Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg: Vzbura vagnerovcov potvrdzuje strategickú chybu Putina na Ukrajine

Prerušená vzbura ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Rusku potvrdzuje, že Moskva sa vedením vojny na Ukrajine a nezákonnou anexiou Krymského polostrova dopustila strategickej chyby. Uviedol to v pondelok v Litve generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Monitorujeme situáciu v Rusku. Udalosti uplynulého víkendu sú vnútornou záležitosťou Ruska, no zároveň ďalším potvrdením veľkej strategickej chyby, ktorej sa ruský prezident Vladimir Putin dopustil nezákonnou anexiou Krymu a vojnou na Ukrajine," povedal Stoltenberg v litovskej metropole Vilnius. Takisto zdôraznil, že počas pokračujúceho ruského útoku je ešte dôležitejšie aj naďalej podporovať Ukrajinu.

Stoltenberg a stáli vyslanci Severoatlantickej rady (NAC) v pondelok v Litve navštívia vojenské cvičenia Griffin Storm 2023. Šéf NATO tiež absolvuje stretnutia s litovským prezidentom, premiérkou a ďalšími predstaviteľmi. Táto dvojdňová návšteva (26. – 27. júna) je prípravou na júlový samit NATO vo Vilniuse.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanec Ňarjaš opúšťa klub OĽaNO, dôvodom sú názorové rozdiely

Poslanec Erik Ňarjaš opúšťa klub OĽaNO. Dôvodom sú významné názorové rozdiely s niektorými osobnosťami v hnutí. Avizoval, že v nadchádzajúcich voľbách pravdepodobne nebude kandidovať. TASR o tom informoval Ňarjaš.

Poznamenal, že toto rozhodnutie nebolo jednoduché. „Chcem sa sústrediť na moje obchodné aktivity v komerčnom sektore. Naďalej budem pokračovať v podpore nadácií a regiónu východ," uviedol Ňarjaš. Lídrovi strany Igorovi Matovičovi poďakoval za príležitosti a zaželal mu šťastie v nadchádzajúcom politickom súboji.

(tasr)

Minúta  |  

Británia: Ukrajinská protiofenzíva v okolí Bachmutu sa zintenzívňuje

Ukrajinská protiofenzíva v okolí mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa zintenzívňuje a ukrajinské sily dosiahli pokrok na severnom i južnom krídle. TASR o tom informuje na základe pondelkového vyjadrenia britského ministerstva obrany na sociálnej sieti.

Britský rezort obrany vo svojom pravidelnom hodnotení vývoja vo vojne tiež uvádza, že Rusko zrejme v súčasnosti nedisponuje výraznejšími rezervami pozemných síl, ktoré by mohli byť nasadené voči hrozbám v oblastiach pri Bachmute či na východnom brehu rieky Dneper.

Rusko v máji vyhlásilo, že dobylo Bachmut, o ktorý niekoľko mesiacov zvádzalo ostré boje s ukrajinskými silami. Toto mesto je v súčasnosti takmer úplne zničené, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin pravdepodobne neprežije. Prečo zastavil svoj postup?

Vzbura v Rusku, ku ktorej sa uchýlil šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, sa skončila rovnako rýchlo a nečakane, ako sa začala. Podľa vyhlásenia Moskvy sa Prigožin bez trestu stiahne do Bieloruska a jeho žoldnierov začlenia do radov ruskej armády. Na papieri sa teda zdá, že Prigožin nedosiahol žiadny zo svojich cieľov, ale západní experti tvrdia, že dohoda pravdepodobne obsahuje body, ktoré boli pred verejnosťou utajené a pravdepodobne sa objavia v najbližších dňoch alebo týždňoch.

Vagnerova skupina sa údajne usilovala o zmenu na poste ministra obrany a náčelníka generálneho štábu. Prigožin dlhodobo tvrdil, že dokáže viesť vojnu na Ukrajine lepšie ako súčasný minister Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov. Všetci traja muži boli dlhodobo v rozpore. Prigožin dokonca nepriamo naznačil, že za výbuchom v petrohradskej kaviarni v apríli tohto roku, kde sa podľa niektorých zdrojov Prigožin nachádzal, mohlo stáť ministerstvo obrany. Zámienkou na prevrat bolo údajné ostreľovanie vagnerovských pozícií ruskou armádou.

Ťaženie na Moskvu, ktoré sa stretlo s takmer minimálnym odporom a podľa spoľahlivých zdrojov stálo ruskú armádu len šesť vrtuľníkov, jedno lietadlo a životy ich pilotov a niekoľkých vojakov, sa však zastavilo asi dvesto kilometrov pred cieľom. A vrátilo sa do vojenských táborov. Vagnerovci sa sťahujú z mesta Rostov na Done a tamojších základní, ktoré obsadili na začiatku povstania.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko údajne zariadil, aby Prigožin odišiel do bieloruského exilu. Za to on ani jeho ľudia nemajú byť stíhaní za poburovanie. Vagnerovci, ktorí sa nezúčastnili na vzbure, majú byť začlenení do ruskej armády, ale podľa niektorých zdrojov to bude ponúknuté všetkým. Nie je teda jasné, ako vyzerá budúcnosť zvyšku žoldnierskej skupiny a či to znamená jej koniec. Podľa Prigožina sa na vzbure zúčastnilo 25-tisíc žoldnierov, ktorým teraz Rusko pravdepodobne nebude dôverovať a na bojoch sa už nezúčastnia.

