Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cesta Kollára do Južnej Ameriky sa neuskutoční, pretože rokuje parlament

Cesta predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára (Sme rodina) do Južnej Ameriky sa neuskutoční,lebo parlament bude zrejme rokovať aj budúci týždeň. Skonštatovali to podpredseda parlamentu Peter Pčolinský a poslanec Milan Krajniak (obaja Sme rodina) v reakcii na kritiku predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Podotkli však, že cestu odobril aj predseda zahraničného výboru zo Smeru-SD Marián Kéry. Krajniak navyše podčiarkol diplomatický charakter zahraničných ciest šéfa parlamentu, na ktoré nadväzujú aj prípadné dohody a spolupráce s inými krajinami.

„Cesta jednoducho nebude možná práve kvôli tomu, že rokuje Národná rada SR," uviedol Pčolinský. Poznamenal, že na poslaneckom grémiu nebola zhoda na ukončení rokovania tento týždeň, preto bude pravdepodobne pokračovať. Zdôraznil, že na programe ostáva ešte približne 100 neprerokovaných bodov. Kritizovali pritom aj niektoré cesty Fica z čias, keď bol premiérom. Spomenul napríklad jeho návštevu USA a Bieleho domu.

Krajniak zdôraznil význam zahraničných ciest predsedu parlamentu a prezidenta krajiny z diplomatického hľadiska. „Nie sú to výkonní politici. Ich cesty sú zamerané na to, aby otvárali dvere," uviedol s tým, že na základe diplomatických návštev sa následne môžu podpísať s inými krajinami aj zmluvy prospešné pre Slovensko.

Pripomenul napríklad nedávnu cestu Kollára do Číny, ktorej zámerom bolo, aby čínski investori na Slovensku rozširovali prevádzky a výroby. Rovnako spomenul aktuálnu cestu predsedu parlamentu do Azerbajdžanu. „Už po minulej ceste došlo k podpisu pomerne významných kontraktov so slovenskými firmami a pred necelým mesiacom podpísal Azerbajdžan s viacerými krajinami Európskej únie vrátane Slovenska zmluvy o dodávkach plynu," podotkol.

Fico na stredajšej tlačovej konferencii vyzval predsedu parlamentu, aby zrušil plánovanú týždňovú zahraničnú cestu do Južnej Ameriky. Tvrdí, že cesta nemá žiadny poriadny oficiálny program okrem pár stretnutí, nereflektuje na aktuálne dianie v krajine a vo svete, nerieši ani ekonomické záujmy Slovenska. Označil ju za výlet.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Ukrajina je voči Maďarsku čoraz nepriateľskejšia

Ukrajina podniká nepriateľské a výhražné kroky voči Maďarsku, vyhlásil v stredu vo Viedni maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. Pokiaľ s tým Ukrajina neprestane, Maďarsko jej podľa ministra nebude ochotné pomôcť proti ruskej agresii.

„Pokiaľ Ukrajinci nevyškrtnú banku OTP z medzinárodného zoznamu spoločností podporujúcich vojnu, Maďarsko sa nebude môcť podieľať na rozhodnutiach týkajúcich sa Európskeho mierového nástroja a sankcií," podčiarkol Szijjártó. Ako dodal, Ukrajina sa voči Maďarsku správa čoraz nepriateľskejšie, preto vláda nemôže podporiť ani 11. balík sankcií, ani nový grant 500 miliónov eur z Európskeho mierového nástroja.

Šéf maďarskej diplomacie označil za druhý nepriateľský krok rozhodnutie Kyjeva, v dôsledku ktorého nebudú môcť od 1. septembra fungovať maďarské školy v Zakarpatskej oblasti.

Ďalší nepriateľský krok naznačili podľa Szijjártóa správy denníka The Washington Post o tom, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chcel dať zlikvidovať ropovod Družba, prostredníctvom ktorého prúdi ropa aj do Maďarska.

„Takéto ohrozenie je proti suverenite Maďarska, keďže bezpečnosť dodávok energie je vecou suverenity. Ak niekto volá po znemožnení dodávok energie Maďarsku, tak prakticky útočí na suverenitu Maďarska," zdôraznil maďarský minister.

Maďarsko neschválilo pridelenie ďalšej tranže vojenskej pomoci Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF). V maile pre agentúru Reuters to v utorok potvrdila tlačová služba maďarskej vlády.

EPF, ktorý vznikol v roku 2021, je mimorozpočtový nástroj zameraný na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

Maďarsko nesúhlasí s tým, aby Európska únia spolu s ďalšími existujúcimi nástrojmi využívala EPF „výlučne na podporu Ukrajiny, pretože to neumožňuje vyčleniť dostatočné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach".

Maďarsko, ktoré je členom EÚ i NATO, po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny odmietlo tomuto svojmu susedovi poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc. Maďarsko navyše opakovane kritizovalo sankcie, ktoré EÚ uvalila voči Rusku. Ide o sankcie, ktoré musia byť schválené jednomyseľne všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Napriek svojej kritike Maďarsko doteraz podporilo všetky dohodnuté reštriktívne opatrenia voči Rusku.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko súhlasilo s predĺžením obilnej dohody

Rusko súhlasilo s predĺžením platnosti dohody o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more o dva mesiace. V stredu to oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Platnosť dohody mala uplynúť vo štvrtok.         

"Vďaka úsiliu našej krajiny, s podporou našich ruských priateľov a prispením našich ukrajinských priateľov bolo rozhodnuté o predĺžení čiernomorskej obilnej dohody o dva mesiace," vyhlásil Erdogan.

