Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko tvrdí, že nad Krymom zostrelilo ukrajinskú raketu krátkeho doletu

Rusko v sobotu oznámilo, že jeho sily zostrelili ukrajinskú raketu nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014. Informácia prichádza na pozadí očakávanej ofenzívy Kyjeva. Uviedla to tlačová agentúra AFP.

"Sily protivzdušnej obrany zostrelili nad Krymskou republikou ukrajinskú balistickú raketu krátkeho doletu Hrim-2. Nedošlo však k žiadnym škodám ani obetiam," uviedol Moskvou vymenovaný gubernátor Krymu Sergej Aksionov.

Jeho poradca neskôr vyhlásil, že zostrelené boli dve takéto strely. Štátna tlačová agentúra TASS uviedla, že ide o druhé oficiálne potvrdenie zneškodnenia rakety nad Krymským polostrovom; prvý takýto prípad sa stal v apríli.

Rusko v uplynulých týždňoch zaznamenalo nárast počtu útokov pomocou dronov, ako aj sabotáží vlakov, ktoré sú podľa odborníkov súčasťou príprav Ukrajiny na očakávanú jarnú ofenzívu. Moskva odsúdila ukrajinskú "sabotáž bezprecedentného rozsahu", Kyjev sa však ku žiadnemu z incidentov neprihlásil.

Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že z ukrajinského zajatia boli "ako výsledok náročného vyjednávacieho procesu" prepustení traja piloti ruských vzdušných síl, zatiaľ čo Kyjev uviedol, že z ruského zajatia bolo recipročne prepustených 45 ukrajinských vojakov, dopĺňa tlačová agentúra DPA.

Ide celkovo o tri ženy a 42 mužov, ktorí bránili mesto Mariupol až do jeho pádu na jar minulého roka, uviedol na Telegrame vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Táto výmena sa líši od mnohých výmen zajatcov v minulosti, keďže počet Rusov a Ukrajincov bol zvyčajne približne rovnaký.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin prepúšťa pozície v Bachmute jednotkám Kadyrova. Rusi podľa Kyjeva použili v meste fosforovú muníciu

Šéf ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v sobotu požiadal Moskvu, aby mu umožnila odovzdať svoje pozície vo východoukrajinskom meste Bachmut, kde prebiehajú intenzívne boje, čečenskému vodcovi Ramzanovi Kadyrovovi. Uviedla to tlačová agentúr& AFP.

"Žiadam vás, aby ste do polnoci 10. mája vydali bojový rozkaz o presune pozícií vagnerovských polovojenských jednotiek v Bachmute a na jeho okraji k jednotkám práporu Achmat," uviedol Prigožin v liste adresovanom ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Prápor Achmat sa vzťahuje na čečenské bojové jednotky pod velením Kadyrova - blízkeho spojenca Moskvy -, ktorý od roku 2007 vládne v prevažne moslimskom Čečensku, autonómnej republike Ruskej federácie na severnom Kaukaze.

Prigožin povedal, že jeho bojovníci budú nútení stiahnuť sa pre dlhodobý akútny nedostatok munície. Zároveň obvinil ruské ministerstvo obrany z toho, že vagnerovcom dodalo od októbra 2022 len 32 percent požadovanej munície.

Vagnerovci vedú bitku o Bachmut, počas ktorej vyplávala na povrch rivalita medzi Prigožinom a konvenčnou ruskou armádou. Prigožin v piatok pohrozil Kremľu stiahnutím svojich mužov v sérii videí, v ktorých nevyberavo zaútočil na Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova.

Kadyrov v piatok na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že jeho bojovníci sú "pripravení postupovať a obsadiť toto mesto". Čečenský vodca zároveň vyzdvihol vagnerovské jednotky a pripomenul, že obe skupiny bojovali bok po boku v "najťažších" bitkách o mestá Popasna, Severodoneck a Lysyčansk.

Prigožin vo svojej skoršej sobotňajšej správe poďakoval Kadyrovovi za jeho ponuku a uviedol, že čečenské sily sa "bezpochyby" zmocnia Bachmutu.

