Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V prípade vojny máme zásoby na rok a pol. Štátnym hmotným rezervám nepomohla ani dotácia

Sklady sme pre prípad krízovej situácie naplnili jadrovým palivom a pšenicou v hodnote miliónov eur. Hoci stav energetickej a potravinovej bezpečnosti je kritický, finančnú injekciu od vlády možno nestihneme celú využiť.

Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR investovala do svojej modernizácie a sprevádzkovala nový komunikačný informačný systém. Všetky orgány krízového riadenia – ministerstvá, okresné úrady, samosprávne krajne a obce – si môžu na internete pozrieť, aké zásoby má štát k dispozícii a môžu si dané položky objednať.

Zásoby sa tiež rozšírili tak, aby v rámci našich možností zabezpečili energetickú a potravinovú bezpečnosť krajiny. Inštitúcia to nakúpila za peniaze, ktoré dostala od štátu k 30. výročiu svojho vzniku. 

"Vláda Slovenskej republiky v minulosti schválila viac ako 20 miliónov eur pre Správu štátnych hmotných rezerv. Z tohto objemu sme nakúpili jadrové palivo, čím sme zabezpečili energetickú bezpečnosť štátu. Taktiež potraviny, pšenicu, ryžu, ale aj ďalšie položky pohotovostných zásob, ako sú matrace, deky, karimatky, proste všetko to, čo je potrebné pre prípadné krízové situácie," informoval vo štvrtok predseda SŠHR Ján Rudolf.

Peniaze musia využiť do konca tohto roka. "V minulom roku sme za osem miliónov eur nakúpili jadrové palivo, ktoré pokryje naše potreby na dlhšie obdobie. Ďalšie tri milióny sme zase použili na nákup pšenice," dodal Rudolf v súvislosti s ich pripravenosťou na krízové situácie.

Snáď ich nikdy nebudeme musieť použiť

Koľko miliónov ešte treba premyslene minúť, neprezradil a neodvažuje sa odhadnúť, či peniaze neprepadnú.

„Čo nastane po voľbách, neviem povedať. My riešime problémy tu a teraz, aby sme mohli pomáhať obciam a mestám v časoch krízy. Máme tam spacáky, cisterny na vodu, mosty. Tých položiek na skladoch je takmer desaťtisíc. Našťastie sa nám podarilo zabezpečiť potravinovú a energetickú bezpečnosť štátu v prípade krízy, napríklad vojnovej, na rok a pol. Dúfam však, že ich nikdy nebudeme musieť použiť, lebo keby k tomu došlo, tak to je veľmi zle so Slovenskom,“ dodal šéf inštitúcie pre Hospodárske noviny.

Predseda Štátnych hmotných rezerv SR Ján Rudolf. Foto: Jakub Kotian/TASR

Bývalého šéfa stíha európska prokuratúra

Predseda Trnavského samosprávneho kraja a Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič zablahoželal SŠHR k 30. výročiu svojho fungovania. "Ja som veľmi rád, že po skúsenostiach, aké sme mali pred tromi rokmi, kde štátne hmotné rezervy neboli pripravené na COVID-19, môžeme dnes hovoriť, že štátne hmotné rezervy po trojročnom vedení pána Rudolfa sú pripravené," uviedol Viskupič.

Štátne hmotné rezervy sa do povedomia neslávne dostali v roku 2020 po vypuknutí pandémie, keď v skladoch chýbal ochranný zdravotnícky materiál.

Bývalý šéf Kajetán Kičura preto čelí viacerým trestným obvineniam, okrem iného z legalizácie príjmu z trestnej činnosti či porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní a dražbe. 

(tasr, est)

Minúta  |  

Všetko nasvedčuje tomu, že za zničením Kachovskej priehrady stojí Rusko, myslí si Borrell

Podľa šéfa zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josepa Borrella "všetko nasvedčuje tomu", že za zničením Kachovskej priehrady na juhu Ukrajiny stojí Rusko. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Utorkové zničenie priehrady spôsobilo rozsiahle záplavy, v dôsledku ktorých museli z domovov utiecť alebo byť evakuované tisíce ľudí. Voda zaplavila desiatky dedín i časti oblastnej metropoly Cherson, čo vyvolalo obavy z možného vypuknutia humanitárnej katastrofy.

"Priehrada nebola ostreľovaná. Bola zničená výbušninami nastraženými na miestach, kde sa nachádzajú turbíny. Táto oblasť je pod kontrolou Ruska," vyjadril sa Borrell pre španielsku televíziu.

"Nebol som tam, aby som vypátral, kto to urobil. Všetko však nasvedčuje tomu, že sa to stalo v oblasti pod ruskou kontrolou. Je ťažké uveriť, že to mohol byť niekto iný," dodal.

