Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Letnú dovolenku neplánuje až 31 percent Slovákov, 33 percent bude dovolenkovať na Slovensku

Približne 70 % Slovákov plánuje tento rok letnú dovolenku. Po pandemickom útlme počas rokov 2020 až 2022 počet Slovákov cestujúcich na dovolenku do zahraničia narastá. Na európskych plážach plánuje dovolenku necelá polovica Slovákov, pričom na Slovensku zostane dovolenkovať tretina obyvateľov. Ďalšia tretinu dovolenku neplánuje. To sú hlavné výsledky reprezentatívneho prieskumu na vzorke 1000 respondentov, ktorý realizovala agentúra Go4insight.

"Po posledných letných sezónach, keď bolo cestovanie ovplyvnené pandémiou covidu, sú však dovolenkové plány cestovať omnoho konkrétnejšie, ako to bolo v rokoch 2020 až 2022. Až 21 % z celej populácie Slovenska už má objednanú alebo dokonca aj zaplatenú dovolenku, čo predstavuje takmer tretinu z tých, ktorí letnú dovolenku plánujú. Konkrétnejšie plány, ako stráviť tohtoročné leto, má ďalších 17 % Slovákov," uviedol Rastislav Kočan zo spoločnosti Go4insight.

Najvyšší podiel je však tých, ktorí na letnú dovolenku plánujú ísť, ale ešte si ju ani nestihli nijako zorganizovať ani ju hlbšie premyslieť, a to 31 %. Polovica potenciálnych letných dovolenkárov tak stále nie je o svojej dovolenke ešte úplne rozhodnutá. Kým v minulých rokoch sťažovala rozhodovanie neistá pandemická situácia, tento rok rozhodnutia ovplyvňuje vysoká inflácia a pokles reálnych príjmov.

Na letnú dovolenku plánujú ísť v najväčšej miere rodiny s deťmi. Práve tie už majú vo väčšej miere dovolenku objednanú alebo aj zaplatenú (spolu 22 % rodín). Naopak, na dovolenku neplánujú ísť väčšinou ľudia vo veku nad 60 rokov.

Hlavným trendom tohto leta sú pláže južnej Európy. Tento rok plánuje v lete cestovať na dovolenku takmer polovica (46 %) obyvateľov Slovenska. Až 14 % z celej populácie navštívi túto letnú sezónu Chorvátsko, čím zostáva našou jednoznačne najobľúbenejšou zahraničnou destináciou.

Veľké množstvo Slovákov sa tento rok chystá do Talianska (7 %), podobne veľký záujem je aj o Grécko (7 %) a Turecko (7 %). Dovolenku na Slovensku plánuje približne rovnaký podiel ľudí, ako to bolo v roku 2022. Doma plánuje stráviť svoju letnú dovolenku tretina obyvateľov Slovenska, čím Slovensko zostáva najčastejšou letnou destináciou Slovákov.

Prieskum bol realizovaný na populácii Slovenskej republiky vo veku 15 až 79 rokov, kombináciou osobného a online dopytovania.

(tasr)

Minúta  |  

Dnešný deň patrí všetkým otcom

ŽILINA - Na Slovensku je takmer 1,4 milióna otcov. Štatistiky zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR ukazujú, že najčastejšie otcovia majú dve deti, čo je trend, ktorý sa už udržiava niekoľko rokov.

TASR o tom informovala hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauderová pri príležitosti nedeľňajšieho Dňa otcov.

„Takmer 30 percent mužov vo veku 15 a viac rokov s trvalým pobytom na území Slovenska sa stalo otcami práve dvoch živonarodených detí," uviedla hovorkyňa. Druhým najrozšírenejším modelom je jednodetná rodina, zahŕňa viac ako 15 percent v tejto vekovej kategórii.

Otcovia s piatimi alebo viacerými deťmi tvoria 2,2 percenta zo všetkých mužov vo veku 15 a viac rokov. Najväčšie zastúpenie majú v Prešovskom kraji. „Naopak, najnižší podiel 0,84 percenta zo všetkých mužov vo veku 15 a viac rokov dosahujú päť- alebo viacnásobní otcovia v Bratislavskom kraji," informovala Stauderová.
        