Je "záhadou", prečo vagnerovci zastavili svoje ťaženie proti Moskve, povedal vysokopostavený americký predstaviteľ pre ABC News. Podľa neho mali vagnerovci dominantné postavenie. Povedal však, že Prigožin bol momentálne v "emocionálnom stave" a mohol to urobiť, lebo si myslel, že zničí Rusko, alebo preto, že sa bál svojho konca. Nie je možné povedať, či Prigožin verí, že ruský prezident Vladimir Putin skutočne dodrží ich dohodu.

Spomínaný predstaviteľ tiež povedal, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bol veľmi efektívny, keď Prigožinovi a Putinovi povedal, že došlo k nedorozumeniu a že obaja sú vlastenci a spájajú ich rovnaké ciele.

Putin je údajne úplne šokovaný tým, ako rýchlo sa vagnerovci dokázali presadiť v Rusku. Zatiaľ sa nechce tváriť, že vyjednáva, a len si zabezpečuje svoju novo ohrozenú pozíciu. Povesť mu poškodili nepotvrdené správy, že utiekol z Moskvy, jeho neschopnosť vyriešiť krízu a skutočnosť, že k nej vôbec došlo. USA sa domnievajú, že došlo k ústupkom v otázke budúcnosti ministra obrany Šojgua a ďalších, čo by znamenalo, že Prigožin v skutočnosti dosiahol svoje.

Zdá sa však veľmi nepravdepodobné, že by Prigožin pokus o prevrat prežil. "Ak bola uzavretá dohoda, je pravdepodobne len otázkou času, keď zakladateľ vagnerovcov vypadne z okna alebo vypije otrávený čaj. Alebo možno, ak Prigožin prežije, bude nútený odísť do dôchodku na jednu zo svojich základní v Afrike, odkiaľ pochádza väčšina jeho príjmov, napríklad z krádeží zlata v Sudáne a Stredoafrickej republike," uvádza The Hill.

Autom textu je Jakub Chodil a publikovali ho na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

Minúta  |  

Prieskum: Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde

Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na 7 až 10 dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, 4 až 6 dní. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit.

Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a 9 percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.

Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur, mnohí aj výrazne nižšie. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do dovolenkového rozpočtu od 401 do 800 eur. Pätina Slovákov sa plánuje uskromniť ešte viac a na celú dovolenku minúť menej ako 400 eur. Ďalšia pätina chce utratiť od 1201 do 2-tisíc eur, tri percentá Slovákov dajú toto leto za dovolenku viac ako 4-tisíc eur.

„V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.

(tasr)

Minúta  |  

Ak užívate tieto lieky, radšej sa vyhnite slnku

TRENČÍN - Užívanie niektorých liekov môže zvyšovať citlivosť pokožky na slnko či soláriá, čo môže spôsobovať vyrážky, začervenanie, opuchy či popáleniny.

Dôležité je preto obmedziť pobyt na slnku a používať ochranné prostriedky aj v prípade pobytu mimo priameho slnka. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na to upozornil na sociálnej sieti.

Takúto zmenu potrebuje naše zdravotníctvo? Prevoz sanitkou do nemocnice už nebude samozrejmosťou

Mohlo by Vás zaujímať Takúto zmenu potrebuje naše zdravotníctvo? Prevoz sanitkou do nemocnice už nebude samozrejmosťou

„Medzi lieky, ktoré spôsobujú takúto citlivosť, patria napríklad niektoré antibiotiká, retinoidy, antidepresíva, antiepileptiká, onkologické lieky, lieky na tlak, cukrovku a vysoký cholesterol, protizápalové lieky vrátane tých voľnopredajných, masti a krémy a rastlinné prípravky s obsahom ľubovníka bodkovaného," ozrejmil ústav.

Z lesoparku Brezina sa stáva raj cyklistov. Chodci musia byť v strehu

Mohlo by Vás zaujímať Z lesoparku Brezina sa stáva raj cyklistov. Chodci musia byť v strehu


Varuje, že zvýšená citlivosť pokožky na slnko môže negatívne ovplyvniť aj dlhodobé kožné ochorenia, ako napríklad atopickú dermatitídu, psoriázu alebo herpes. „Informácie o tom, či váš liek spôsobuje zvýšenú citlivosť na slnko, si prečítate v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták), prípadne sa spýtajte vášho lekárnika," dodal ŠÚKL.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.