Bielo horiace plamene

Ukrajinské ministerstvo obrany súčasne obvinilo Rusko z použitia fosforovej munície v obliehanom Bachmute. Na videu ukázalo mesto osvetlené bielo horiacimi plameňmi, ale nemožno z neho určiť, kedy a kde boli zábery zhotovené. Denník Ukrajinska pravda napísal, že môže ísť o iný druh zápalnej munície, ktorej použitie v mestách a ich okolí medzinárodné právo zakazuje.

https://twitter.com/DefenceU/status/1654605507070402560

Použitie delostreleckej munície s bielym fosforom sa považuje za vojnový zločin. Vytvára rýchlo sa šíriace požiare, ktoré sa dajú len ťažko uhasiť. „Nedostatok delostreleckých granátov, ale viac ako dosť fosforu," napísalo na Twitteri ukrajinské ministerstvo obrany. Príspevok doplnilo o video horiaceho mesta, neuviedlo však, kedy k útoku došlo.

Ukrajinska pravda citovala vojenských predstaviteľov, podľa ktorých „nepriateľ použil fosforovú a zápalnú muníciu v Bachmute v snahe vymazať mesto z povrchu zemského". Rusko obvinenie nekomentovalo.

Biely fosfor je látka podobná vosku, ktorá horí pri teplote 800 stupňov Celzia a pri kontakte s kyslíkom sa vznieti, pričom sa tvorí svetlý dym.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) varuje, že táto chemikália je "neslávne známa závažnosťou zranení, ktoré spôsobuje". Ide o extrémne lepkavú a ťažko odstrániteľnú látku, ktorá sa aj po uhasení dokáže opäť vznietiť.

Ukrajinské ministerstvo obrany na Twitteri uviedlo, že cieľom útoku zápalnou muníciou boli "neobsadené oblasti Bachmutu".

Kedy k útoku došlo, nie je zatiaľ jasné. Na záberoch, ktoré zdieľala Ukrajina a ktoré zrejme zachytil pozorovací dron, je vidieť výškové budovy zachvátené požiarom.

Rusko bolo obvinené z použitia bieleho fosforu aj počas obliehania mesta Mariupol na začiatku vojny. Moskva sa však nikdy verejne nepriznala k použitiu tejto látky. Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov vlani v tejto súvislosti vyhlásil, že "Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory".

Dlhodobé krvavé boje

Boje o Bachmut trvajú od augusta minulého roka. Napriek postupu sa ruským jednotkám - i s účasťou vagnerovcov - stále nepodarilo mesto úplne obsadiť.

Hoci má Bachmut, kde pred vojnou žilo približne 70-tisíc obyvateľov, z vojensko-strategického hľadiska iba sporný význam, obe strany oň zvádzajú urputné a krvavé boje.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová tvrdí, že ruské jednotky chcú ovládnuť Bachmut do 9. mája.

(tasr, české noviny)

Minúta  |  

Na Slovensku má vzniknúť 16 nových politických strán. Ktoré sú to?

Na Slovensku by chcelo vzniknúť aktuálne 16 nových politických strán. Oznámenie o zbieraní podpisov zverejnili na webstránke Ministerstva vnútra (MV) SR.

Medzi vznikajúcimi stranami je projekt europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej s názvom Jablko, tiež subjekt Zdravý rozum - kresťanské a konzervatívne hnutie, za ktorým je politický analytik Ján Baránek.

 Vzniknúť chcú tiež strany Prosperita a rozvoj - občanov, Dobrý deň Slovensko, Nevakcinovaní - Sapere aude, Dôchodcovia, Maďarská Regionálna Strana, Sociálni Demokrati Rozvoja Spoločenstva, Hnutie - Stabilita, Libertas, Učitelia napred, Front občianska strana práce, Karma, Spájame Občanov Slovenska - SOSK, Kresťansko Socialistická Robotnícka Strana a tiež subjekt Spoločnosť dobro.

Na Slovensku funguje vyše 160 politických strán a hnutí, z toho vyše 90 je v likvidácii. Zakladatelia strany musia vyzbierať aspoň 10.000 podpisov, odovzdať ich ministerstvu a požiadať o registráciu. Ak splnia všetky zákonné podmienky, ministerstvo vnútra stranu zaregistruje.

(tasr)

Minúta  |  

V Národnej rade menia hlasovací systém, rekonštrukcia má trvať do septembra

V budove parlamentu sa po 20 rokoch mení hlasovací systém. Rekonštrukcia sa už začala, potrvá aj počas leta. Informoval o tom predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Aj to je podľa neho dôvod, prečo má byť v septembri už len slávnostná schôdza pri príležitosti Dňa Ústavy SR v historickej budove NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Počas uplynulého týždňa došlo k výpadku webu parlamentu, príčinou podľa Kollára boli práce na výmene systému.

