Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas varoval Šimka, aby nemenil postoj Slovenska v otázke nelegálnej migrácie. Tému otvoril Štandard

Hlas vyzval ministra vnútra Ivana Šimka, aby nemenil kurz zahraničnej politiky Slovenska, a to ani v otázke nelegálnej migrácie. Ako člen vlády odborníkov nemá politický mandát ani dôveru parlamentu. Túto tému otvoril v stredu podvečer Štandard.

Peter Pellegrini náš článok zjavne čítal, pretože ministra Šimka kritizoval za presne to isté, na čo sme upozornili včera večer. Pellegrini Šimka v súvislosti so štvrtkovým rokovaním ministrov vnútra členských štátov EÚ o nových migračných podmienkach upozornil, aby nemenil doterajšiu politiku SR. Minister Šimko zareagoval, že plánuje prezentovať pozíciu, ktorú malo Slovensko od začiatku, keď hovorilo o flexibilnej solidarite.

Pellegrini na štvrtkovej tlačovej konferencii pripomenul, že Slovensko posledné roky držalo jednotnú pozíciu, a preto je dôležité, aby v nej pokračoval aj Šimko. Hovorí o informáciách, že v rade chcú zmeniť dokument so snahou zaviesť mieru solidarity a „povinné prerozdelenie určitého počtu migrantov vzhľadom na počet obyvateľov a veľkosť krajiny". Pellegrini pripomenul, že v minulosti slovenské vlády odmietli akékoľvek kvóty. Slovensko podľa neho presadzovalo flexibilnú solidaritu, ktorá spočíva v tom, že ak krajina odmietne migrantov, môže pomáhať iným spôsobom. A to finančne či technicky, napríklad pomáhať chrániť vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru.

Hlas nebude tolerovať nelegálnu migráciu a povinné prerozdeľovanie migrantov. „Na Slovensku môže bývať a žiť človek, s ktorým Slovensko súhlasí a ktorému Slovensko dovolí na našom území žiť," povedal Pellegrini. Šimko by mal podľa neho po návrate z rokovania informovať poslancov na brannobezpečnostnom výbore. Aj SaS vyzvala vládu, aby na rokovaní odmietla povinné kvóty a presadzovala status quo.

Líder Smeru-SD na štvrtkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že ak súčasná vláda nezíska dôveru parlamentu, nebude môcť prijímať zásadné rozhodnutia v zahraničnopolitických otázkach, ako je migrácia. Minister Šimko podľa jeho slov začína používať inú rétoriku pri migrácii, než na akú bola verejnosť naučená. Podotkol, že minister aj prezidentka Zuzana Čaputová môžu sľubovať čokoľvek, no ak po voľbách príde nová vláda zložená zo Smeru-SD, nikdy nebude súhlasiť s povinnými kvótami a rozdeľovaním migrantov.

Povinné kvóty označilo za neprijateľné a neefektívne riešenie aj mimoparlamentné KDH. Pri hľadaní koordinovaného prístupu k migračnej a azylovej politike apeluje na úzku spoluprácu so stredoeurópskymi krajinami, hlavne V4 a Rakúskom. Zdôraznilo potrebu posilnenia ochrany vonkajších hraníc únie a efektívnejšiu rozvojovú a humanitárnu pomoc pre krajiny, v ktorých problém vzniká. "Nikto nemôže tvrdiť, že Slovensko nie je solidárne. Preukázali sme pri odídencoch z Ukrajiny, že sme solidárna krajina, ale nemôže nám nikto nanútiť, koho máme prijať na naše územie a koho nie. Keďže táto vláda neprešla voľbami, a teda nemá mandát občanov, minister vnútra Ivan Šimko by mal pozíciu Slovenska koordinovať s NR SR," uviedlo hnutie.

