Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron s fúzmi ako Hitler. Avignon zaplavili kontroverzné plagáty

V uliciach juhofrancúzskeho mesta Avignon sa v noci na štvrtok objavilo asi 30 plagátov s portrétom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s fúzmi v štýle Adolfa Hitlera. Pre podozrenie z urážky a podnecovania k vzbure sa týmto prípadom zaoberá príslušná prokuratúra, informovala televízia BFM.

Tieto plagáty sú reprodukciou nástennej maľby, ktorú vytvoril umelec Letko v Avignone a ktorá bola v apríli premaľovaná na žiadosť úradov metropolitnéej oblasti Avignonu - vlastníka budovy, kde bolo dielo.

Plagáty boli nalepené na existujúce bilbordy i na reklamné plochy v prístreškoch MHD. Podľa fotografií, ktoré zverejnil denník La Provence, na plagáte je vyobrazený prezident Macron v obleku, s prešedivenými vlasmi a číslicou "49.3" ako fúzy.

Číslo 49.3 odkazuje na článok ústavy použitý aj nedávno pri schvaľovaní zákona o kontroverznej dôchodkovej reforme. Tento článok vláde umožňuje prijať zákon aj bez hlasovania v parlamente. Na plagáte je ešte nápis NON MERCI (Nie, vďaka) a hashtag #agirousubir (v preklade: konaj alebo trp).

Ako uviedol spravodajský web France Bleu, na niektorých plagátoch je aj Gándhího citát: "Občianska neposlušnosť sa stáva svätou povinnosťou, keď sa štát postaví mimo zákona alebo je skorumpovaný".

Avignonská radnica v skorých ranných hodinách požiadala plagátovaciu spoločnosť Clear Channel, aby plagáty čo najskôr odstránila. Politici z Macronom iniciovanej strany Obroda kritizovali plagátovaciu kampaň.

"Je to neprijateľné... Tento neúctivý prístup niektorých je neprípustný... Odsudzujem tieto činy. Francúzsko si zaslúži niečo lepšie," uviedla na svojom účte na Twitteri Malika Di Fraja, ktorá je oblastnou predsedníčkou Obrody v departemente Vaucluse.

Predseda samosprávy regiónu Provence-Alpes-Côte-d'Azur Renaud Muselier vo svojom tvíte apeloval: "Je najvyšší čas čo najprísnejšie sankcionovať tých, ktorí sa zapájajú do takýchto odporných kampaní."

(tasr)

Minúta  |  

Pápež chce vyslať do Moskvy a Kyjeva mierových vyslancov

Pápež František by chcel do Ruska a na Ukrajinu vyslať mierových vyslancov s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť prímerie medzi Moskvou a Kyjevom. Vo štvrtok o tom informovala vatikánska spravodajská stránka Il Sismografo, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters.

Vatikán by mal podľa informácií uvedeného katolíckeho webu vyslať do Kyjeva bolonského arcibiskupa Mattea Zuppiho, ktorý by viedol rozhovory s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Do Moskvy by mal zase vycestovať arcibiskup Claudio Gugerotti, prefekt Dikastéria pre východné cirkvi, ktorý by sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

V správe Il Sismografo sa píše, že Zelenskyj i Putin súhlasili so stretnutím s pápežskými vyslancami. Web však ďalšie podrobnosti neuvádza, a ani nemenuje svoje zdroje.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni správu nechcel komentovať a novinárov odkázal na nedávne vyjadrenie štátneho sekretára Pietra Parolina. Ten uviedol, že "teraz nastal čas na prevzatie iniciatívy na dosiahnutie spravodlivého mieru na Ukrajine".

Zuppiho ani Gugerottiho sa Reuters nepodarilo zastihnúť a hlavný diplomatický zdroj uviedol, že v tejto veci zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne plány.

Ak by došlo k návšteve vyslancov Vatikánu v Kyjeve a Moskve, išlo by o podobné gesto, aké v roku 2003 učinil vtedajší pápež Ján Pavol II., keď do Washingtonu a Bagdadu vyslal vysokopostavených zástupcov. Tento pokus však nepomohol odvrátiť začiatok vojny v Iraku.

Zelenskyj sa s pápežom stretol minulú sobotu vo Vatikáne. Následne sa však vyjadril skepticky, čo sa týka mediácie Vatikánu pri riešení konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. "Pri všetkej úcte k Jeho Svätosti, nepotrebujeme sprostredkovateľov, potrebujeme spravodlivý mier," uviedol. "Putin len zabíja. Nepotrebujeme s ním mediáciu," dodal pre taliansku televíziu.

Pápeža podľa vlastných slov vyzval, aby podporil mierový plán Kyjeva, ktorý žiada obnovu územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojsk a ukončenie bojov.

