Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gyimesi: Táto vláda je úradnícka, závisí od Čaputovej

Poslanec György Gyimesi z klubu OĽANO je presvedčený, že táto vláda je de facto úradnícka, keďže jej existencia závisí od prezidentky Zuzany Čaputovej. Povedal to v nedeľnej diskusii RTVS O 5 minút 12.

Nezaradený poslanec a podpredseda strany Demokrati Miroslav Kollár si myslí, že prípadné vymenovanie úradníckej vlády by prinieslo v súčasnosti "viac chaosu ako pokoja". Problém vidí momentálne skôr v parlamente, nie vo vláde. "Úradnícka vláda nevyrieši legislatívny chaos. Ten bude v parlamente minimálne do prázdnin pokračovať," podotkol.

Podľa Gyimesiho táto vláda slúži viac Ukrajine ako občanom SR. Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) to považuje za klamstvo. S Kollárom sa zhodla, že víťazstvo Ukrajiny je v záujme Slovenska.

Gyimesi chýbal v parlamente na hlasovaní o zákone, ktorý mohol zrýchliť verejné obstarávanie na výstavbu bratislavskej nemocnice Rázsochy. Zákon neprešiel o jediný hlas. Gyimesi však mal údajne dôležité rokovanie o svojej politickej budúcnosti.

Pokiaľ sa dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec oboznamoval s dokumentmi NATO a EÚ, mal mať certifikát o absolvovaní previerky, povedal Pčolinský. Ak sa dopustil porušenia zákona, mal by za to niesť podľa ďalších diskutujúcich zodpovednosť.

Pčolinský podotkol, že o prípadnom odobratí Mikulcovho ministerského poverenia alebo o vymenovaní úradníckej vlády rozhodne prezidentka Čaputová. "Predpokladám, že ešte pred Veľkou nocou pani prezidentka urobí nejaké rozhodnutie," povedal.

Pokiaľ Mikulec zneužil svoje právomoci, je to podľa poslankyne parlamentu Bittó Cigánikovej vážny problém. Ak by mala prezidentka ambíciu dať poverenie viacerým novým ministrom, je podľa nej logickým krokom úradnícka vláda. "Viem si predstaviť, že SaS takéto rozhodnutie podporí," zdôraznila.

Mikulec tvrdí, že takúto previerku ako minister vnútra nepotreboval.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zalužnyj: Ukrajina bude pokračovať v boji za svoju nezávislosť

Ukrajina bude pokračovať v boji za svoju nezávislosť, vyhlásil na výročie objavenia zmasakrovaných tiel civilistov v meste Buča vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. V nedeľu to uviedla agentúra AFP.

Buča sa stala synonymom ruskej brutality po tom, ako sa ruské invázne jednotky vlani v marci stiahli z oblasti Kyjeva po neúspešnom pokuse o obsadenie ukrajinskej metropoly. Na uliciach Buče sa vtedy našlo mnoho tiel civilných obetí.

Ukrajinské úrady oficiálne stanovili počet obetí v častiach Kyjevskej oblasti oslobodených od ruských síl na 1 137, pričom len v Buči bolo podľa ich zistení zabitých 461 civilistov.

Dôkazy o zločinoch v Buči i na iných miestach, kde sa podľa ukrajinských predstaviteľov ruskí vojaci dopustili zverstiev na civilistoch, zhromažďujú medzinárodní vyšetrovatelia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina „nikdy neodpustí" masakru civilistov v Buči a apeloval tiež, aby sa toto mesto stalo „symbolom spravodlivosti".

Zelenskyj sa na prvé výročie stiahnutia ruských vojsk zúčastnil v piatok v Buči na pietnej ceremónii. Pridali sa k nemu aj premiér SR Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová a predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska Andrej Plenkovič a Robert Golob.

(tasr)

Minúta  |  

Po fúzii UBS a Credit Suisse môže byť zrušených až 30 percent pracovných miest

Fúzia švajčiarskych bánk UBS a problematickej Credit Suisse môže viesť k zrušeniu až 36-tisíc pracovných miest na celom svete. Uviedli to v nedeľu týždenník SonntagsZeitung a noviny Tages-Anzeiger. Informujú agentúry AFP a Reuters.

Banka, ktorá vznikne prevzatím Credit Suisse konkurenčnou UBS, je pripravená znížiť počet svojich zamestnancov o 20 až 30 percent, čo znamená 25-tisíc až 36-tisíc pracovných miest. Len vo Švajčiarsku by mohlo byť zrušených až 11-tisíc pracovných miest, napísali SonntagsZeitung a Tages-Anzeiger bez podrobností o tom, ktorých postov sa to dotkne.

Pred fúziou UBS zamestnávala o niečo viac ako 72-tisíc ľudí a Credit Suisse zhruba 50-tisíc ľudí.