Mimoparlamentná SNS rovnako vyzvala Šimka, aby v Bruseli nepodporil povinné kvóty pre nelegálnych migrantov. "Ak to minister Šimko urobí, je zrejmé, že zradí záujmy Slovenska. Tiež tým dokáže, že Čaputovej vláda má za cieľ slúžiť Bruselu a pomáhať Ukrajine. Slovensko ju vôbec nezaujíma," uviedla strana. Obdobnú výzvu Šimkovi adresoval aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Pripomenul Šimkovi jeho kompetencie.

https://standard.sk/365034/pozor-na-ivana-simka-ide-do-bruselu-a-chce-zmenit-nasu-migracnu-politiku/

Úrad vlády SR informoval, že ministri nemajú rokovať o prerozdeľovaní migrantov. „Slovensko kvóty nepodporuje a tento postoj je rovnaký od roku 2016. Debata v EÚ sa od roku 2016 pohla a aj vďaka zásluhám Slovenska sa presadil koncept, na základe ktorého si členské štáty budú môcť vybrať, akou formou solidarity budú chcieť pomôcť," uviedol hovorca premiéra Peter Majer. Potvrdil, že na rade bude Slovensko spolu so svojimi kľúčovými partnermi trvať na flexibilnej solidarite a presadzovať zvýšenú ochranu vonkajších hraníc.

Šimko v stredu (7. 6.) povedal, že sa nebráni solidarite, pretože EÚ je založená práve na princípe solidarity. „Aj v tejto ťažkej téme, ktorá sa dotýka niektorých štátov viac, niektorých menej, sme za solidaritu. Ale nech je tá solidarita flexibilná, založená na tom, že si budeme môcť rozhodnúť o tom, ako sa na nej budeme podieľať," vyhlásil.

Ministri vnútra členských štátov EÚ rokujú vo štvrtok v Luxemburgu okrem iného aj o plánovanej reforme spoločného európskeho azylového systému.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Bugár sa spolovice vracia do politiky. Vstúpil do Mosta-Híd, kandidovať vo voľbách však nebude

Béla Bugár opätovne vstupuje do strany Most-Híd. Chce jej pomôcť svojimi skúsenosťami aj v regiónoch. Nemá však namierené do vedenia strany a kandidovať vo voľbách nebude. Súčasný predseda strany László Sólymos podčiarkol, že Most-Híd chce ostať stranou, ktorá bude presadzovať spoluprácu a zmierenie. Obaja odmietajú nenávisť a zneužívanie strachu na burcovanie ľudí

"Nebudem len radiť, to je málo," povedal Bugár s tým, že všade, kde bude potrebný, tam ho bude vidieť. Zapájať sa chce do diskusií a navštevovať regióny. V politike sa podľa vlastných slov doteraz snažil o odstránenie nenávisti. "Odmietam politiku a politikov, ktorí strach ľudí zneužívajú na burcovanie," uviedol. Chce, aby po voľbách v septembri 2023 bolo Slovensko krajinou bez nenávisti.

Sólymos deklaroval, že vo voľbách mienia osloviť tých, ktorí chcú pre Slovensko stabilitu a chcú krajinu bez nenávisti. Podčiarkol, že Most-Híd naďalej stojí na svojich základných pilieroch, ako sú vzájomná dôvera, tolerancia a porozumenie. Odmietajú hazard a koketovanie s odchodom z EÚ a NATO a hazardovanie s budúcnosťou Slovenska. "Za to, že nebudú Rázsochy, nemôže Brusel, ale neschopnosť tých, ktorí krajinu riadili od roku 2020," poznamenal.

Zdôraznil aj potrebu skonsolidovania verejných financií a rozbitej štátnej správy. Program volebnej strany Modrí, Most-Híd ešte podľa jeho slov predstavia, poukázal však na priority Mosta-Híd ako zdravotníctvo, školstvo, rozširovanie národnostných práv a rozvoj vidieka. "Aby nastal posun, musíme nakopnúť ekonomiku," podčiarkol. Apeluje aj na návrat k štandardným legislatívnym procesom, aby vládne návrhy nenahradili poslanecké bez riadneho pripomienkovania.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu o voľbách na stredu

O téme prípadného neoprávneného ovplyvňovania parlamentných volieb by sa malo v Národnej rade (NR) SR rokovať budúci týždeň v stredu (14. 6.) po hlasovaní o 17.00 h. Pre TASR to uviedol predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Na tento termín plánuje zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorú žiada Smer-SD. V tom čase má už prebiehať riadna schôdza, ktorá sa začne v utorok (13. 6.). O údajnom ovplyvňovaní volieb hovorí Smer-SD v súvislosti s kampaňou NATO a rokovaním slovenských úradníkov v Bruseli.