"Vysúťažený je nový systém. Predpríprava sa už začala montovať, preto nám občas vypadne elektrina, web," ozrejmil novinárom Kollár s tým, že sa pripravuje 20 kilometrov nových káblov. Technológia s novými displejmi sa má montovať na prelome augusta a septembra. Riadna schôdza by sa podľa neho nedala technicky zvládnuť. V prípade zvolania mimoriadnej schôdze počas prebiehajúcej rekonštrukcie by hlasovanie nemalo byť problémom. Kollár dodal, že pri jednom či dvoch bodoch programu sa dá hlasovať aj rukami.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce, aby EÚ uvalila sankcie na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska

Poľsko chce, aby Európska únia (EÚ) uvalila sankcie na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters.

Poľsko bude požadovať, aby EÚ sankcionovala import ruských poľnohospodárskych produktov, uviedol v sobotu stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš.

"Európe teraz nehrozí narušenie dodávateľského reťazca poľnohospodárskych produktov, naopak, máme problém s prebytkami. Riešime problém zvýšeného dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny," citovala Sadoša poľská agentúra PAP.

Európska komisia začiatkom tohto týždňa prijala s platnosťou do 5. júna obmedzenia na dovoz ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien s cieľom zmierniť prebytočnú ponuku týchto komodít v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku.

EÚ prijala od minuloročného útoku Ruska na Ukrajinu 10 balíkov sankcií proti Rusku. Poľsko v apríli navrhlo nový súbor trestných opatrení voči Moskve vrátane zákazu dovozu ropy cez ropovody a diamantov.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch auta zranil prokremeľského spisovateľa Prilepina a zabil jeho vodiča

Výbuch auta v sobotu v Rusku zranil prominentného prokremeľského spisovateľa a jeho vodiča zabil. Informujú o tom agentúry AP a AFP.

Auto nacionalistického spisovateľa Zachara Prilepina vybuchlo v regióne Nižný Novgorod, asi 400 kilometrov od Moskvy. Informovala o tom štátna agentúra TASS s odvolaním sa na orgány činné v trestnom konaní. Podľa tohto zdroja je spisovateľ "OK", pričom neboli poskytnuté podrobnosti o jeho zranení.

Hovorkyňa ruskej diplomacie Maria Zacharovová v sobotu bez akýchkoľvek dôkazov obvinila Západ a Ukrajinu zo zodpovednosti.

„Washington a NATO nakŕmili ďalšiu medzinárodnú teroristickú bunku - kyjevský režim," povedala na sieti Telegram krátko po výbuchu. „Modlíme sa za Zachara."

Na videosnímke, ktorú vydal ruský vyšetrovací výbor v sobotu 6. mája 2023, vrak auta po výbuchu v regióne Nižný Novgorod, asi 400 kilometrov od Moskvy. Foto: TASR/AP

Ruská spravodajská stanica RBC uviedla, že Prilepin sa v sobotu vracal z okupovaných ukrajinských regiónov Doneck a Luhansk. V regióne Nižného Novogorodu si spravil prestávku na jedlo.

Minulý rok bol Prilepin sankcionovaný Európskou úniou za podporu ruskej invázie na Ukrajinu.

Za výbuch, pri ktorom bol v sobotu zranený prokremeľský spisovateľ a bloger Zachar Prilepin, sú "v prvom rade" zodpovedné Spojené štáty, vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Zodpovednosť za tento teroristický čin, ako aj za ďalšie, nenesie len Ukrajina, ale aj jej západní podporovatelia, predovšetkým Spojené štáty," uviedlo ministerstvo, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP.

"Nedostatok odsúdenia zo strany Washingtonu po ďalšom teroristickom čine je seba prezrádzajúce. Mlčanie príslušných medzinárodných organizácií je neprijateľné," uvádza sa ďalej vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Ide už o tretí atentát od začiatku ruskej vojny na Ukrajine proti osobnostiam, ktoré ju podporujú.

V auguste 2022 výbuch auta zabil na okraji Moskvy Dariu Duginu, dcéru politického teoretika označovaného aj ako "Putinov mozog".

Minulý mesiac výbuch v kaviarni v Petrohrade zabil vojenského blogera Vladlena Tatarského. V oboch prípadoch úrady obvinili z organizácie výbuchov ukrajinské spravodajské služby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.