Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko sa stretol so Šojguom, hovorili o bezpečnosti Bieloruska

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko sa v pondelok v Minsku stretol s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a televízie CNN, ktoré sa odvolávajú na bieloruskú štátnu agentúru.

Podľa agentúry Belta Lukašenko uviedol, že potrebuje od Ruska záruky, že Moskva bude v prípade agresie brániť Bielorusko „ako svoje vlastné územie".

„Keď som sa po posledných rokovaniach lúčil s (ruským prezidentom) Vladimirom Vladimirovičom (Putinom) dohodli sme sa, že vy (Šojgu) a vaši odborníci prídete do Bieloruska a... budeme s vami diskutovať o bezpečnostných záležitostiach Bieloruska," uviedol Lukašenko.

Bielorusko je najbližším spojencom Ruska a poskytlo mu svoje územie aj na spustenie vojenskej invázie na Ukrajinu.

K stretnutiu Lukašenka so šéfom ruského rezortu obrany prišlo po tom, čo Minsk v marci súhlasil s tým, aby Rusko na území Bieloruska rozmiestnilo svoje taktické jadrové zbrane. Ruský jadrový arzenál sa tak priblížil k hraniciam Európy. V čase oznamu však Spojené štáty uviedli, že nič nenaznačuje tomu, že by Rusko plánovalo svoje jadrové zbrane použiť.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar skladov v Hamburgu sa nepodarilo uhasiť ani po vyše dni

Ani po približne 27 hodinách sa nepodarilo uhasiť požiar v niekoľkých skladoch v nemeckom Hamburgu, ktorý zahalil mesto do hustého dymu, oznámila v pondelok miestna polícia.

Očakáva sa, že operácie na uhasenie požiaru budú pokračovať aj v pondelok, uviedla polícia. Príčina požiaru a rozsah škôd na budovách, ktoré zachvátil požiar, zatiaľ známe nie sú. Požiar si však nevyžiadal žiadne obete.

Požiar vypukol v nedeľu ráno v komplexe skladov predajcu automobilov v štvrti Rothenburgsort, ktorá leží na brehu rieky Labe. Pri požiari údajne najskôr vzplanuli a zahoreli autá a umývacia linka, ktoré boli vonku pred skladmi. Následne začalo horieť aj niekoľko takzvaných ICB kontajnerov, ktoré obsahovali horľavé tekutiny.

Pri požiari vznikol obrovský oblak dymu, ktorý vietor odvial smerom k centru Hamburgu a ktorý zahalil mesto čiernym hustým dymom. Miestne úrady preto varovali obyvateľov pred nebezpečnými výparmi. V dôsledku požiaru bola vo východnej časti mesta tiež na niekoľko hodín obmedzená mestská i medzimestská doprava.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenské domácnosti vykurujú najmä drevom, do ovzdušia vypustia milióny ton emisií

Slovenské domácnosti sa vykurovaním nemalou mierou podieľajú na tvorbe emisií. Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) emisie z vykurovania domácností tvoria takmer 13 percent z celkových emisií v slovenskej energetike. Slováci tak pri vykurovaní svojich domácností vyprodukujú ročne 3,5 milióna ton oxidu uhličitého.

Ako vyplýva zo štatistického zisťovania SHMÚ, v domácnostiach s individuálnym vykurovaním až 82 percent slovenských domácností využíva na vykurovanie ako palivo drevo. Priemerná ročná spotreba dreva na vykurovanie sa pohybuje na úrovni 7,3 tony. Väčšina domácností kupuje drevo na Slovensku a 79 percent domácností drevo skladuje aspoň jednu sezónu alebo kupuje suché drevo. Najviac dreva sa spotrebuje v Banskobystrickom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji. Osem percent slovenských domácnosti vykuruje aj prostredníctvom čierneho uhlia, 5 percent prostredníctvom uhoľných brikiet, 4 percentá prostredníctvom drevených peliet a 3 percentá drevenými briketami.

