že v tejto fáze Kyjev ,,dostáva nejaké signály, ale nič konkrétne".

Zelenského výrok bol tlačovými agentúrami zverejnený v čase, keď v Moskve vrcholili rokovania čínskeho prezidenta Sin Ťin-pchinga so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Na otázku o možnom telefonickom rozhovore s čínskym lídrom Zelenskyj odpovedal: ,,Žiadne podrobnosti, zatiaľ žiadne potvrdenie."

Čína koncom februára — v období prvého výročia začiatku vojny rozpútanej na Ukrajine Ruskom — zverejnila svoj 12-bodový dokument o ,,politickom urovnaní" tejto krízy. Vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby čo najskôr začali mierové rozhovory, a varovala, že v tomto konflikte nesmú byť použité jadrové zbrane.

Svoj desaťbodový mierový plán už pred časom prezentoval aj samotný Zelenskyj. Hlavným bodom plánu, nazývaného na Ukrajine aj Zelenského vzorec mieru, je bezpodmienečné zachovanie ukrajinskej suverenity a odmietnutie kompromisov v tejto veci, ako napríklad odloženie rokovaní o postavení Ruskom okupovaného polostrova Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Až 70 percent Slovákov nesúhlasí s dodávkami zbraní na Ukrajinu

Vyzbrojovanie Ukrajiny zo strany Slovenska odmietajú dve tretiny tunajších obyvateľov. Vyplýva to z prieskumu financovaného Európskou úniou a realizovaného minulý mesiac.

Až 70 percent Slovákov nesúhlasí s tvrdením, že Slovensko by malo podporiť Ukrajinu dodaním zbraní.

Ukázal to prieskum v rámci projektu RevivEU financovaného Európskou úniou, ktorý uskutočnil Bratislava Policy Institute v spolupráci s agentúrou STEM Praha v prvej polovici februára na vzorke 1 019 respondentov.

Slovensko, ktoré vedie dočasne poverená vláda premiéra Eduarda Hegera, medzitým v piatok Kyjevu prisľúbilo aj odovzdanie trinástich bojových lietadiel MiG-29, čo je vyvrcholením našej vojenskej pomoci.

Kritici tohto kroku okrem možnej protiústavnosti argumentovali práve nízkou verejnou podporou, ktorú potvrdil napríklad prieskum agentúry Ipsos pre Denník N a ktorého výsledky zverejnili minulý týždeň.

Podľa prieskumu až 44 percent opýtaných rozhodne a 16 percent skôr nesúhlasí s dodaním slovenských lietadiel Mig-29 na Ukrajinu. Dodanie lietadiel, naopak, rozhodne podporuje 12 a skôr podporuje 14 percent voličov. Zvyšných 14 percent nemá názor.

Dodávka slovenských stíhačiek Ukrajine sa udeje v priebehu najbližších týždňov. Bez ďalších detailov to v diskusnej relácii Na telo Plus TV Markíza v utorok uviedol Heger.

(tod)

Minúta  |  

Putin a Si Ťin-pching obvinili USA z podkopávania bezpečnosti vo svete

Rusko a Čína v spoločnej deklarácii podpísanej prezidentmi oboch krajín Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom v utorok v Moskve obvinili Spojené štáty z podkopávania bezpečnosti vo svete. Informuje o tom TASR, čerpajúc zo správ agentúry AFP.

,,Obe strany vyzývajú Spojené štáty, aby prestali podkopávať medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a svetovú strategickú stabilitu s cieľom zabezpečiť si jednostranné vojenské výhody," píše sa vo vyhlásení.

Ďalej v ňom uvádzajú, že k jadrovej vojne nesmie nikdy dôjsť, pretože takýto konflikt nebude mať víťazov.

Obaja prezidenti vo vyhlásení podľa stanice Sky News zdôraznili, že blízke vzťahy ich krajín neznamenajú vojensko-politickú alianciu. Nie sú totiž ,,podobné tým, aké existovali v čase studenej vojny". Vzťahy Ruska a Číny takisto nie sú nasmerované proti tretím krajinám a sú nekonfrontačné, spresňuje sa vo vyhlásení.

,,Som si istý, že rusko-čínska spolupráca má naozaj neobmedzené možnosti," vyhlásil neskôr na štátnej večeri Putin.

Si ešte predtým na tlačovej konferencii vyhlásil, že Čína zaujíma v otázke konfliktu na Ukrajine neutrálny postoj a je zástancom mieru a dialógu. Čínske médiá poukázali, že Putin ocenil ,,objektívny" postoj Pekingu k vojne na Ukrajine. Ruský prezident vraj zároveň vyjadril ochotu čo najskôr pokračovať v mierových rozhovoroch s Ukrajinou, čo najvyšší čínsky predstaviteľ ocenil.

(tasr)

Minúta  |  

Helsinská univerzita udelí Thunbergovej vo veku 20 rokov čestný doktorát

Švédskej klimatickej aktivistke Grete Thunbergovej udelí Teologická fakulta Helsinskej univerzity čestný doktorát. Informoval o tom tamojší spravodajský portál Helsingin Sanomat.

Čestný titul doctor honoris causa je špeciálne uznanie, ktoré sa v akademickej obci udeľuje pomerne sporadicky. Zväčša sa jeho nositeľmi stávajú tie najvýznamnejšie osobnosti v určitom odbore a navyše na sklonku profesijnej dráhy.

Thunbergová ho dostane vo veku 20 rokov a teológiou sa hlbšie nezaoberá. Hoci to pri udeľovaní tohto titulu nemusí hrať úlohu, otvára to dvere pochybnostiam o správnom výbere kandidátky.

Tuomas Heikkilä, profesor cirkevných dejín na Helsinskej univerzite, v reakcii na kritiku tvrdí, že otázky viery a náboženstva majú s klimatickým aktivizmom veľa spoločného.

„Teologická fakulta študuje kľúčové otázky ľudstva. Najväčšie obavy a nádeje. Najväčšie hrozby súčasnosti – ako sú klimatické zmeny, strata prírody a vojny – sú človekom spôsobené problémy, ktoré sa snažia riešiť ovplyvňovaním symptómov. Ale základná otázka je, prečo je človek taký hlúpy?" uvažuje.

„Zároveň sa usiluje o spoločné dobro nás všetkých. Udelením čestného doktorátu Grete vyjadrujeme, že chceme byť rovnako odvážni a vplyvní ako ona,“ cituje Helsingin Sanomat profesora.

Formálne udelenie titulu sa uskutoční 9. júna tohto roka.

(tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.