Najvyšší podiel mužov vo veku 15 a viac rokov, ktorí sa za svoj život stali aspoň raz otcami živonarodeného dieťaťa je v Trnavskom kraji. „Tvoria 63,9 percenta z celkového počtu mužov Trnavského kraja v tomto veku," uviedla hovorkyňa.

Naopak, Žilinský kraj má najnižší podiel otcov.

(tasr)

Minúta  |  

Dnes oslavujeme Deň otcov. Na Slovensku ich máme takmer 1,4 milióna

TRENČÍN - Na Slovensku je takmer 1,4 milióna otcov. Štatistiky zo Štatistického úradu (ŠÚ) SR ukazujú, že najčastejšie otcovia majú dve deti, čo je trend, ktorý sa už udržiava niekoľko rokov.

TASR o tom informovala hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauderová pri príležitosti nedeľňajšieho Dňa otcov. „Takmer 30 percent mužov vo veku 15 a viac rokov s trvalým pobytom na území Slovenska sa stalo otcami práve dvoch živonarodených detí," uviedla hovorkyňa. Druhým najrozšírenejším modelom je jednodetná rodina, zahŕňa viac ako 15 percent v tejto vekovej kategórii.

Otcovia s piatimi alebo viacerými deťmi tvoria 2,2 percenta zo všetkých mužov vo veku 15 a viac rokov. Najväčšie zastúpenie majú v Prešovskom kraji. „Naopak, najnižší podiel 0,84 percenta zo všetkých mužov vo veku 15 a viac rokov dosahujú päť- alebo viacnásobní otcovia v Bratislavskom kraji," informovala Stauderová.

Najvyšší podiel mužov vo veku 15 a viac rokov, ktorí sa za svoj život stali aspoň raz otcami živonarodeného dieťaťa je v Trnavskom kraji. „Tvoria 63,9 percenta z celkového počtu mužov Trnavského kraja v tomto veku," uviedla hovorkyňa. Naopak, Žilinský kraj má najnižší podiel otcov.

(tasr)

Minúta  |  

Veľké zmeny v žilinskej MHD. Cestovanie bude bezpečnejšie

ŽILINA - Dopravný podnik mesta Žiliny (DPMŽ) ukončil ďalšiu časť projektu informatizácie mestskej hromadnej dopravy (MHD). Podľa hovorkyne mesta Zuzany Holienčíkovej zmodernizovali dispečerské pracovisko a vo vozidlách pribudli nové kamery.

Doplnila, že súčasťou zmodernizovanej dispečerskej sály sú špecializované pulty s modernými ergonomickými prvkami a zostavy informačno-komunikačných technológií na zobrazovanie informácií o vozidlách. „V riadiacom pracovisku je po novom aj veľkoplošná LCD stena. Poskytuje lepší prehľad o polohe jednotlivých spojov a situácií na križovatkách s kamerovým dohľadom," priblížila.

Kamerové systémy podľa hovorkyne mesta doplnili do 20 vozidiel MHD. „Obrazový výstup je zabezpečený na displej palubného počítača, čím sa vodičovi sprehľadní situácia v okolí vnútorného priestoru dverí. Zároveň ide o bezpečnostný prvok, ktorý v prípade mimoriadnych situácií umožní spätne získať prehľad o tom, čo sa v skutočnosti vo vozidle dialo pred, počas a po vzniku mimoriadnej udalosti," podotkla.
 
V ďalších 38 vozidlách MHD pribudlo automatické počítanie prepravených cestujúcich. „Systém zaeviduje počet nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich a zaznamená ich do vozidlového informačného systému. Pri následnej analýze údajov bude mať dopravca prehľad o tom, ako sa počas trasy vyvíja obsadenosť. Údaje neskôr poslúžia na efektívne plánovanie vozidiel s príslušnou kapacitou na jednotlivé spoje a linky," dodala Holienčíková.