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Ukrajiny chcelo Rusko útokom na priehradu spomaliť dlhoočakávanú ukrajinskú protiofenzívu zameranú na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

Naopak, Moskva viní jednotky Kyjeva, ktoré vraj priehradu ostreľovali. Podľa Kremľa išlo o "úmyselnú sabotáž" Ukrajiny s cieľom prerušiť zásobovanie vodou na anektovaný ukrajinský polostrov Krym.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) už pred časom varoval, že Rusko zrejme pripravuje na Kachovskú priehradu útok "pod falošnou vlajkou", z ktorého by následne obvinilo Ukrajinu.

"Dôsledky sú pre Ukrajinu v každom prípade hrozné: z humanitárneho hľadiska – pre vysídlených ľudí – aj z enviromentálneho aspektu, pretože zničenie priehrady spôsobí ekologickú katastrofu," uviedol v piatok šéf diplomacie EÚ.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko v piatok na sociálnych sieťach informoval, že v dôsledku záplav po zničení Kachovskej priehrady zahynulo najmenej päť ľudí a 13 ďalších je nezvestných. Ruskom dosadení predstavitelia v okupovaných častiach Chersonskej oblasti informovali o ôsmich obetiach na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalého diakona obžalovali zo sexuálneho zneužívania 13-ročného chlapca

Na bývalého diakona Dávida B., ktorý podľa medializovaných informácií sexuálne zneužil 13-ročného chlapca v Moldave nad Bodvou, bola podaná obžaloba. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Krajskej prokuratúry Košice Jarmila Janová.

"V uvedenej veci bola podaná obžaloba na Okresný súd Košice-okolie, v tom čase Mestský súd Košice. Hlavné pojednávanie doposiaľ vytýčené nebolo," povedala.

Polícia podľa denníka Korzár začala trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania a zločinu šírenia toxikománie ešte vlani v auguste.

Ako pre TASR potvrdil hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian, Dávida B. odvolali z diakonskej praxe, má zakázaný verejný výkon diakonskej služby v akejkoľvek forme a v ktorejkoľvek farnosti. Nie je kňazom a ani ako diakon nemá dovolené verejné účinkovanie pri liturgii. "V súčasnosti čerpá dovolenku do ukončenia pracovného pomeru. Arcibiskupský úrad rozviaže pracovný pomer k 15. júnu 2023. Takisto je k tomuto dátumu povinný uvoľniť bývanie v prešovskej farskej budove," uviedol.

V prípade, že bude oslobodený spod obžaloby a prípad bude úplne vyriešený, môže podľa jeho slov napísať žiadosť o opätovné zaradenie do pastoračnej služby v Košickej arcidiecéze. "Žiadosť bude posúdená aj podľa výsledkov orgánov činných v trestnom konaní," dodal Fabian.

(tasr)

Minúta  |  

Vo veku 49 rokov zomrel výtvarník Erik Binder

Vo veku 49 rokov zomrel slovenský výtvarník Erik Binder. Pre TASR to uviedla Klára Hudáková, manažérka pre publicitu Slovenskej národnej galérie (SNG). Správu jej potvrdila umelcova rodina.

V SNG mal Binder naposledy samostatnú výstavu, v ktorej previedol divákov labyrintom svojho vlastného života a tvorby. "Binderov program je mnohovrstevnatý a obsahuje prácu so všetkými médiami od maľby, grafiky, autonómnej aj denníkovej kresby, inštalácie a objektov až po video a intermediálne performancie," uviedla k výnimočnej výstave SNG.

Erik Binder sa narodil 21. februára 1974 v Hnúšti-Likieri. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v ateliéri Jozefa Jankoviča, Daniela Fischera a na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Vladimíra Kokoliu. Od roku 2000 mal takmer päťdesiatku samostatných výstav na Slovensku, v Česku, Srbsku, Holandsku, Taliansku, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a USA. Bol tiež súčasťou ďalšej desiatky skupinových výstav.

(tasr)

Minúta  |  

Po katastrofe na Kachovskej priehrade voda naďalej klesá, stále je zatopených 32 dedín

Hladina vody v Kachovskej vodnej nádrži pri juhoukrajinskom meste Cherson postupne klesá, uviedla v piatok štátna spoločnosť Ukrhydronergo. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Od utorkového zničenia Kachovskej priehrady hladina vody v nádrži poklesla už takmer o päť metrov a jej hladina v piatok ráno dosahovala úroveň 11,7 metra. Len za posledných 24 hodín voda opadla približne o meter.

Spoločnosť tiež upozornila, že poškodený priehradný múr vodného diela, ktorý sa ešte úplne nezrútil, sa ešte stále rozpadáva. V najbližšej dobe bude podľa nej potrebné zachytiť vodu z rieky Dneper v nádržiach nad kachovskou vodnou elektrárňou, aby sa zaistili zásoby vody na leto.

V Ukrajinou ovládanej časti Chersonskej oblasti klesla úroveň záplavovej vody v porovnaní s predchádzajúcim dňom o 20 centimetrov, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. Úroveň vody predstavovala v piatok ráno 5,38 metra.

