Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maľarová: Ukrajina dobyla späť už asi 130 kilometrov štvorcových svojho územia

Ukrajina dobyla od začiatku protiútoku pozdĺž južného frontu späť územie s rozlohou približne 130 kilometrov štvorcových, oznámila v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News.

„V situácii na juhu neprešli počas uplynulého týždňa k výrazným zmenám," uviedla Maľarová na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že na východnej časti frontu, ktorá zahŕňa mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka či Marijinka, došlo počas uplynulého týždňa približne k 250 bojovým stretom.

„Ruské okupačné sily silno vzdorujú, no zároveň zaznamenávajú veľké straty vojakov, zbraní a vybavenia. Počet obetí na strane nepriateľa bol počas uplynulého týždňa vyše osemkrát vyšší než u nás," uviedla.

Ukrajina spustila svoju dlho očakávanú protiofenzívu začiatkom júna, pripomína Sky News.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva zrušila opatrenia súvisiace s pokusom vagnerovcov o vzburu

Moskva zrušila v pondelok bezpečnostné opatrenia, ktoré v ruskej metropole zaviedli cez víkend v súvislosti s neúspešným pokusom o vzburu zo strany vodcu ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Moskva ukončila „protiteroristický" bezpečnostný režim, ktorý zaviedla cez víkend v čase hrozby, že do hlavného mesta vtrhnú žoldnieri vagnerovcov.

Rozhodnutie o ukončení opatrení zverejnil na svojom účte na platforme Telegram starosta Moskvy Sergej Sobianin, ktorý Moskovčanom zároveň poďakoval za to, že počas krízy zachovali „pokoj" a preukázali „porozumenie".

Šéf vagnerovcov Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol minister obrany Sergej Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Šojgu sa v pondelok prvýkrát od vypuknutia krízy objavil v ruskej televízii, podľa ktorej navštívil ruské jednotky na Ukrajine. K samotnému pokusu o vzburu sa ruský minister obrany bezprostredne nevyjadril.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Stoltenberg hovorili o situácii v Rusku i členstve Švédska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spolu hovorili o nedávnom vývoji situácie v Rusku i o možnom členstve Švédska v NATO. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky agentúry Anadolu.

Ukončenie napätej situácie v Rusku podľa nich zabránilo výskytu neodvrátiteľných humanitárnych tragédií na Ukrajine.

Erdogan prístup Turecka v členstvu Švédska do NATO označil za konštruktívny. Švédsko však podľa neho musí zastaviť protesty podporovateľov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v Štokholme, aby dostalo od Turecka zelenú v úsilí vstúpiť do NATO.

Zmenu v zákone o terorizme vo Švédsku označil turecký prezident za bezvýznamnú v úsilí vyhovieť požiadavkám Ankary, pretože podporovatelia PKK v krajine uskutočňujú protesty.

PKK je v Turecku zakázaná a je na teroristickom zozname EÚ i Spojených štátov. Erdogan opakovane Švédsko obvinil, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom PKK.

Švédsko prijalo zákon, ktorý kriminalizuje členstvo v teroristických organizáciách. To bola jedna z podmienok Ankary, aby vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO odobrila.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu po Prigožinovom pokuse o vzburu prvýkrát vystúpil v televízii. Ukázal sa medzi vojakmi na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok vystúpil v ruskej televízii prvýkrát od pokusu o vzburu, ktorý cez víkend uskutočnila žoldnierska Vagnerova skupina pod vedením Jevgenija Prigožina. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť Šojgua počas inšpekcie ruských vojakov na veliteľskom stanovišti ruských síl na Ukrajine, po ktorej sa stretol aj s jedným z tamojších veliteľov. Ide o jeho prvé verejné vystúpenie po Prigožinovej neúspešnej vzbure.

Šéf vagnerovcov v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol práve minister obrany Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý riaditeľ CIA varoval Prigožina, aby bol opatrný pri otvorených oknách

Bývalý riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) David Petraeus varoval lídra ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, aby "bol veľmi opatrný pri otvorených oknách". TASR informácie prevzala od stanice Sky News a agentúry AP.

Petraeus sa zjavne zmieňoval o prominentných Rusoch, ktorí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zomreli za nejasných okolností - a to aj pri pádoch z okien.

Prigožin v rámci dohody o zastavení postupu svojich žoldnierov na Moskvu, kde chcel zosadiť ruské vojenské velenie, súhlasil, že pôjde do exilu v susednom Bielorusku. Bieloruský líder Alexandr Lukašenko je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a sprostredkoval dohodu o ukončení vzbury vagnerovcov.

"Prigožin si zachránil život, ale prišiel o svoju Vagnerovu skupinu," povedal Petraeus v programe televízie CNN.

"A v novom prostrední v Bielorusku, kam sa chystá, by mal byť veľmi opatrný pri otvorených oknách," doplnil americký generál vo výslužbe. Prigožin podľa neho očividne stratil nervy, keď jeho vzbura zrejme nevzbudila takú podporu, v akú dúfal.

(tasr)

Minúta  |  

Potrebujeme spoluprácu medzi USA a Čínou, povedal Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron poukázal v nedeľu na dôležitosť spolupráce medzi Spojenými štátmi a Čínou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Potrebujeme spoluprácu, najmä medzi Čínou a USA," povedal Macron v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN.

Podľa francúzskeho lídra je na globálnej úrovni najvyššou prioritou riešiť existujúce krízy a bojovať proti nerovnosti, chudobe a klimatickej zmene. Macron objasnil, že k podpisu parížskej klimatickej dohody došlo v roku 2015 aj preto, že vtedajší prezident USA Barack Obama a jeho čínsky partner Si Ťin-pching sa dokázali zhodnúť.

Macron sa začiatkom apríla postaral o rozruch vyjadreniami po návšteve Číny. V rozhovore pre médiá vtedy vyzval Európsku úniu na vlastný postoj v otázke Taiwanu a súčasne odstup od Číny i USA. V opačnom prípade podľa neho Európe hrozí, že sa stane "vazalom".

Peking považuje Taiwan, ostrovnú krajinu s demokratickou vládou, za súčasť jedinej Číny. Biely dom vtedy Macronove vyjadrenia zľahčoval a vyzdvihol partnerstvo s Francúzskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.