Priemerný vek klasických, splyňovacích a automatických kotlov v slovenských domácnostiach je takmer 12 rokov. Priemerný vek krbových kachieľ a krbov je 17 rokov. Slovenskí meteorológovia zistili, že 89 percent kotlov nie je starších ako 20 rokov. Najnižší priemerný vek kotlov 10 rokov je v Bratislavskom kraji, najvyšší v Trnavskom kraji, kde je to 13 rokov.

Od roku 2010 bolo zrekonštruovaných 58 percent rodinných domov. Najväčší podiel zrekonštruovaných rodinných domov je v Prešovskom a Košickom kraji. Zrekonštruované domy mali najviac vymenené okná, a to 82 percent zo všetkých zrekonštruovaných domov, 42 percent malo izoláciu obvodových múrov a 31 percent zateplené strechy.

Slovenské domácnosti podľa prieskumu meteorológov vykurujú svoje príbytky na priemerných 22 stupňov Celzia. Väčšina domácností vykuruje celý rodinný dom.

(sita)

Minúta  |  

Ruskom dosadený líder Donecka navštívil Bachmut

Ruskom dosadený šéf takzvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok oznámil, že navštívil frontový Bachmut. O mesto sa už niekoľko mesiacov tvrdo bojuje.

Pušilinovo video na sieti Telegram naznačuje, že ruské sily v meste dosiahli značné zisky. "Tu je náš Artemovsk," povedal Pušilin, pričom použil pomenovanie Bachmutu zo sovietskej éry.

"Oslobodzujú ho vagnerovci," dodal. V pozadí vidno zničené budovy a ruiny. Podľa všetkého stál na Námestí slobody v centre mesta a vo videu počuť delostrelectvo.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin minulý týždeň tvrdil, že jeho žoldnieri "v právnom zmysle" obsadili mesto, pretože získali kontrolu nad radnicou. Ruská armáda však nehlásila žiadne takéto zisky a Ukrajina pokračuje v obrane mesta.

Ako potvrdenie úspechov Moskvy v meste zverejnili ruskí vojnoví korešpondenti v posledných dňoch niekoľko videí. Jeden z nich, Semen Pegov, publikoval video, ako na na motorke jazdí v sprievode vagnerovcov v ruinách mesta.

(tasr)

Minúta  |  

Vplyv cien potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v EÚ

Vplyv cien potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci EÚ. Uviedol to v analýze Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.

„Vidíme tu najmä dva faktory, a to vyššiu váhu potravín na celkovom spotrebnom koši a rýchlejší rast cien potravín, ku ktorému prispel vyšší rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby," priblížil.

„Keďže sa váha v spotrebnom koši jednoducho nezmení, dynamiku zmeny ceny potravín budú podľa neho po zvyšok roka ovplyvňovať najmä oneskorené efekty vysokých cien energetických komodít z minulého roka. Nižšie ceny plynu a elektriny zlacnia najmä priemyselnú výrobu hnojív, čím znížia cenovú náročnosť poľnohospodárskej výroby a utlmia tak rast alebo aspoň rýchlosť rastu cien potravín," spresnil.

Poznamenal, že ceny potravín v decembri 2022 rástli v SR medziročne o 29 percent a okolo tejto úrovne sa držia aj dnes. Medziročný takmer tretinový rast cien nás z pohľadu EÚ radí na piate miesto za Maďarsko a pobaltské krajiny.

Vo všeobecnosti podľa analytika platí, že čím je priemerný príjem v krajine vyšší, tým pomerovo menšiu časť svojich platov ľudia minú za potraviny. „Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer štvrtina, v EÚ je to v priemere necelých 16 percent a v susednom Rakúsku iba 11 percent. Česi minú na potraviny 19 percent. Kým teda u nás k medziročnej inflácii v decembri prispeli potraviny na Slovensku 6 percentuálnych bodov, v susednom Rakúsku sa potraviny podieľali na celkovej inflácii dvomi percentami, pričom ceny potravín tam rástli v rovnakom období medziročne o 16 percent," doplnil.