„Podali to včera, ak sa nič nezmení, zaradil by som to asi na stredu po hlasovaní po sedemnástej," priblížil Kollár pre TASR. Okrem poslancov Smeru-SD podpísali návrh na mimoriadne rokovanie aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

Šéf Smeru-SD Robert Fico kritizuje slovenských úradníkov a mimovládky za to, že údajne v štruktúrach EÚ a NATO informovali o tom, že slovenská opozícia je hybridnou hrozbou a pokiaľ vyhrá parlamentné voľby, Slovensko môže opustiť NATO. Vraj preto žiadali intervenciu. Fico to považuje za zásah do kampane.
Fico navyše skritizoval komunikačnú kampaň NATO, ktorej cieľom je okrem iného zvýšiť informovanosť o význame udržania podpory Ukrajiny pre bezpečnosť SR.

V návrhu uznesenia Smer-SD pripomína, že Slovenská republika je podľa Ústavy SR zvrchovaný, demokratický a právny štát, a zároveň odmieta všetky formy neoprávneného zasahovania do suverénnych vnútorných záležitostí SR a neoprávneného ovplyvňovania volieb do NR SR".

Hnutie OĽaNO a priatelia už informovalo, že jeho poslanci nepodporia mimoriadnu schôdzu. „Manipulácie volieb sa dopúšťa tri roky Robert Fico sám šírením rôznych bludov a konšpirácií. Zjavne verí, že mu to pomôže dosiahnuť taký výsledok volieb, aby sa so svojou skorumpovanou mafiou mohol mohol vrátiť k moci a vyhol sa tak spravodlivému trestu za zločiny, ktoré spáchal," skonštatoval hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Zelenskyj navštívil zaplavenú Chersonskú oblasť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, ktorá je po zničení hrádze Kachovskej priehrady zasiahnutá záplavami a prebiehajú tam evakuačné práce. TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Pracovná cesta do Chersonskej oblasti... Diskutovali sme o mnohých dôležitých otázkach vrátane situácie v regióne v dôsledku katastrofy, evakuácii obyvateľstva z potenciálnych záplavových zón, zmenšenia rizík vyplývajúcich z pretrhnutia priehrady či poskytnutia podpory pre ľudí v zaplavených oblastiach," napísal Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident v Chersone rokoval aj o obnovení tamojšieho ekosystému. Podľa neho je dôležité „odhadnúť vzniknuté škody a prideliť finančné prostriedky na odškodnenie obyvateľov postihnutých katastrofou " a tiež vypracovať program na kompenzáciu strát alebo presun podnikov v rámci Chersonskej oblasti.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin uviedol, že voda z pretrhnutej Kachovskej priehrady zaplavila už viac než 600 kilometrov štvorcových územia na Kyjevom ovládanom pravom brehu i na Ruskom okupovanom ľavom brehu rieky Dneper.

Ukrajinské úrady hlásili zatiaľ hlásili tri obete záplav, ruskí predstavitelia na okupovaných územiach hovoria o piatich obetiach.

V súvislosti s poškodením vodného diela ukrajinskí vládni predstavitelia a predstavitelia OSN varovali pred humanitárnou a ekologickou katastrofou, ktorej dôsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko dní a oveľa dlhšie sa z nich bude región spamätávať.

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Kyjeva ním chcelo Rusko útokom spomaliť dlho očakávanú ukrajinskú ofenzívu. Rusko tvrdí, že išlo o sabotáž s cieľom zastaviť dodávky vody na anektovaný polostrov Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý šéf NATO Rasmussen tvrdí, že členské štáty by na Ukrajinu mohli vyslať vojakov

Bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen nevylučuje možnosť, že by niektoré krajiny NATO mohli samostatne vyslať na Ukrajinu svoje pozemné sily. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry APA.

V prípade, ak sa NATO na svojom júlovom summite nezhodne „na jasnej ceste vpred", čo sa týka perspektívy členstva Ukrajiny v Aliancii, je možné, že „niektoré štáty budú konať na vlastnú päsť," povedal Rasmussen pre britský denník The Guardian. Konkrétne pritom menoval Poľsko a pobaltské štáty.

„Vieme, že Poľsko sa veľmi angažuje v konkrétnej pomoci Ukrajine. A nevylúčil by som ani to, že samotné Poľsko sa v tomto kontexte bude silnejšie angažovať a potom aj pobaltské štáty, možno aj vrátane vyslania pozemných síl," poznamenal bývalý dánsky premiér s tým, že bolo by plne oprávnené, keby Ukrajina - brániaca sa voči ruskej agresii - o takúto vojenskú pomoc požiadala.