Keď sa pápež 30. apríla vracal z návštevy Maďarska, naznačil, že Vatikán je zapojený do misie na ukončenie vojny. Pred novinármi však poznamenal, že to zatiaľ nie je verejné, preto o tom nemôže hovoriť. Moskva aj Kyjev v tom čase uviedli, že o tejto iniciatíve nič nevedia.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón spravil účtovnú chybu. Ešte má dosť peňazí, aby poslal Ukrajine ďalšie zbrane

Pentagón v dôsledku účtovnej chyby nadhodnotil americkú vojenskú pomoc Ukrajine o tri miliardy dolárov. Otvára sa tak možnosť poslať Ukrajine ďalšie zbrane. Napísala to vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje v americkom Senáte.

Americké ministerstvo obrany pripísalo zaslanému vojenskému materiálu hodnotu zbraní, ktorými ho nahradilo – namiesto hodnoty, akú mal tento materiál v čase zakúpenia a po následnej amortizácii.

Od augusta 2021 – teda pol roka pred začiatkom ruskej invázie – poslali USA zo svojich skladov Ukrajine zbrane v celkovej hodnote vyčíslenej na 21,1 miliardy dolárov.

Reuters pripomína, že nateraz nie je jasné, ako na informáciu o nadhodnotení zaslaných zbraní na Ukrajinu zareaguje Kongres. Avšak administratíve prezidenta Joea Bidena to vytvára väčší priestor na poskytnutie ďalšej pomoci Ukrajine bez toho, aby musela žiadať Kongres o schválenie týchto prostriedkov – a to práve v čase, keď v USA prebieha intenzívna diskusia o zvýšení stropu štátneho dlhu.

(tasr)

Minúta  |  

Dlh voči Číne dostal desiatky krajín na pokraj kolapsu

Desiatka chudobných krajín čelí ekonomickej nestabilite a dokonca kolapsu pod ťarchou pôžičiek v hodnote stoviek miliárd dolárov, z ktorých väčšina je od Číny.

Analýza agentúry AP o desiatke krajín s najväčším dlhom voči Pekingu, vrátane Pakistanu, Kene, Zambie, Laosu a Mongolska, zistila, že splácanie dlhov pohlcuje čoraz väčšie množstvo daňových príjmov potrebných na udržanie školstva, výrobu elektriny a platby za potraviny a pohonné hmoty. Dlh voči Číne vyčerpáva rezervy v cudzej mene, ktoré tieto krajiny používajú na platenie úrokov z týchto pôžičiek.

V zákulisí je navyše neochota Číny odpustiť dlh a jej extrémne tajomstvá o tom, koľko peňazí požičala a za akých podmienok, čo bráni ďalším významným poskytovateľom pôžičiek, aby vstúpili do prípadnej pomoci.

Krajiny v analýze AP mali až 50 % svojich zahraničných pôžičiek z Číny a väčšina z nich dávala viac ako tretinu vládnych príjmov na splatenie zahraničného dlhu. Dve z nich, Zambia a Srí Lanka, sa už dostali do platobnej neschopnosti a neboli schopné splácať ani úroky z úverov na financovanie výstavby prístavov, baní a elektrární.

V Pakistane boli prepustené milióny pracovníkov v textilnom priemysle, pretože krajina má príliš vysoký zahraničný dlh a nemôže si dovoliť udržať v chode elektrinu a stroje. V Keni zasa vláda pozastavila výplaty tisícok pracovníkov štátnej správy, aby ušetrila hotovosť na zaplatenie zahraničných pôžičiek. Prezidentov hlavný ekonomický poradca minulý mesiac na Twitteri napísal: „Platy alebo bankrot? Vyberte si.“

Odkedy Srí Lanka pred rokom nebola schopná splácať dlh, zaniklo pol milióna pracovných miest v priemysle, inflácia presiahla úroveň 50 % a viac ako polovica obyvateľstva v mnohých častiach krajiny upadla do chudoby.

Zambia, v ktorej žije 20 miliónov obyvateľov, si za ostatné dve desaťročia požičala od čínskych štátnych bánk miliardy dolárov na výstavbu priehrad, železníc a ciest. Pôžičky posilnili zambijskú ekonomiku, ale zvýšili aj zahraničné úrokové platby tak vysoko, že vláde toho veľa nezostávalo. To ju prinútilo znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť, sociálne služby a dotácie farmárom na osivo a hnojivá. V novembri 2020, keď sa rezervy takmer minuli, Zambia sa ocitla v platobnej neschopnosti. Inflácia v Zambii odvtedy stúpla o 50 %, nezamestnanosť dosiahla 17-ročné maximum a národná mena stratila 30 % svojej hodnoty len za sedem mesiacov.