Ďalšia etapa projektu informatizácie MHD počíta s novými elektronickými zastávkovými panelmi. Cestujúcich budú informovať o čísle a smere linky či o príchode jednotlivých spojov. „Každý panel bude vybavený prijímačom signálu z diaľkového ovládania nevidiacich alebo slabozrakých cestujúcich. Systém im následne 'prečíta' aktuálne zobrazené údaje na paneli a nevidiaci či slabozraký cestujúci získa informáciu o príchode linky. Každý panel bude obsahovať aj riadok pre správu dispečera v prípade nehôd či mimoriadnych udalostí," vysvetlil dopravno-prevádzkový riaditeľ DPMŽ Ján Šimko.

DPMŽ realizuje projekt informatizácie MHD vďaka spolufinancovaniu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Výška nenávratného finančného príspevku je 906 404 eur, mesto Žilina sa na projekte spolupodieľa sumou 47 705 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Minister: Nemecko nemôže obnoviť povinnú vojenskú službu. Nemáme energiu, čas a peniaze

Nemecký minister obrany Boris Pistorius sa nedomnieva, že by opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby vyriešilo personálne problémy nemeckej armády v najbližších rokoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Obnovenie tejto povinnosti by nepomohlo dostatočne rýchlo, najmä preto, že by bolo spojené s energiou, časom a peniazmi. "Tieto tri veci práve teraz nemáme," povedal Pistorius v sobotu na podujatí pri príležitosti dňa otvorených dverí nemeckej armády.

Zdôraznil však, že počet ľudí, ktorých je potrebné získať pre službu v nemeckých ozbrojených silách (Bundeswehr), je veľký.

"Výzva spočíva v tom, predstaviť čoraz menším ročníkom atraktivitu tak, aby všetci pochopili, že Bundeswehr je skvelým zamestnávateľom," povedal Pistorius.

Bundeswehr bol v posledných desaťročiach vnímaný čoraz menej ako armáda krízovej intervencie v zahraničí, priblížil minister. "Súčasne sa zrušením povinnej vojenskej služby prerušilo spojenie s časťami spoločnosti. Kedysi sa hovorilo, že za každým druhým kuchynským stolom sedí odvedenec. Spojenie s rodinami a tým aj spoločnosťou tam teda bolo," doplnil Pistorius s tým, že Bundeswehr sa teraz musí znova viac dostať do popredia.

Povinná vojenská služba v Nemecku sa skončila v roku 2011.

(tasr)

Minúta  |  

Pripomíname si Deň otcov. Na Slovensku ich máme 1,4 milióna

Medzinárodný Deň otcov (Father’s Day) je sviatok oslavujúci všetkých otcov a otcovstvo, pričom zvýrazňuje vzťah otca k dieťaťu, ako aj jeho úlohu v spoločnosti. V rôznych krajinách mu v kalendári prislúcha rôzny dátum, ale vo väčšine krajín sveta, vrátane Slovenska, sa pripomína v tretiu júnovú nedeľu - teda v dnešný deň.

Z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 vyplýva, že na Slovensku žije 1,4 milióna otcov. Najväčšou skupinou sú otcovia s dvoma deťmi, tvoria 47 percent všetkých otcov. Štvrtina má jedno dieťa.

Príbeh Dňa otcov, ako ho poznáme v súčasnosti, sa začal písať začiatkom minulého storočia. Prvá zmienka z roku 1907 sa spája s menom Američanky Grace Golden Claytonovej. V decembri 1907 pri banskom nešťastí v Monongahu v Západnej Virgínii zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z mŕtvych baníkov Grace Golden Claytonová navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba.

Tradícia Dňa otcov vznikla o tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla.

Oficiálny charakter nadobudol počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona. V roku 1966 podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Avšak až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu. Postupne sa jeho obľúbenosť rozšírila aj do ďalších krajín. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men's Day), ktorý pripadá na 19. november.

Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca), v Nemecku pripadá na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána, v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu a napríklad v Rusku má tento sviatok len veľmi krátku tradíciu. Prezident Vladimir Putin podpísal príslušný dekrét len v októbri 2021 s tým, že Deň otcov sa bude sláviť v tretiu októbrovú nedeľu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.