Malebná cesta dolu Váhom

Hoci prvé vydanie cestopisu, v originále ako „Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungern“ (Malebná cesta dolu Váhom v Uhorsku) vyšlo v roku 1826, podnetnú plavbu absolvoval Alojz Medňanský o štyri roky skôr.

Autor

Barón Alojz Medňanský patril v prvej polovici 19. storočia k najznámejším publicistom v Uhorsku. Zaujímal sa o národopis, históriu aj prírodovedu a v mnohých svojich článkoch sa tejto problematike venoval. Uskutočnil viacero plavieb po Váhu. Tieto absolvoval tak, ako vtedajšia doba ponúkala. Na pltiach liptovských pltníkov, splavujúcimi stavebné drevo z Tatier do Pešti. Dielo Malebná cesta dolu Váhom je historicky prvý cestopis o slovenskej krajine. 

Autor v predhovore svojho diela nevšednej umeleckej hodnoty, ktorého kvality dávno preveril čas doslova napísal: „Prekrásne údolie, ktorým preteká Váh, mne trojnásobne drahé ako kraj, historické územie i domovina.“

História

Kniha baróna Medňanského približuje autorovu cestu plťou dolu Váhom, ktorú absolvoval začiatkom leta 1822. Obsahuje množstvo povestí, príbehov a geografických postrehov, pričom podáva farbistý obraz Považia. Hlavnými zastávkami počas plavby neboli len hrady a zámky, ale aj prírodné krásy a zvláštnosti kraja. V diele je bohato vykreslený život na tajomnej a búrlivej rieke Váh. Rieka, ktorá si tiekla kade chcela, blúdiaca po širokej, niekde zúženej považskej rokline, medzi horami Karpát od Tatier až k Dunaju. Rieka, ktorá ukrýva mnoho tajomstiev, záhad a príbehov.

Prvý cestopis

Dielo je jeden z prvých cestopisov zo Slovenska. Stal sa dôležitým dielom, po ktorom siahali mnohí cestovatelia, ktorí navštívili, respektíve plánovali navštíviť Považie. Rozšírené a upravené druhé vydanie po nemecky vychádza v roku 1844 a v tom istom roku aj tretie vydanie po maďarsky. Až v roku 1962 vychádza Medňanského dielo aj v slovenčine pod názvom „Malebná cesta dolu Váhom.“

Zaujímavosť

Bezprostredný podnet k absolvovaniu cesty a následnému napísaniu cestopisu dal Medňanskému „cisársky komorný medirytec“, akademický radca Jozef Fischer, viedenský rodák. Tento významný rakúsky profesor maľovania krajiniek podnikol umeleckú cestu po Považí. Tá ho mimoriadne nadchla. Výsledkom bolo v roku 1818 vydanie zbierky akvarelových medirytín s názvom „Malebná cesta dolu Váhom.“, zhodný názov, aký si zvolil o osem rokov neskôr aj Medňanský. Ono to nebolo až tak prekvapujúce. Fischerovo dielo vyšlo bez slovného sprievodu, iba ku každému obrazu pripojil stručný informačný text.

Splnenie „dávneho plánu“

Aj to mohlo byť príčinou, že sa akvarely profesora Fischera stretli s pomerne malým ohlasom a preto požiadal Medňanského, aby napísal k medirytinám sprievodný ucelený text.

Medňanský ihneď akceptoval tento návrh, lebo vraj bolo jeho „dávnym plánom“ napísať niečo podobné, k čomu mal už zozbieraného mnoho literárneho, kultúrneho a historického materiálu.

Na pamiatku

Aby zaktualizoval a osviežil svoje spomienky a poznatky, vydal sa barón Medňanský začiatkom leta 1822 osobne na plti dolu Váhom. Počas tejto cesty zomrel Jozef Fischer. Medňanský odkúpil spomínané akvarely od jeho vdovy a vydal „Malebnú cestu dolu Váhom“ svojim nákladom a pod svojim menom.

Majstrovské dielo

„Malebná cesta dolu Váhom“ baróna Alojza Medňanského je v skutočnosti úplne iné dielo, ako Fischerova publikácia. Je to majstrovské spojenie slova a štetca, obrazu literárneho s výtvarným, jedna z prvých umeleckých cestopisných reportáží o Slovensku.

Súčasnosť

„Plavba po Váhu ponúka úžasný zážitok v každej dobe. Práve preto som sa rozhodol iniciovať pripomienkovú plavbu po tejto rieke,“ povedal organizátor spomienkovej plavby Peter Ondrejovič.

Najstarší občania Beckova sú poslednou generáciou, ktorí ešte na vlastné oči zažili pltníctvo na Váhu. To po vybudovaní vážskej kaskády v 50. rokoch nadobro skončilo. 

„Naším cieľom je sprostredkovať nevšedný zážitok práve tým, ktorí ho ešte nepoznajú. Týmto pripomienkovým podujatím chceme prežiť niečo nevšedné na našej domácej rieke Váh, ktorá je pre mnohých nepoznaným priestorom. Pritom je to kus krásnej prírody s možnosťou pozorovania života rieky, ktorá tu preteká milióny rokov,“ konštatoval cestovateľ a dobrodruh Peter Ondrejovič.