Odborníci predpovedajú, že pokiaľ Čína nezačne zmierňovať svoj postoj k svojim pôžičkám chudobným krajinám, môže dôjsť k vlne ďalších nesplácaných úverov a politických otrasov. „V mnohých krajinách sveta už odbila polnoc,“ povedal ekonóm z Harvardu Ken Rogoff.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajina použila strely Storm Shadow, potvrdil britský minister obrany

Britský minister obrany Ben Wallace vo štvrtok potvrdil, že ukrajinské ozbrojené sily už použili strely dlhého doletu Storm Shadow, ktoré im na obranu pred ruskou armádou poskytla Británia.

"Jediné, čo môžem povedať, je, že podľa mojich informácií sa použili, odkedy sme oznámili ich nasadenie na Ukrajine, ale nebudem zachádzať do ďalších podrobností," povedal Wallace na tlačovej konferencii. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters.

Ruské zdroje predtým uviedli, že ukrajinská armáda použila rakety Storm Shadow 12. mája pri údere na mesto Luhansk na Ruskom okupovanom území Ukrajiny. Na internete boli zverejnené aj zábery, o ktorých autori tvrdili, že ukazujú trosky takýchto rakiet.

Podľa výrobcu má strela Storm Shadow s plochou dráhou letu dolet viac než 250 kilometrov. Strely GMLRS, ktoré v súčasnosti dodávajú USA do odpaľovacích zariadení HIMARS a ktoré Ukrajina úspešne používa už niekoľko mesiacov, majú dolet len približne 80 kilometrov.

Storm Shadow má tak teraz najdlhší dolet zo všetkých rakiet, ktoré má Ukrajina k dispozícii, a preto môže zasiahnuť ciele, ktoré ruské jednotky predtým považovali za dobre chránené. Británia je prvou krajinou, ktorá Kyjevu dodala strely s plochou dráhou letu, dodala britská stanica BBC.

Storm Shadow je riadená strela dlhého doletu typu vzduch-zem vyrábaná európskym konzorciom MBDA. Je určená na ničenie statických pozemných cieľov vysokej hodnoty, ako sú letecké základne, radarové stanice, komunikačné uzly, mosty a prístavy. Je schopná zasahovať ciele s vysokou presnosťou za akýchkoľvek poveternostných podmienok. Dlhý dostrel v kombinácii s letom v nízkej nadmorskej výške podzvukovou rýchlosťou dávajú strele stealth charakteristiky.         

Technológia neviditeľnosti či stealth je založená na tom, že dizajn a ďalšie prvky sťažujú odhalenie a pozorovanie stroja. Do služby v ozbrojených silách bola uvedená v roku 2004.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý Most-Híd sa po odchode z Aliancie spojil s Dzurindom. Chcú osloviť aj Demokratov

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia (MKDA) sa premenovala na Most-Híd 2023. Na jej čele stoja ľudia z bývalého Mostu-Híd, ktorí opustili stranu Aliancia. Na štvrtkovej tlačovej konferencii o tom informoval nový predseda László Sólymos. Strana sa tiež dohodla na strategickej volebnej spolupráci so stranou Modrí - Európske Slovensko Mikuláša Dzurindu.

"Sme realisti. Most nezakladáme preto, aby sme ďalej drobili už i tak rozdrobenú politickú scénu. (...) Chceme byť pri spájaní nám hodnotovo blízkych demokratických síl," povedal Sólymos.

Most-Híd 2023 a Modrí chcú spoločne osloviť aj ďalšie strany ako Maďarské fórum či Demokratov. "Máme pár dní na to, aby sme dosiahli takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany a ich voličov dôveryhodnou politickou ponukou, a ktorá dokáže zabezpečiť, že Slovensko nezíde z cesty, po ktorej sa pred rokmi vydalo," povedal Sólymos.

Strana je pripravená rokovať o volebnej spolupráci 24 hodín denne. Chce, aby vznikol demokratický blok stredopravých strán. "Nemôžeme dovoliť, aby hlasy prepadli," podotkol Sólymos.

Most-Híd 2023 bude vyznávať základné princípy demokracie, právneho štátu, ľudských práv, práv menšín, členstvo v NATO a Európskej únii. Odmieta populizmus a extrémizmus. Sólymos zdôraznil, že Most-Híd vždy dodržiaval dohody a stál za nimi.

Strana tiež podpísala na ustanovujúcom sneme deklaráciu. Za podpredsedov si zvolila Konráda Rigóoa, Petra Krajňáka, Attilu Agócsa a Alžbetu Ozsvaldovú.

Platforma Most-Híd v utorok (16. 5.) opustila mimoparlamentnú maďarskú stranu Aliancia po jej grémiu, na ktorom sa nedohodli na obsadení kandidátnej listiny. Most-Híd tvrdí, že platforma SMK trvá na tom, aby bol bývalý poslanec parlamentu za OĽaNO György Gyimesi na kandidátke Aliancie. Gyimesi podľa Mosta-Híd ohrozuje hodnotové ukotvenie Aliancie, preto v nej nemôže zotrvať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.