Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde

Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na 7 až 10 dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, 4 až 6 dní. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit.

Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a 9 percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.

Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur, mnohí aj výrazne nižšie. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do dovolenkového rozpočtu od 401 do 800 eur. Pätina Slovákov sa plánuje uskromniť ešte viac a na celú dovolenku minúť menej ako 400 eur. Ďalšia pätina chce utratiť od 1201 do 2-tisíc eur, tri percentá Slovákov dajú toto leto za dovolenku viac ako 4-tisíc eur.

„V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.

(tasr)

Minúta  |  

Ak užívate tieto lieky, radšej sa vyhnite slnku

TRENČÍN - Užívanie niektorých liekov môže zvyšovať citlivosť pokožky na slnko či soláriá, čo môže spôsobovať vyrážky, začervenanie, opuchy či popáleniny.

Dôležité je preto obmedziť pobyt na slnku a používať ochranné prostriedky aj v prípade pobytu mimo priameho slnka. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na to upozornil na sociálnej sieti.

Takúto zmenu potrebuje naše zdravotníctvo? Prevoz sanitkou do nemocnice už nebude samozrejmosťou

Mohlo by Vás zaujímať Takúto zmenu potrebuje naše zdravotníctvo? Prevoz sanitkou do nemocnice už nebude samozrejmosťou

„Medzi lieky, ktoré spôsobujú takúto citlivosť, patria napríklad niektoré antibiotiká, retinoidy, antidepresíva, antiepileptiká, onkologické lieky, lieky na tlak, cukrovku a vysoký cholesterol, protizápalové lieky vrátane tých voľnopredajných, masti a krémy a rastlinné prípravky s obsahom ľubovníka bodkovaného," ozrejmil ústav.

Z lesoparku Brezina sa stáva raj cyklistov. Chodci musia byť v strehu

Mohlo by Vás zaujímať Z lesoparku Brezina sa stáva raj cyklistov. Chodci musia byť v strehu


Varuje, že zvýšená citlivosť pokožky na slnko môže negatívne ovplyvniť aj dlhodobé kožné ochorenia, ako napríklad atopickú dermatitídu, psoriázu alebo herpes. „Informácie o tom, či váš liek spôsobuje zvýšenú citlivosť na slnko, si prečítate v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták), prípadne sa spýtajte vášho lekárnika," dodal ŠÚKL.

(tasr)

Minúta  |  

KfW: Nemeckú ekonomiku brzdí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je naďalej jednou z najväčších bŕzd pre rast nemeckej ekonomiky. Poukázala na to najnovšia štúdia nemeckej rozvojovej banky KfW. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Banka štúdiu pod názvom Skilled Workers Barometer zverejňuje dvakrát do roka, a to začiatkom leta a na jeseň. V terajšej letnej štúdii uviedla, že viac než 42 % z oslovených firiem sa sťažovalo na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pričom najväčšie problémy má sektor služieb. Čo sa týka veľkostí firiem, táto situácia zasahuje výraznejšie väčšie podniky, a čo sa týka geografických oblastí, s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily zápasia najmä spolkové krajiny v bývalom východnom Nemecku.

V štúdii KfW sa zároveň dodáva, že súčasný ekonomický útlm, ktorý je dôsledkom energetickej krízy a vojny na Ukrajine, iba dočasne zmiernil dôsledky nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. "Aj keď percentuálny podiel firiem, ktoré uviedli, že ich aktivity ovplyvnil nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v dôsledku oslabovania ekonomiky klesol, v absolútnych číslach tento problém naďalej negatívne ovplyvňuje veľkú časť nemeckej ekonomiky," povedala šéfka KfW Fritzi Köhler-Geibová.

Upozornila, že počas tohto roka sa očakáva postupné zotavovanie hospodárstva a v dôsledku toho by sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily mal na konci roka ešte zvýšiť. Dodala, že je nevyhnutné, aby sa tento problém urýchlene riešil, napríklad prostredníctvom cielenej imigrácie či zvyšovaním produktivity práce.

(tasr)

Minúta  |  

Maľarová: Ukrajina dobyla späť už asi 130 kilometrov štvorcových svojho územia

Ukrajina dobyla od začiatku protiútoku pozdĺž južného frontu späť územie s rozlohou približne 130 kilometrov štvorcových, oznámila v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News.

„V situácii na juhu neprešli počas uplynulého týždňa k výrazným zmenám," uviedla Maľarová na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že na východnej časti frontu, ktorá zahŕňa mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka či Marijinka, došlo počas uplynulého týždňa približne k 250 bojovým stretom.

„Ruské okupačné sily silno vzdorujú, no zároveň zaznamenávajú veľké straty vojakov, zbraní a vybavenia. Počet obetí na strane nepriateľa bol počas uplynulého týždňa vyše osemkrát vyšší než u nás," uviedla.

Ukrajina spustila svoju dlho očakávanú protiofenzívu začiatkom júna, pripomína Sky News.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva zrušila opatrenia súvisiace s pokusom vagnerovcov o vzburu

Moskva zrušila v pondelok bezpečnostné opatrenia, ktoré v ruskej metropole zaviedli cez víkend v súvislosti s neúspešným pokusom o vzburu zo strany vodcu ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Moskva ukončila „protiteroristický" bezpečnostný režim, ktorý zaviedla cez víkend v čase hrozby, že do hlavného mesta vtrhnú žoldnieri vagnerovcov.

Rozhodnutie o ukončení opatrení zverejnil na svojom účte na platforme Telegram starosta Moskvy Sergej Sobianin, ktorý Moskovčanom zároveň poďakoval za to, že počas krízy zachovali „pokoj" a preukázali „porozumenie".

Šéf vagnerovcov Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol minister obrany Sergej Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Šojgu sa v pondelok prvýkrát od vypuknutia krízy objavil v ruskej televízii, podľa ktorej navštívil ruské jednotky na Ukrajine. K samotnému pokusu o vzburu sa ruský minister obrany bezprostredne nevyjadril.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Stoltenberg hovorili o situácii v Rusku i členstve Švédska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spolu hovorili o nedávnom vývoji situácie v Rusku i o možnom členstve Švédska v NATO. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky agentúry Anadolu.

Ukončenie napätej situácie v Rusku podľa nich zabránilo výskytu neodvrátiteľných humanitárnych tragédií na Ukrajine.

Erdogan prístup Turecka v členstvu Švédska do NATO označil za konštruktívny. Švédsko však podľa neho musí zastaviť protesty podporovateľov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v Štokholme, aby dostalo od Turecka zelenú v úsilí vstúpiť do NATO.

Zmenu v zákone o terorizme vo Švédsku označil turecký prezident za bezvýznamnú v úsilí vyhovieť požiadavkám Ankary, pretože podporovatelia PKK v krajine uskutočňujú protesty.

PKK je v Turecku zakázaná a je na teroristickom zozname EÚ i Spojených štátov. Erdogan opakovane Švédsko obvinil, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom PKK.

Švédsko prijalo zákon, ktorý kriminalizuje členstvo v teroristických organizáciách. To bola jedna z podmienok Ankary, aby vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO odobrila.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.