UBS súhlasila s kúpou zürišského rivala Credit Suisse za 3 miliardy švajčiarskych frankov (3,31 miliardy eur) na základe dohody, ktorú pripravila švajčiarska vláda, centrálna banka a regulátor trhu, aby zabránili kolapsu finančného systému v krajine. Dohoda mala tiež pomôcť zabezpečiť finančnú stabilitu na celom svete, vyvolala však obavy z veľkosti novej banky s aktívami vo výške 1,6 bilióna USD (1,47 bilióna eur) a s viac ako 120-tisíc zamestnancami po celom svete.

UBS v stredu (29. 3.) oznámila, že privedie späť bývalého generálneho riaditeľa Sergia Ermottiho, aby zvládol obrovské riziká spojené s kontroverznou absorpciou problémového rivala Credit Suisse.

UBS a Credit Suisse, druhá najväčšia banka vo Švajčiarsku, patria medzi finančné inštitúcie, ktoré sú považované za globálne systémovo dôležité (G-SIFI) a za príliš veľké na to, aby skrachovali.

Credit Suisse zasiahla v uplynulých rokoch séria škandálov vrátane krachu britskej finančnej spoločnosti Greensill, do ktorej investovala 10 miliárd USD, aj kolapsu amerického hedžového fondu Archegos Capital Management, ktorý jej priniesol stratu 5,5 miliardy USD.

V stredu 15. marca sa akcie Credit Suisse strmo prepadli po tom, ako jej hlavný akcionár Saudská národná banka odmietol poskytnúť ďalšiu finančnú injekciu s odvolaním sa na regulačné obmedzenia.

Credit Suisse bola tiež zachytená v úplatkárskom škandále v Mozambiku, ktorý zahŕňal pôžičky štátom vlastneným spoločnostiam. A dostala pokutu 2 milióny USD v prípade prania špinavých peňazí spojeného s bulharskou kokaínovou sieťou.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: EÚ si bude dávať pozor na zneužitie ruského predsedníctva v BR OSN

Európska únia si bude dávať pozor na akékoľvek potenciálne zneužitie predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN), ktorého sa v sobotu ujalo Rusko. V nedeľu to vyhlásil šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Informuje agentúra AFP.

„Rusko je stálym členom BR OSN, no i napriek tomu neustále porušuje podstatu právneho rámca Organizácie Spojených národov," vyhlásil Borrell. Dodal, že „Európska únia sa postaví proti akémukoľvek zneužitiu moci zo strany ruského predsedníctva".

Predsedníctvo Ruska v BR OSN už kritizoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý ho nazval „zlým vtipom" a „fackou do tváre medzinárodného spoločenstva". Aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vyhlásil, že predsedníctvo Ruska v BR OSN je „symbolickou ranou pre systém medzinárodných vzťahov založených na pravidlách".

Spojené štáty však uviedli, že nemajú žiadne prostriedky na to, aby ruské predsedníctvo v BR OSN zablokovali.

Vplyvná BR OSN pozostáva z 15 členov, ktorých úlohou je riešiť globálne krízy prijímaním sankcií či schvaľovaním vojenských operácií. Fakt, že jej päť stálych členov, ktorí majú právo veta a môžu tak zablokovať akúkoľvek rezolúciu, však podľa agentúry AFP odráža situáciu z čias konca druhej svetovej vojny.

Ukrajinskí predstavitelia od vypuknutia vojny poukazujú na to, že po zániku Sovietskeho zväzu a jeho rozpade na 15 nezávislých štátov získala Ruská federácie miesto v BR OSN „bez predchádzajúcej dohody" a bez dodržania postupov stanovených Chartou OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík sa teší, že rokovania KDH a KÚ stroskotali

KDH je pre pre stranu Sloboda a Solidarita (SaS) prijateľným partnerom. Predseda SaS Richard Sulík preto v nedeľňajšej relácii "V politike" na TA3 privítal skutočnosť, že rokovania o spoločnej kandidátke medzi KDH a Kresťanskou úniou (KÚ) stroskotali. SaS si totiž vraj s KÚ v parlamente "užila svoje", keďže jej líderka Anna Záborská opakovane "zamorovala atmosféru otravnými témami", ako sú napríklad potraty.

Sulík drží kresťanským demokratom palce, aby sa dostali do parlamentu, je presvedčený, že SaS by s nimi vedela spolupracovať.

Mimoparlamentné KDH pripravuje vlastného kandidáta na prezidenta SR, povedal v relácii predseda strany Milan Majerský. SaS by zrejme podporila súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú v prípade jej opätovnej kandidatúry.

Sulík tiež potvrdil, že exminister zahraničných vecí Ivan Korčok dostal ponuku byť lídrom kandidátky SaS. Ak by považoval za vhodné byť aj predsedom strany, Sulík by s tým problém nemal.