V oblasti je stále zatopených 32 dedín a viac než 3600 domov. Viac než 2000 ľudí a stovky domácich zvierat sa podarilo evakuovať do bezpečia. Prokudin zároveň vyzval všetkých obyvateľov postihnutých lokalít, aby svoje zaplavené domy opustili.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov prirovnal katastrofálne dôsledky zničenia kachovskej priehrady k "použitiu taktickej jadrovej zbrane". Danilov vo vysielaní ukrajinského rozhlasu za to pripísal osobnú zodpovednosť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

"Takéto rozhodnutia sa robia jedine v Kremli a robí ich jedine Putin," povedal Danilov. Zároveň dodal, že dôsledky budú katastrofálne aj pre Rusko, pretože Moskva bude musieť v budúcnosti zaplatiť všetky spôsobené škody.

Ukrajina obviňuje ruských vojakov, že podmínovali vodnú elektráreň a následne ju vyhodili do vzduchu. Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) zverejnila v piatok zvukovú nahrávku s rozhovorom, v ktorom sa k tomuto činu údajne priznáva ruský vojak. Muž na nahrávke hovorí, že za útok je zodpovedná ruská sabotážna skupina. Agentúra DPA pripomína, že pravosť nahrávky nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Rusko naopak tvrdí, že priehrada bola zničená ukrajinským ostreľovaním.

(tasr)

Minúta  |  

V obci Beluj je pre vybrežený potok mimoriadna situácia, problémy sú aj v okolí

V obci Beluj v okrese Banská Štiavnica platí mimoriadna situácia. Pre vybreženie miestneho potoka tam vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Samospráva o tom informuje na svojom webe. Na sociálnej sieti zverejnila fotografie a videá so zaplavenými poľami, lúkami či cestami. Voda sa podľa ďalších fotografií dostala až k domom. Problémy hlásia aj z obcí Ladzany či Sebechleby.

Mimoriadnu situáciu vyhlásili v obci Beluj ešte v noci. Povodňová komisia nariadila záchranné práce pozdĺž celej obce. Obyvateľov upozornili, že je ohrozené takmer celé územie obce, najmä nehnuteľnosti pri vodných tokoch, rodinné domy, obecné múzeum či kultúrny dom. Fotografie a videá z obce na sociálnych sieťach ukazujú, že voda sa dostala až k domom. S odstraňovaním škôd pomáhajú hasiči i dobrovoľníci.

Problémy s vodou aktuálne hlásia aj z okolitých obcí ako Ladzany či Sebechleby.

"Voda už aktuálne nestúpa, opadla medzičasom aj z našej cesty a z chodníkov," povedala TASR starostka Beluja Monika Zlesíková. Povodňou bolo podľa nej zasiahnutých asi 12 domov, kde pomáhali ľuďom dobrovoľní hasiči z Beluja a niekoľkých okolitých obcí.

Dedina podľa nej trpí povodňami z prívalových dažďov neustále. Nachádza sa totiž v lieviku, kde sú dva obecné toky, v ktorých sa pri dlhodobých zrážkach nazhromaždí množstvo vody z okolitých vyššie položených polí. V obci sa pred rokmi zrealizovali aj určité protipovodňové opatrenia, starostka vraví, že pri prívalových dažďoch to nepomáha.

Najhoršia situácia je ale stále v obci Sebechleby v okrese Krupina, kde sa ráno vyliala voda z nádrže nad obcou, do ktorej sa vlieva práve Belujský potok.

"Voda postupne zaplavila desiatky domov, ako aj námestie v strede dediny. My sme už v noci situáciu v nádrži monitorovali. Zabrániť vyliatiu sa ale v rýchlosti, s akou voda stúpala, nepodarilo," povedala TASR starostka obce Sebechleby Terézia Krnáčová. "Aktuálne robíme protipovodňové opatrenia v obci. Stavajú sa zábrany popri potoku a tiež plníme a osádzame na kritických miestach vrecia s pieskom. Aj keď momentálne stále prší, situácia je stabilnejšia," uviedla.

Podľa starostu obce Hontianske Tesáre Štefana Foltána bola ráno veľmi zlá situácia najmä v častiach Šipice a Báčovce, kde voda z tokov zaplavila viacero záhrad. "Zaplavilo tam tiež jednu väčšiu hospodársku budovu s poľnohospodárskymi mechanizmami. V samotnej obci je ale aktuálne situácia stabilná, voda v Klastave a Belujskom potoku nateraz nestúpa," konštatoval.

Situáciu v teréne monitorujú aj pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku. "Kde to bolo potrebné, zabezpečili dočasné protipovodňové opatrenia, resp. prečistenie koryta. Vzhľadom na očakávané zrážky v najbližších hodinách môžu hladiny riek stúpnuť. V prípade potreby sme pripravení s technikou zasiahnuť," uviedol pre TASR hovorca podniku Marián Bocák s tým, že pozorne sledujú aj situáciu na banskoštiavnických tajchoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.