Ak sa NATO na summite vo Vilniuse nezhodne na prístupe k budúcemu členstvu Ukrajiny, podľa Rasmussena by Poľsko mohlo začať „vážne zvažovať" to, že zostaví „koalíciu ochotných", teda krajín pripravených výraznejšie sa zapojiť do vojenskej pomoci Ukrajine.

Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné garancie, ktoré by boli poskytnuté mimo rámca NATO, a to najlepšie ešte pred summitom vo Vilniuse. Takéto záruky by sa mali týkať výmeny spravodajských informácií, spoločného výcviku, výroby munície a dodávok zbraní, čo by malo odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu.

Zároveň však varoval, že niektorí spojenci z NATO môžu podporovať poskytnutie takýchto bezpečnostných garancií len preto, aby sa tak vyhli reálnej diskusii o ašpiráciách Ukrajiny na členstvo v Aliancii. „Nemyslím si, že sa tomu dá vyhnúť. Domnievam sa, že otázka NATO bude témou na summite vo Vilniuse," citoval Rasmussena denník Guardian.

„Hovoril som s niekoľkými východoeurópskymi lídrami, a je tu skupina neoblomných východoeurópskych a stredoeurópskych spojencov, ktorí chcú pre Ukrajinu minimálne jasnú cestu k členstvu v NATO," dodal.

História podľa Rasmussena preukázala, že nechávať Ukrajinu v „čakárni" na členstvo v NATO na neurčito dlhú dobu je nebezpečné. Kyjevu tiež podľa neho netreba stanovovať podmienky, akou je napríklad prijatie akčného plánu členstva, ktorý na svojej ceste k vstupu do Aliancie nemuseli prijímať Fínsko ani Švédsko, upozornil Rasmussen, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre začlenenie Ukrajiny do budúcej bezpečnostnej architektúry Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Smer-SD žiada mimoriadnu schôdzu k prípadnému ovplyvňovaniu volieb

Opozičný Smer-SD podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Chce na nej rokovať o „prípadnom neoprávnenom ovplyvňovaní volieb", ktoré majú byť 30. septembra. Okrem poslancov Smeru-SD návrh podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. TASR o tom informoval tlačový odbor strany.

Smer-SD hovorí o tom, že voľby môžu byť ovplyvňované v súvislosti s návštevou skupiny slovenských štátnych úradníkov a mimovládok v Bruseli. Šéf Smeru-SD Robert Fico ich kritizuje za to, že údajne v štruktúrach EÚ a NATO informovali o tom, že slovenská opozícia je hybridnou hrozbou a pokiaľ vyhrá parlamentné voľby, Slovensko môže opustiť NATO. Vraj preto žiadali od týchto štruktúr intervenciu.

Fico tiež skritizoval plánovanú komunikačnú kampaň NATO, ktorej cieľom je posilniť povedomie verejnosti o prínose členstva NATO pre bezpečnosť SR, uistiť verejnosť o schopnosti NATO posilňovať bezpečnosť SR a zvýšiť informovanosť o význame udržania podpory Ukrajiny pre bezpečnosť SR. Fico upozornil, že kampaň sa má konať cez leto a má byť určená pre ľudí vo vekovej a vzdelanostnej kategórii, ktorá kopíruje voličov Smeru-SD. Považuje to za zásah do volebnej kampane.

V návrhu uznesenia Smer-SD pripomína, že Slovenská republika je podľa Ústavy SR zvrchovaný, demokratický a právny štát a zároveň odmieta všetky formy „neoprávneného zasahovania do suverénnych vnútorných záležitostí SR a neoprávneného ovplyvňovania volieb do NR SR".

V uznesení tiež Smer-SD žiada, aby NATO kampaňou nevstupovalo do súťaženia strán pred voľbami, aby verejnú súťaž na kampaň zrušilo a aby akúkoľvek informačnú kampaň na podporu členstva SR v NATO organizovalo až po konaní parlamentných volieb a aby sa táto kampaň viedla priamo pod symbolmi NATO.

Žiada tiež Veľvyslanectvo USA v SR, aby sa „zdržalo akýchkoľvek zásahov do priebehu predvolebnej kampane na území SR a okamžite ukončilo bilbordovú kampaň hrubo zasahujúcu do vnútorných záležitostí SR".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.