Na margo kandidatúry Martina Klusa na člena Európskeho dvora audítorov Sulík priznal, že europoslancom napísal list, v ktorom Klusa popísal ako "krajne nevhodného kandidáta" na túto funkciu. Vysvetlil, že SaS Klusa nominovala na funkciu štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí, kde ho považovala za človeka na svojom mieste. "Ak je niekto špičkovým chirurgom, neznamená to, že bude vedieť riadiť raketoplán," dodal Sulík. Vraj podobné vyjadrenie poslal aj v minulosti ku kandidatúre Radoslava Procházku na sudcu Všeobecného súdu EÚ.

Pri zastropovaní cien niektorých potravín obchodnými reťazcami sa obaja zhodli, že by sa na to mal pozrieť Protimonopolný úrad. Sú totiž presvedčení, že mohlo dôjsť ku kartelovej dohode. Zastropovanie cien piva a vína, vynechanie bravčového mäsa a cenový strop pre maslo vyšší než súčasné ceny považuje Sulík za "ofajč" na spotrebiteľoch. Pokuty v miliónoch eur obaja považujú za motivačné pre reťazce, aby sa takéhoto konania zdržali.

V otázke zákazu nedeľného predaja sa Majerský so Sulíkom nezhodli. Líder KDH je zástancom voľnej nedele. Tvrdí, že tržby obchodníkov neklesnú, len sa rozložia v týždni. Uprednostnil by celospoločenskú dohodu. Šéf liberálov, naopak, hovorí o poklese tržieb a nižších zárobkoch po strate príplatku za nedeľu.

Obaja odmietli návrh Igora Matoviča (OĽANO) vyplatiť odmenu za účasť vo voľbách. Sulík to naďalej považuje za hlúposť, SaS to nepodporí. Majerský poznamenal, že Slovensko potrebuje financie v rôznych iných oblastiach.

(red, tasr)

Minúta  |  

Analytik: Životná úroveň sa znížila, z dlhodobého hľadiska priemer EÚ dobiehame

V posledných dvoch až troch rokoch, ktoré ovplyvnila pandémia aj energetická kríza, sa životná úroveň na Slovensku znížila viac ako v ďalších členských štátoch Európskej únie (EÚ). Z dlhodobého hľadiska však priemer EÚ dobiehame, hoci pomalšie. Informoval o tom analytik českej investičnej platformy Portu Marek Malina.

Malina v súvislosti s prieskumom Eurostatu, z ktorého vyplýva, že je Slovensko z hľadiska životnej úrovne na predposlednom mieste, povedal, že stále dobiehame priemer EÚ. Tvrdí to najmä pre ukazovateľ, ktorým je hrubý domáci produkt (HDP) v bežných cenách. „Z úrovne 53,7 percenta v roku 2015 sme sa dostali na 55,8 percenta v roku 2021 a z krajín ako Rumunsko, Maďarsko sa pred nás nedostala žiadna," uviedol Malina s tým, že tempo dobiehania je síce pomalšie než pred krízou v roku 2008, ide však o ostrý kontrast v porovnaní s prepočtom podľa parity kúpnej sily.

Ako ďalej Malina uviedol, na problematické dáta, ktoré používajú od roku 2015 Štatistický úrad aj Eurostat, upozorňujú od roku 2015 aj analytici Národnej banky Slovenska. „Preto ich prepočítali a upravili a vyšlo im, že Slovensko zaostáva za EÚ, ale v skutočnosti omnoho menej. Namiesto 67 percent priemeru životnej úrovne EÚ dosahujeme 80 percent," povedal Malina.

Vyjadril sa, že ekonomika na Slovensku potrebuje štrukturálne zmeny a reformy. Hodnotenie Eurostatu však podľa neho nepodáva relevantný obraz o životnej úrovni na Slovensku, pretože má niekoľko nedostatkov.

Na porovnanie životnej úrovne sa napríklad používa HDP v parite kúpnej sily, pretože berie do úvahy rozdielne ceny v jednotlivých krajinách. Od roku 2015 stúpli v tomto porovnaní na Slovensku ceny najviac spomedzi všetkých členských štátov. „Práve vtedy sme podľa parity kúpnej sily prestali dobiehať priemer EÚ. Dôvodom je, že Štatistický úrad SR pristúpil v roku 2019 k metodickej úprave, ktorá spätne zvýšila cenovú hladinu, ale len od roku 2016. To je dôvod zlomu. Ceny v skutočnosti tak rýchlo nerástli, ale boli celý čas vyššie," tvrdí analytik.

Najvyššie úrovne HDP na obyvateľa majú Luxembursko a Írsko (161 percent a 134 percent nad priemerom EÚ), s odstupom ich nasledovalo Dánsko (36 percent nad priemerom EÚ). Naopak, najnižší HDP na obyvateľa zaznamenalo Bulharsko (41 percent pod priemerom EÚ), Slovensko (33 percent) a Grécko (32 percent).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.