„Druhým faktorom je samotný rast cien, ktorý je u nás vyšší. Za vyšším absolútnym medziročným rastom potravín vidíme predovšetkým medziročne zvýšené ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby. Podľa dát z odhadu Eurostatu vzrástla v minulom roku cenová hladina vstupov do poľnohospodárstva na Slovensku o 39 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021, čo bolo nad priemerom EÚ (32 percent medziročne). Najvyšší medziročný rozdiel v cene vstupov zaznamenali poľnohospodári v Lotyšsku (68 percent) a Maďarsku (52 percent)," informoval.

„Myslíme si, že pokles cien plynu v dohľadnej dobe zlacní cenu hnojív. Zároveň lacnejšie pohonné látky a cena elektriny spolu s lacnejším obilím, ktoré bolo importované z Ukrajiny, budú podstatne ovplyvňovať ceny vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. Teda aj dynamiku zmeny cien potravín. Cena potravín by tak mala začať klesať alebo sa aspoň spomalí rýchlosť jej rastu. Očakávame, že koncom roka by ceny potravín nemali rásť medziročne rýchlejšie ako o 14 percent, čo je polovica dnešného medziročného rastu. Celková medziročná inflácia sa tak koncom roka bude pohybovať na jednociferných úrovniach," dodal Kočiš.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Pre únik dokumentov z Pentagónu Ukrajina zmenila vojenské plány

Uniknuté tajné dokumenty Pentagónu poskytli vzácne informácie o práci americkej špionáže. Predstavitelia vo Washingtone sa preto obávajú, že by to mohlo ohroziť citlivé zdroje a narušiť dôležité zahraničné vzťahy. TASR informuje podľa americkej televízie CNN.

Ukrajina už kvôli úniku informácií zmenila niektoré zo svojich vojenských plánov, uviedol zdroj blízky ukrajinskému prezidentovi.

Pravosť dokumentov sa doteraz nepotvrdila, ale niektoré ich časti považujú odborníci za autentické. V prípade Ukrajiny Moskve poskytujú cenné informácie o harmonograme dodávok zbraní či slabinách ukrajinskej výzbroje, protivzdušnej obrany a pripravenosti pred chystanou protiofenzívou.

Jeden z dokumentov odhaľuje, že USA sledovali aj Volodymyra Zelenského. To nie je prekvapujúce, povedal zdroj blízky Zelenskému, ale ukrajinskí predstavitelia sú hlboko frustrovaní únikom informácií.

„Ministerstvo obrany naďalej skúma a posudzuje platnosť odfotografovaných dokumentov, ktoré kolujú na stránkach sociálnych médií a podľa všetkého obsahujú citlivý a vysoko utajovaný materiál," uviedla Sabrina Singhová z tlačového oddelenia Pentagónu. „Zameriavame sa na posúdenie vplyvu týchto dokumentov na národnú bezpečnosť USA a na našich spojencov a partnerov."

Podľa zdrojov CNN už Pentagón sprísnil kontrolu toku prísne tajných dokumentov, ku ktorým majú prístup stovky ľudí vo vláde. Uniknuté informácie sa netýkajú iba vojenských operácií na Ukrajine. Odhaľujú tiež rozsah amerického odpočúvania kľúčových spojencov vrátane Južnej Kórey, Izraela a Ukrajiny.

Dokumenty sa minulý mesiac objavili na platforme sociálnych médií Discord. Ide o fotografie dokumentov položených na časopisoch a obklopených inými náhodnými predmetmi. Je to, ako keby boli narýchlo zložené a strčené do vrecka pred vybratím z bezpečného miesta, uviedol zdroj oboznámený s takýmto typom dokumentov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.