AP konštatuje, že tento krok prospeje predovšetkým krajinám z Afriky, Blízkeho východu a Ázie, ktoré sa spoliehajú na dodávky ukrajinskej pšenice, jačmeňa, rastlinného oleja a ďalších cenovo dostupných potravinových produktov.

Dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more sprostredkovalo medzi Ruskom a Ukrajinou vlani v júli Turecko a OSN. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré stúpli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov.

Moskva vlani v novembri súhlasila s predĺžením dohody o 120 dní, v marci odobrila predĺženie iba o 60 dní. Až dosiaľ Moskva namietala voči predĺženiu dohody po 18. máji a žiadala odstránenie prekážok, ktoré bránia vývozu obilia a hnojív z Ruska.

Z Ukrajiny v stredu vyplávala posledná loď, na ktorú sa vzťahuje súčasná dohoda. Podľa údajov OSN plavidlo DSM Capella s 30-tisíc tonami kukurice z Čornomorska smeruje do Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

Mimo EÚ budeme možno nakupovať drahšie. Eurokomisia chce zvýšiť clá

Nákupy z krajín mimo Európskej únie by sa mohli zákazníkom online obchodov v budúcnosti predražiť. Európska komisia (EK) plánuje zaviesť clo na mnohé tovary do 150 eur, oznámil v stredu eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Zatiaľ nie je jasné, aké veľké by mohlo byť zvýšenie cien.

V súčasnosti sa clo neplatí, ak je hodnota tovaru nižšia ako 150 eur. Podľa Komisie existuje iba niekoľko výnimiek, napríklad v prípade tabaku alebo parfumov.

Navrhovaná reforma predpokladá, že za platenie cla a dane z pridanej hodnoty (DPH) pri nákupe budú zodpovedať najmä internetové nákupné platformy. V súčasnosti tovar po príchode do EÚ zvyčajne zadržiavajú colné úrady a odovzdajú ho až po tom, ako príjemcovia zaplatia clo alebo iné potrebné poplatky, uviedla Komisia.

Zvýšenie ciel na tovar s hodnotou menej ako 150 eur by zákazníci nemali výraznejšie pocítiť, keďže nákupné platformy sú už teraz veľmi dobre pripravené zahrnúť ho do svojich služieb, povedal Gentiloni. Opatrenie by podľa neho mohlo priniesť do rozpočtu EÚ približne jednu miliardu eur ročne.

(tasr)

Minúta  |  

Čierna Kleopatra od Netflixu má najnižšie skóre divákov v histórii stránky Rotten Tomatoes

Nový seriál z prostredia egyptských faraónov divákov za srdcia nechytil a dostáva bezprecedentne nízke hodnotenie. Dokumentárnu drámu ešte pred odvysielaním kritizovali za to, že v hlavnej úlohe vystupuje herečka tmavej farby pleti.

Dokumentárny seriál Kráľovná Kleopatra od Netflixu získal podľa Forbes najhoršie hodnotenie divákov v histórii webstránky Rotten Tomatoes, ktorá združuje recenzie divákov. Páči sa dvom percentám sledovateľov. Priemerne si pritom filmy na Rotten Tomatoes získajú priazeň desiatich percent ľudí.

V recenziách seriálu vyčítajú podpriemerné herecké výkony či nepresné historické informácie, ktorých je veľa, sú podané nesúrodo a nudne.

Film odvysielali 10. mája, je súčasťou väčšieho projektu nazvaného Africké kráľovné. Hlavnú úlohu obsadila čierna herečka Adele Jamesová. Práve to sa stalo kameňom úrazu.

Kleopatra s najväčšou pravdepodobnosťou nemala tmavú farbu pleti. Bola poslednou vládkyňou Egypta z rodu Ptolemaiovcov, potomkov Ptolemaia, jedného z generálov Alexandra Veľkého, ktorý sa po smrti vojvodcu zmocnil Egypta. Etnicky išlo o macedónskych Grékov. Gréci v podmanenom Egypte vytvorili vládnucu elitu, ktorá sa s pôvodným obyvateľstvom nemiešala. Brali sa hlavne medzi sebou. V prípade Ptolemaiovcov to platilo dvojnásobne, aby udržali čistotu kráľovskej krvi, bratia sa ženili so sestrami.

Obsadenie hlavnej úlohy preto od začiatku vytváralo kontroverzie. Už po vydaní traileru sa voči nemu ohradila egyptská vláda a egyptský satirik a novinár Bassem Youssef to označil sa "falšovanie histórie" a Netflix zažaloval.

Trailer sa navyše stal jedným z najneobľúbenejších na tejto streamovacej službe. Získal vyše 250-tisíc nesúhlasných reakcií, v dôsledku toho Netflix zrušil možnosť komentovať ho.

https://standard.sk/347402/cierna-kleopatra-netflix-falsuje-historiu/

(est)

Minúta  |  

Desiatky škôl v Srbsku dostali bombové hrozby

Srbské ministerstvo školstva uviedlo, že 78 základných a 37 stredných škôl v Belehrade dostalo ráno e-maily, že v ich areáloch sú výbušné zariadenia. Hrozby viedli k odkladu vyučovania a študentov evakuovali, zatiaľ čo polícia prehľadala budovy.

Neobjavili sa žiadne správy o tom, že by v niektorej zo škôl našli bombu, a polícia zatiaľ nevydala správu o zásahu.

Podobné bombové hrozby v Srbsku a ďalších krajinách v regióne sa objavili aj v minulosti, pričom vždy sa ukázali ako falošné. Tentoraz však prišli v čase obáv o bezpečnosť po masových streľbách z 3. a 4. mája, ktoré zanechali 18 mŕtvych a dvadsať zranených.

Úrady už nasadili do škôl políciu a začali so záťahom proti zbraniam.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.